Zdravé srdce na celý život

Zdravé srdce - základom je prevencia.
(Zdroj: Pixabay)

Srdcovo-cievne ochorenia patria medzi najčastejšie príčiny úmrtí na svete. Neoplatí sa však vyhovárať na genetiku, pretože podľa odborníkov sa dokážeme o svoje srdce do významnej miery postarať sami. A keďže tieto ochorenia postihujú čoraz mladšie ročníky, máme pre vás zopár dobrých rád, ktoré vám určite pomôžu byť v tip-top forme.

Srdce je veľké približne ako naša päsť. Nikdy neodpočíva a za minútu dokáže prečerpať celý objem krvi v tele. Vykonáva najvyššiu fyzickú činnosť zo všetkých svalov v tele a je naozaj dôležité, aby sme sa oň dobre starali. Správny životný štýl totiž môže výrazne znižovať riziko infarktu či iných komplikácií, ktoré súvisia s činnosťou srdca. Okrem zdravej stravy, pravidelného pohybu, udržiavania stabilnej hmotnosti či kontroly cholesterolu sú dôležitými faktormi prevencie aj zvládanie stresu, obmedzenie alkoholu a fajčenia. Neoplatí sa tiež zanedbávať preventívne prehliadky, lebo práve tam môže váš lekár včas podchytiť prípadné problémy.

Základom je prevencia
Kľúčová pre zdravie srdca je vyvážená strava, veľa ovocia, zeleniny, zdravé tuky, menej soli, menej cukru. Spolu s pravidelným pohybom vám to pomôže zlepšiť funkciu vášho srdca. Podľa najnovších štatistík stačí len polhodina prechádzky denne. Pozor však na chronický stres, ktorý ale môžete odbúrať odpočinkom, spánkom či relaxom napríklad v prírode alebo vo wellnesse. Dodržiavaním týchto jednoduchých opatrení môžete udržať svoje srdce v poriadku a najmä - predísť vážnym ochoreniam.

Čo je to adherencia?
Pocit zlepšenia zdravotného stavu, zabúdanie, obavy z nežiaducich účinkov liekov, užívanie viacerých liekov niekoľkokrát denne, či zaťažujúce finančné náklady na liečbu sú hlavné dôvody nízkej adherencie, teda nedodržiavania liečebného režimu zo strany pacientov. Ide o významný problém v zdravotníctve, ktorý vedie nielen k zhoršeniu zdravotného stavu pacienta, ale aj k zvýšeniu miery hospitalizácií, vyšším nákladom na zdravotnú starostlivosť a v konečnom dôsledku aj k zbytočným úmrtiam. Štúdie ukazujú, že dobrá adherencia môže znížiť riziko úmrtnosti až o 21 %. Problém sa týka všetkých pacientov, významné dopady nízkej adherencie sú však najmä pri pacientoch so srdcovocievnymi ochoreniami. Na kardiovaskulárne ochorenia zomrie na Slovensku ročne asi 25 000 ľudí, čo prevyšuje kombináciu úmrtnosti prípadov úrazov a rakoviny.

Fenomén tlak.
Fenomén tlak.
(Zdroj: Pixabay)


Fenomén tlak
Podľa prieskumu v ambulanciách všeobecných lekárov na Slovensku, každý piaty pacient, ktorý prišiel na kontrolu k svojmu lekárovi a doteraz sa neliečil na vysoký tlak, nevedel, že ho má zvýšený. Vysoký krvný tlak je však celosvetovo hlavnou príčinou predčasných a odvrátiteľných úmrtí. „Dodržiavanie liečby je kľúčovým faktorom v prevencii a liečbe chronických ochorení, a to tak prenosných, ako aj neprenosných. Svetová zdravotnícka organizácia už roky upozorňuje, že nedostatočná adherencia je jednou z príčin predčasných úmrtí na ochorenia, ktoré by boli inak liečiteľné. Na Slovensku tvoria 40 % úmrtí práve liečiteľné ochorenia,“ hovorí prof. MUDr. Jozef Šuvada, PhD., zástupca SR v rade Svetovej zdravotníckej organizácie.

