Beáta Dubasová (62) prináša fanúšikom staronový album

Modrý album je v poradí štvrtým oficiálnym štúdiovým albumom slovenskej speváčky Beáty Dubasovej (62), ktorý pôvodne vyšiel v roku 1993. Po viac ako tridsiatich rokoch vychádza tento skvelý nosič v CD reedícii. Na albume sa nachádzajú okrem iných aj dva veľké hity - Ten príbeh je preč a Vráť mi tie hviezdy. V rozhovore s Beátou sme sa rozprávali nielen o tom, za akých okolností vznikol tento výnimočný album, ale aj o období, keď speváci na Slovensku a v Čechách prišli o prácu. A hoci si speváčka dlhodobo stráži svoje súkromie, predsa len nám o sebe prezradila čosi viac.

Prečo ste sa rozhodli oprášiť tri desiatky staré CD a urobiť jeho reedíciu?

V čase prvého vydania sa vypredal na Slovensku aj v Čechách a od mojich fanúšikov viem, že mnohým chýbal do ich zbierok. Samozrejme, dúfam, že reedícia si nájde aj nových poslucháčov. Pôvodný album začal vznikať v roku 1993 v súkromnom hudobnom štúdiu Relax Vaša Patejdla. Skončila éra vinylových nosičov a začala sa éra CD-čiek. Bolo tri roky po Nežnej revolúcii, rozdelila sa republika a ovzdušie stále neprialo živému koncertovaniu. Vlna eurodance a diskoték vtedy prevalcovala všetko. Už predtým som ukončila spoluprácu s predchádzajúcim tímom, aj koncertnou kapelou Impres - každý sa začal v niečom realizovať a ja som túžila som po nových pesničkách a dúfala, že ľudia budú chcieť znova počúvať piesne v slovenčine.

Istý čas ale trvalo, než sa vám to splnilo.

Ako som spomenula, musela som rozpustiť kapelu, pretože to  bolo obdobie, ktoré vôbec neprialo koncertom, niečo také ako koncerty v kultúrnych domoch, to úplne prestalo. Na výslnie sa dostali dídžejovia a robili sa len diskotéky.

Z čoho ste teda žili, keď ste nekoncertovali?

Bolo to náročné, bolo skutočne veľmi málo práce. Aj môj muž – zvukár – takisto nemal prácu. Brali sme sa v roku 1991 a vlastne sme v tom ťažkom období žili z úspor. Mala som šťastie, že ma zobrala pod krídla Maja Mikuličová, prvá slovenská dídžejka a s ňou som chodila spievať po diskotékach. To ma vlastne zachránilo. Dokonca sme s Vašom Patejdlom rozmýšľali, že urobíme kapelu pre troch-štyroch umelcov, aby sme sa uživili. Skrátka – bolo to veľmi zlé obdobie. Pamätám si ešte na rôzne estrádne komponované programy, ktoré sa v tom čase organizovali. Populárny bol program Čo tu ešte nebolo, neskôr Gold Line Show, s ktorým sme chodili po slovenských mestách. Návštevníci v športových halách vyhrávali zlaté retiazky...

No a potom prišiel Modrý album...

Napriek ťažkému obdobiu pre muzikantov a spevákov som si myslela, že raz musí skončiť éra anglických pesničiek, ktorých sa ľudia nevedeli nabažiť. Verila som, že slovenská tvorba ožije. A tak som opäť na spoluprácu oslovila Vaša Patejdla, že či by mi nepomohol s novým albumom. V tom čase bol však zaneprázdnený aj inými projektami. Navrhol mi, aby som oslovila viacerých autorov hudby aj textu a že on, ako producent, to celé zastreší. Oslovila som vtedy textárov - Jana Štrassera, Jožka Urbana, Petra Uličného, Ľuboša Zemana, Maroša Bančeja, Juraja Žáka. Hudobne sa okrem Vaša Patejdla na albume podieľali aj Robo Grigorov, Boris Urbánek, Marián Brezáni a Zoro Michalčák. S výberom som bola spokojná, všetci za zhostili svojej úlohy perfektne a Vašo sa postaral o to, aby to celé malo jednotnú tvár. Chcela som, aby bol album “dospelejší“, mala som už tridsať rokov a chcela som mať v repertoári umeleckejšie piesne, nie len tanečné.

