Nespútaná energia, nezabudnuteľný hlas a štyri Bratislavské lýry. To je len zopár indícií, ktoré nám pripomínajú spevácku divu Janu Kocianovú (†72). Tá pred siedmimi rokmi prehrala boj so zákernou chorobou. Jej evergreeny ako Zahoď starosti, Pár nôt, či Ja tu zostanem však zostávajú nesmrteľné. Na život po boku veľkej speváčky a svojej osudovej ženy pre Nový Čas Nedeľa zaspomínal jej manžel, hudobník Josef Škvařil.
Od odchodu vašej milovanej manželky, speváčky Jany Kocianovej († 72) na večnosť, ubehlo sedem rokov. Ako zvládate život bez nej?
Už som sa zmieril s tým, že si na to nikdy nezvyknem. Ten pocit smútku je rovnaký, ako keď zomrie mama, ale musím to zvládať. Janka mi veľmi chýba, no našťastie som dosť strelený a denne sa s ňou rozprávam, aj keď tu už nie je.
Bok po boku ste prežili 47 rokov. Keďže bol medzi vami 9-ročný vekový rozdiel, Janka vraj často mala obavy, že sa pominiete prvý a čo si len bez vás počne…
Áno, často to hovorila. Vzniklo to tak, že v roku 2015 sme obaja podstúpili operácie. Janke odobrali uzliny a mne operovali hrubé črevo. O pol roka ma operovali znova. Po operácii mi dávali lekári prognózu, že sa dožijem 60 mesiacov. Janka vtedy svoje ochorenie podceňovala a o mňa sa veľmi strachovala. A vidíte, už som tu desať rokov, stále pobehujem a moja Janka je sedem rokov preč...
Manželkinou najväčšou oporou ste boli aj v roku 2013, keď jej prvýkrát diagnostikovali rakovinu. Ako ste sa vtedy doma k tejto jóbovej správe postavili?
Namýšľali sme si, že to nebude také vážne. Kociáni mali v rodine dokonca aj doktora, ktorý bol veľký špecialista, radil nám a nakoniec, paradoxne, aj on zomrel na rakovinu. Áno, toto nie je čierny humor, ale realita. Ale späť k Janke. Kocka skutočne po celý čas predpokladala, že ma prežije. V čase, keď jej ochorenie diagnostikovali, mala aj koncert s Gospel Family a všetci sa zhodli na tom, že to bol najlepší koncert v jej živote. Nepoddávala sa, nepripúšťala si to. Janka bola veľká bojovníčka.
JOSEF ŠKVAŘIL: Bývalý bubeník bol svojej milovanej Janke oporou do poslednej chvíle. (Zdroj: gt)
Jeseň života nebýva zlatistá, ale sychravá. Najťažšie je, keď odchádzajú partneri a životní súputníci. Ako sa dá vyrovnať s tým, keď sa rúbe v našom lese?
To je ťažké a veľmi individuálne… So samotou sa dá ľahko vysporiadať, horšie je to s osamelosťou. Ale súčasne mám pocit, že za posledné roky sa všetko tak spolitizovalo, že to výrazne naštrbilo aj medziľudské vzťahy. Keď sa teraz stretnem s bývalými kolegami, s ktorými sme hrali v kapele, nadávajú si do idiotov, no nie v súvislosti s muzikou, ale kvôli rozdielnemu politickému presvedčeniu.
Vráťme sa ale, prosím, k vám. Čo vám pomohlo spracovať temné myšlienky po Jankinom odchode?
Prežiť to bolo, ako sa hovorí, ťažký chlieb… Ale tým, že som bol po celý čas s ňou a ku koncu už videl, že je to prehraný boj, bol som na to trochu pripravený. Posledný rok to bolo na Janke už vidieť.
Niekoľko mesiacov pred smrťou mala Janka, paradoxne, skvelé zdravotné výsledky a doktori ju dokonca chválili. Čo sa zmenilo?