Cieľ liečby hypertenzie
Nielen znížiť tlak ako taký, ale najmä chrániť zdravie srdca a ciev, je cieľom liečby hypertenzie. „Neliečený vysoký krvný tlak môže viesť k vážnym komplikáciám, ako sú infarkt, cievna mozgová príhoda, poškodenie obličiek, či zraku. Liečba nie je len o číslach na tlakomeri, ale o ochrane srdca a ciev, aby sme predišli fatálnym následkom. Kardiovaskulárne ochorenia sú dlhodobo najčastejšou príčinou úmrtí – v roku 2021 stáli za 36 % všetkých úmrtí na Slovensku,” približuje MUDr. Monika Kulinová, prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti s tým, že dobre liečení pacienti môžu dosiahnuť kvalitu života porovnateľnú so zdravými osobami bez vysokého krvného tlaku.


Ako predchádzať rôznym ochoreniam srdca? Naozaj stačí pohyb a diéta?
Zdravá životospráva je základným predpokladom toho, že naše srdce a cievy budú dlhodobo zdravé. Potrebný je pravidelný pohyb, aspoň 30 minút svižnej chôdze 5-krát týždenne a zdravá strava. Máme na mysli stravovanie tzv. stredomorského typu, čiže najmä konzumovať málo sladkostí a vyprážaných jedál, nejesť najlepšie žiadne údeniny a naopak prijímať veľa zeleniny s pravidelným pridaním rýb (napr. sardiniek) a orechov. Dôležitá je však aj starostlivosť o naše vzťahy, psychiku a duševné nastavenie, čiže len pohyb a diéta samotné nestačia.


Čo môže za to, že vo vyššom veku sa častejšie stretávame s rôznymi ochoreniami srdca?
Srdce je dynamický orgán, ktorý má istú rezervu na negatívne podnety, podobne ako cievy. Avšak rokmi sa stresové a škodlivé vplyvy hromadia – napríklad toxíny z prostredia, stravy, vody a tiež chronický stres v práci, v rodine a podobne. To vedie k poškodeniu ciev, ktorými je ľudské telo (vrátane srdca samotného) zásobené a vznikajú rôzne poruchy. Možno to niekoho prekvapí, ale dôležitá je tiež starostlivosť o zdravé zuby. Chronický zápal v cievach často súvisí práve s nedostatočnou dentálnou hygienou a zubnými kazmi, ktoré sú častejšie vo vyššom veku. V tomto prípade však treba zohľadniť aj ekonomickú náročnosť.

S akými diagnózami (ohľadom srdcových ochorení) chodia pacienti najčastejšie do kardiologickej ambulancie a aká ich čaká liečba?
Ľudia najčastejšie prichádzajú do ambulancie pre vysoký krvný tlak, poruchy cievneho zásobenia srdca (tzv. koronárnu chorobu), poruchy srdcového rytmu (napr. tzv. fibrilácia predsiení, extrasystoly a iné) a srdcové zlyhávanie (oslabené srdce). Liečba zahŕňa v prvom rade zmeny životného štýlu, užívanie vhodných výživových doplnkov (napr. magnézia), nezriedka je potrebná aj farmakoterapia (lieky). Ak si to zdravotný stav vyžaduje, odosielame pacientov do nemocníc na špeciálne diagnostické a liečebné postupy, napríklad s cieľom spriechodnenia srdcových tepien alebo úpravy srdcového rytmu. Potom ich stav ambulantne sledujeme a snažíme sa postupne znížiť množstvo užívaných liekov na čo najnižšie.


Ako sa prejavuje, ak má človek nejaký problém so srdcom, a kedy by mal určite vyhľadať lekára?
Srdcové problémy sa prejavujú najčastejšie bolesťami hrudníka („angínou pektoris“) alebo dýchavičnosťou pri námahe, pacienti tiež udávajú búšenie srdca alebo závraty a niekedy opuchy dolných končatín. Určite by sme mali vyhľadať lekára, keď ťažkosti trvajú dlhšie a ich intenzita sa stupňuje alebo je od začiatku veľmi silná.