Aká bola cesta albumu k fanúšikom?

Nemala som vydavateľa, tak som sa nikam neponáhľala a nahrávala som vo voľných frekvenciách iných Vašových projektov. Vládla pohoda, všetci mali čas na prípravu. Singlom bola pomalá lyrická pieseň Ten príbeh je preč. Bola to dobrá voľba aj vďaka videoklipu režisérky Katky Ďurovičovej. Stvárnila ho v krásnej poetickej rovine, ako taký návrat do môjho detstva. Natáčali sme pri vodnom mlyne v Tomášikove. Záujem prejavilo vtedy nové české súkromné vydavateľstvo Monitor, ktoré týmto projektom začalo svoje podnikanie na Slovensku. Riaditeľ Vladimír Kočandrle vymyslel aj názov Modrý album a grafici z Mr. Design tomu prispôsobili obal s fotkami Milana Davida. Album sme krstili vo veľkom štýle v Café Roland na Hlavnom námestí a krstným otcom bol herec a majiteľ vtedajšieho Rádia Twist, Andy Hryc, ktorý tú pesničku miloval. Ďalším veľkým hitom na albume je pieseň Vráť mi tie hviezdy od autorov Roba Grigorova a Juraja Žáka. Skladbu aranžoval Vašo Patejdl. Vždy hovorím, že je to zázračná pesnička, lebo hoci k nej nikdy nevznikol klip, sama sa presadila u publika. Dodnes patrí k mojim absolútne signifikantným pesničkám. Ľudia ju milujú, vždy ju spievajú na koncerte so mnou. Ale aj ostatné piesne sú krásne, len nemali také šťastie – Niekto ako ja, Malá horká čokoláda, Svet na nočný prúd...

Hovorili ste, že s príchodom tridsiatky ste v roku 1993 chceli mať „dospelejšie“ piesne. Čo sa zmenila za ďalších tridsať rokov vo vašej tvorbe? Nerobíte opak – neomladzujete ju?

My speváci to máme ťažké, lebo keď už si vytvoríš viac hitov, tak ťa ľudia už vnímajú cez tieto pesničky. Najúspešnejším albumom bol môj prvý z roku 1987, ktorý má názov Beáta. Sú na ňom hity Sme také, aké sme, Dievča z reklamy, Prvý a posledný...  Boli aj ďalšie hity –Účesy, Maznáčik, Šumienky z Polomu, Za dverami mojej izby, ale po všetkých tých revolučných zmenách, som mala v sebe pocit, že ich už nemôžem spievať, že je to trápne a že sa to k môjmu veku už akosi nehodí. Mala som len 30 rokov a netušila som, že teraz v šesťdesiatke ich budem spievať stále s takou radosťou. (smiech)

Napokon, sú to nestarnúce melódie...

Áno, ale mnohé dievčatá dnes nechápu, ako to, že sme si nemohli nič robiť s vlasmi? Spievam napríklad: Keď vypadnem od kaderníčky, som pár minút svetová. Nestačím prísť ani domov, už mi mama zavolá... Mladí sa dnes smejú, že ako jej zavolala, keď vtedy neboli mobily? Textár  Roman Spišiak, bol asi nejaký vizionár...

Ktorá z vašich novších piesní sa stala hitom?

Z každého albumu po spoločnej dohode sa vyberá singel, ktorý sa posiela do rádií. Záleží potom na nich, či ju začnú hrávať. Z albumu 7 dní to bola napríklad pesnička Cháp ma. Ale napríklad aj pesnička Cukráreň smiešností z detského albumu Peter, Vašo a Beáta deťom, pri ktorej ľudia spozornejú a majú úsmev na tvári keď ju spievam, lebo to bol veľmi obľúbený a úspešný album, ktorý stále vychádza v reedíciách a na ktorom vyrastajú ďalšie generácie detí. Z novších albumov to bol Ako chutí ráno s rovnomennou titulnou piesňou.