Áno, polepšilo sa jej a doktori boli nadšení. V tom čase sme s Jankou precestovali Taliansko, Grécko a jazdili sme po svete. Vyzerala byť zdravá a veľmi spokojná. No keď sme prišli naspäť domov a robili jej opäť testy, nastal „prúser“. Výsledky mala veľmi zlé. Janka sa priznala, že v čase, keď mala vynikajúce výsledky, doktorka jej dala nejaké lieky na udržiavanie. Ona si však povedala: „Čo si budem dávať nejakú chémiu, keď som zdravá…“ Neužívala ich a v priebehu mesiaca to s ňou išlo prudko dole. Zavolali ju na ambulantnú chemoterapiu, sprevádzal som ju, ale ledva išla. Keď som po ňu na obed prišiel, už bola hospitalizovaná a pripojená na infúzie. To, že je jej stav vážny, si do poslednej chvíle nepripúšťala.
SVADOBNÉ FOTO: Manželia spolu prežili takmer polstoročie. (Zdroj: ta3)
Stále dúfala, že sa vylieči?
Áno, čudovala sa, prečo si ju tam nechali. Doktorka mi povedala, že je to otázka niekoľkých dní, možno týždňov. Janka sa ma však stále pýtala, prečo je vlastne v nemocnici. Musel som si vymyslieť milosrdnú lož, že keďže nebrala lieky, dostala zápal žlčníka a musia ju vyliečiť, aby jej chemoterapia vlastne zabrala.
Kým Janka podstupovala paliatívnu liečbu a tíšili jej bolesti, vy ste si všetko uvedomovali...
Navštevoval som Janku každý deň, no postupne začínala byť apatická. Súčasne som denne cestoval na chatu do Harmónie a polieval naše obrovské hortenzie, ktoré Janka tak milovala. Bol som z toho všetkého nesmierne zničený a unavený. Keď som za Jankou prišiel 23. septembra do nemocnice, na posteli som našiel už len čierny sáčok, v ktorom boli pobalené všetky jej veci. Posteľ bola prázdna a ja som sa pýtal personálu, kde je Janka?
Ako ste sa vyrovnávali s Jankiným odchodom?
Keď Janka zomrela, bolo to zo začiatku veľmi ťažké. Utešoval som sa, že je to síce hrozné, ale pre Janku to je takto asi lepšie, akoby sa mala i naďalej trápiť a trpieť. Dodnes sa mi sníva o tom, ako spolu s Jankou cestujeme, alebo ideme na turné, hoci už niekoľko rokov nehrám v kapele a ona tu už nie je. A nedávno sa mi Janka v sne aj stratila! Po celý čas som ju hľadal, nakoniec som sa zobudil a keď som znovu zaspal, opäť sme sa stretli.
Takže keď sa vám snívajú sny, ste spolu?
Áno, asi tak by som to povedal. Janka sa mi pravidelne objavuje v snoch. Vždy sa tam stretneme, a to mi pomáha. Diskutujeme spolu, radím sa s ňou a ona mi všetko povie.
Po manželkinej smrti ste si istý čas nedokázali pustiť a vypočuť jej pesničky a nahrávky. Zmenilo sa to?
Nie je to pre mňa už natoľko bolestivé, ale skôr nostalgické. Pri jej pesničkách sa mi veľmi živo vracajú útržky spomienok a konkrétne situácie, ktoré sme spolu prežili.
Keď ste sa s Jankou spoznali, boli ste ženatý. Cítili ste v tom čase, že ide o výnimočné stretnutie? Zaujala vás?
Nie, všetko sa rodilo postupne. Janka vyhrala televíznu súťaž Zlatá kamera a ja som pracoval v Slovenskom rozhlase. Prekvapila ma svojim speváckym prejavom. Urobil som jej hudobné aranžmány k víťaznej pesničke. V tom čase spievala tri roky v zahraničí a domov prišla vždy len na niekoľko dní. Bol som ženatý a moja manželka Miluša pôsobila ako baletka na Novej Scéne. A ako to už v divadlách býva, kolegyne jej nahovorili, že tej Kocianovej určite nerobím len aranžmány... Tak si Miluša povedala, keď on, tak aj ja! A začala skúšať šťastie u kolegov. Nakoniec sme sa rozviedli. Náš vzťah s Kockou začal až neskôr.