Na choroby srdca a ciev vraj zomiera každý druhý Slovák. Čo je podľa vás príčinou tejto smutnej štatistiky?
Nedostatočná prevencia, na ktorú aj u nás v poliklinike kladieme dôraz. Dnes sú vysoké nároky na ľudí už od mladého veku, mnohí sa preto uchyľujú k nezdravému životnému štýlu. Mám na mysli predovšetkým fajčenie cigariet (vrátane elektronických), pitie energetických nápojov aj alkoholu, nadmerný konzum kávy, sladkostí a jedla typu fast-food. V strednom veku sa pridružuje nadváha, neskôr obezita, typický je chronický nedostatok spánku a primeraného pobytu na slnku, s čím je spojený najmä nedostatok vitamínu D. Strava bohatá na energiu (cukry, vyprážané jedlá), ale chudobná na minerály a vitamíny (vrátane zeleniny a ovocia, ktoré nedosahujú tzv. farmársku, resp. bio kvalitu) okrem obezity často vedie aj k rozvoju cukrovky 2. typu. Vyššie uvedené faktory sú aj za vznikom vysokého krvného tlaku. Vytvára sa tak začarovaný kruh s postupným zanášaním tepien v tele a následnými srdcovo-cievnymi komplikáciami. Východiskom z tohto je podľa mňa zmena priorít, odstránenie škodlivých návykov, presmerovanie finančných prostriedkov k zdravej životospráve, snaha o duševnú rovnováhu, napr. aj pozitívnou zmenou pomerov v práci a v súkromí.


  Vedeli ste?
-     Najviac infarktov je na Vianoce.
-     Najpravdepodobnejší čas infarktu je v pondelok ráno.
-     Ženské srdce bije rýchlejšie než mužské srdce.
-     Na kardiovaskulárne ochorenia zomrie na Slovensku ročne asi 25 000 ľudí.
 
Svetový deň adherencie
27. marec sa stal historicky prvým Svetovým dňom adherencie. Jeho cieľom je upriamiť pozornosť na dodržiavanie liečby. K celosvetovej iniciatíve odborných lekárskych spoločností a pacientskych združení sa pridáva aj Slovensko, s cieľom motivovať pacientov k zodpovednému prístupu k liečbe, a teda k vlastnému zdraviu. „Adherencia k liečbe nie je len medicínsky problém, ale aj spoločenská výzva. Máme účinné lieky, máme odborníkov, ale ak pacient nedodržiava liečbu, prichádzame o veľkú časť ich prínosu. Ministerstvo zdravotníctva si uvedomuje, že bez systematického prístupu k podpore adherencie nemôžeme efektívne zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva. Slovensko sa týmto dňom pridáva k celosvetovému úsiliu na zlepšenie zdravotnej gramotnosti pacientov a ich prístupu k vlastnému zdraviu,“ uvádza Ing. Michal Štofko, PhD., štátny tajomník MZ SR.

Strava, pohyb a zdravie: Cesta k zdravému srdcu
kardiológ MUDr. Ivan Varga z Polikliniky Váš lekár

 

Svetový deň adherencie - 27. marec.
Svetový deň adherencie - 27. marec.
(Zdroj: Pixabay)


Zradilo ich srdce
 
Jaro Filip († 51)
Skladateľ zomrel v roku 2000 na rozsiahly srdcový infarkt.


Alexander Rezeš († 54)
Exminister a podnikateľ zomrel v roku 2002 vo Viedni na zlyhanie srdca.


Karel Zich († 55)
Spevák zomrel v roku 2004 počas potápania, pitva odhalila ochorenie srdca.


Stano Radič († 49)
Humoristovi sa stal osudným v roku 2005 infarkt za volantom auta.


Věra Špinarová († 65)
Speváčka v roku 2017 počas koncertu skolabovala a zomrela na zlyhanie srdca.


Pavol Paška († 60)
Politik zomrel náhle v roku 2018 na akútne zlyhanie srdca.


Julo Viršík († 56)
Moderátor zomrel náhle v roku 2021 na zástavu srdca počas pobytu na chate.


Vladimír Krčméry († 62)
Uznávaný lekár zomrel v roku 2022, podľa slov rodiny bol príčinou infarkt.


Ľubo Roman († 77)
Aj tomuto hercovi sa mal v roku 2022 stať osudným infarkt.


Ľubomír Paulovič († 71)
Herca trápili problémy so srdcom dlhší čas, napokon im podľahol.


Zdroj foto: Pixabay

Lifestyle

Socialne siete