Vo vašej tvorbe nenájdeme ani jeden prespievaný zahraničný hit. Prečo?

Vrátim sa späť do obdobia na prelome 80.- 90. rokov, ktoré neprialo koncertom a spevákom. Aby sa uživili, odišli spievať do zahraničia a v baroch spievali prevzaté piesne. Ja som to nikdy takto necítila, hoci som mala lákavé ponuky spievať napríklad na zaoceánskych lodiach. V polovičke 80. rokov som dostala niekoľko ponúk na spoluprácu, napríklad aj od speváka Steva Younga. Rovnako keď sa otvorili hranice, mala som možnosť účinkovať v zahraničí, ale nikdy som to neprijala. Cítila som to tak, že chcem zostať doma a spievať zásadne po slovensky. Som hrdá, že som nikdy neprespievala svetoznámy zahraničný hit, to robili najmä českí speváci. Považujem to za takú ľahšiu cestu. Na Slovensku začiatkom 80. rokov vznikala spevácka vlna zásadne s pôvodným vlastným repertoárom, Modus, Elán, Meky Žbirka, Marika Gombitová, Tublatanka, Peter Nagy, Richard Müller, Robo Grigorov... Našťastie mám dosť vlastného repertoáru, že si na koncertoch vystačím s pôvodnými piesňami.

S ktorými hudobníkmi spolupracujete v posledných rokoch?

Mám rôzne spolupráce s kolegami, napr. Allanom Mikušekom, Robom Opatovským, s gitaristom Petrom „Peci“ Uherčíkom pesničky Skúšaná a To všetko kvôli nám, v spolupráci s Ferom Griglákom. So svojou kapelou sme nahrali singel Som – na text Ruda Rusiňáka. Spievam len to a o tom, čomu sama verím. Mojou poslednou spoluprácou s Vašom Patejdlom je pieseň Pierko pravdy s krásnym  textom Ľuboša Zemana. Mám sprievodnú rockovú kapelu Panama music Band, s ktorou koncertujeme – v lete sú to podujatia ako Dni mesta, Dni obce. Často ma pozývajú spievať na plesy, oldies, či retro párty, narodeninové oslavy, aj spríjemniť pobyty kúpeľným hosťom...

Ktoré piesne sú vám bližšie – veselé alebo lyrickejšie?

Mám v sebe dve polohy, mám rada aj tú veselú, rozšafnú – to sú napríklad pesničky Sme také, aké sme... Vždy rada ľudí poteším, lebo doba je dosť smutná. Zároveň rada zaspievam aj pomalšie veci, slaďáky, lebo som tak aj trošku melancholický typ, zvlášť teraz v jesennom a zimnom období. (úsmev)

Hovoríme stále o vašej tvorbe. Čo sa však udialo za tých tridsať rokov od vyjdenia Modrého albumu vo vašom súkromí?

Medzitým sa nám s manželom narodil syn Adam, a ten bude mať už tridsať rokov. Nič také zvláštne sa za ten čas neudialo.

Žijete bez škandálov, to je v šoubiznise ojedinelé!

Nie som ten typ, ktorý by kŕmil bulvár. Neznášam okolo seba umelo nafukovať bublinu. Mám svoju web stránku aj fungujem na sociálnych sieťach, kde informujem svojich fanúšikov novinkách a  koncertoch, občas pridám fotku s niečím milým, čo som zažila, objavila, vytvorila alebo upiekla, ale nie som  influencerka. Už vyše 40 rokov žijem len z toho, čo si sama vyspievam.

Mám normálny rodinný život, medzitým idem na koncert, poteším ľudí a vrátim sa domov do kolotoča, ktorý pozná každá žena. Starám sa o domácnosť, varím, upratujem, realizujem sa v záhradke, relaxujem... Žijem vlastne taký dvojitý život, a to mi vyhovuje. Textár Ľubo Zeman o mne raz povedal, že som v slovenskej populárnej hudbe chodiaci morálny kódex. (smiech)

Zdroj foto: abd, foto z klipu Milan David, anc