OKTÓBER 2016: Jedno z posledných vystúpení na koncerte Lýra 50, pesnička Pár nôt zožala veľký úspech. (Zdroj: gt)
Jednou veľkou kapitolou v Jankinej speváckej kariére bolo aj vokálne pôsobenie u Karla Gotta († 80). Cítila u neho obmedzenia?
Karel Gott mal svoj program, bol hviezda a tí čo pre neho robili sa tomu museli podriadiť. Bol to veľmi múdry chlap, ale súčasne mal aj isté šťastie. Keď emigroval do Nemecka, uvedomil si, že už nebude jedinečným Zlatým hlasom z Prahy, ako ho prezývali, ale že bude domácou konkurenciou všetkých nemeckých spevákov. Preto sa aj rýchlo vrátil späť.
Známa je Gottova veta, v ktorej Janke hneď od začiatku naznačil, čo od nej očakáva: „Janičko, u mě musíš být dobrá, ale ne příliš dobrá!“
Kája bol hviezda a nepotreboval, aby mu v jeho programe šliapala do kapusty nejaká Kocianová. Bolo jasné, že prvé husle hrá on a hudobník Ladislav Štaidl. Textár Jirka Štaidl Janke síce istý čas sľuboval, že pre ňu napíše nejaké texty. No keď sa to dozvedel Kája, skoro ho zabil. Sedeli sme v Prahe v čínskej reštaurácii, čo bola obrovská česť, keď tam Gott niekoho pozval. V tej reštaurácii Karel Jirku neskutočne zvozil a vysvetlil mu, že keď chce písať texty pre jeho speváčky, musí sa ho najskôr opýtať.
Úlohy ste mali rozdelené nielen doma, ale i na javisku. Dlhé roky ste manželku sprevádzali ako kapelník, či manažér. Ako to fungovalo?
Janka žiadneho manažéra nepotrebovala, manažéri sa jej hlásili aj sami. Vtedy sa to ešte nevolalo manažér ako dnes, ale skôr kapelník alebo umelecký vedúci súboru, ktorý často zháňal kšefty nielen doma, ale i v zahraničí. Fungovalo to rovnako ako v dnešnej dobe v tom, že kto bol šikovný, prekľučkoval a kto bol blbý, z toho urobili užitočného idiota a neskôr ho odkopli.
Janka vraj mala dve polohy. Na javisku excelovala, ale aká bola v súkromí?
Doma bola pokojná a vyrovnaná, ale keď robila muziku bola ako víchor. Na javisku bola Janka ohnivák. Keď sa do niečoho pustila, robila to poriadne a ako sa hovorí na plné gule. Celá Kocianovská rodina totiž bola muzikantská. A hlavným udržiavačom rodinných vzťahov bola u nich Jankina starenka. Keď žila, všetci príbuzní sa u nej schádzali a stretávali.
A ako vás starenka prijala do rodiny?
Vždy sa Kocky pýtala: „A dôjde aj Škvařil? To je dobre, aspoň bude sranda!“ (Smiech) Starenka bola taká veselá kopa.
Čím bola Janka pre vás výnimočná? Bolo to hudobné cítenie alebo povahová črta?
Na Janke sa mi najviac páčilo, že bola nepredajná. Keď za ňou prišiel agent od Mečiara k predvolebnej kampani a chcel, aby tam zaspievala, rázne odmietla. Naliehal, že jej dajú honorár stotisíc korún, čo boli veľké peniaze, keďže za koncert bežne dostávala honorár okolo šesťsto korún brutto. No Janka odmietla a povedala dovidenia! Kocka bola absolútne nepredajná. Správala sa a robila tak, ako bola presvedčená.
Stihli ste si povedať všetko? Čo by ste dnes Janke odkázali?
Nemusel by som jej povedať nič. Ona všetko vedela a vie, stačilo, aby sme sa na seba len pozreli a už nám bolo všetko jasné. Chcel by som jej len takto zakývať...
4
