Herec Josef Trojan (24) ako Ondrej Nepela v novom filme: Na ľade som začínal od nuly

V materiáloch o mladom hercovi Josefovi Trojanovi (24) sa objavuje prvá veta, že je synom herca Ivana Trojana a herečky Kláry Pollertovej -Trojanovej. Je slávne meno na príťaž alebo pomáha? Ako sa vysporiadal s náročnou úlohou legendárneho československého krasokorčuliara Ondreja Nepelu († 38)?

Stretávame sa kvôli vašej postave Ondreja Nepelu († 38), ktorého stvárňujete v novom filme s jednoduchým názvom Nepela. Aký bol váš vzťah ku krasokorčuľovaniu predtým, než ste dostali do rúk scenár?

Priznám sa, že krasokorčuľovanie som nesledoval ani okrajovo, nakoľko sa venujem „mojím“ športom, ktoré stíham s odretými ušami, hlavne futbal. Ale samozrejme, keď som náhodou natrafil v televízii na krasokorčuľovanie, obdivoval som poéziu pohybu na ľade, ladnosť pohybov, ale nikdy som ho neskúšal. Korčuľovať som vedel iba amatérsky, niekde na zamrznutom rybníku s kamarátmi som si zahral hokej, takže v rámci filmu som začínal na ľade úplne od nuly. Aj korčule sú iné ako pri hokeji, pohyby iné a dokonca môj tréner pri prvom mojom nástupe na ľad mal pochybnosti, či to zvládneme. Keď sa chce, človek dokáže aj nemožné. Napokon skonštatoval, že som ho príjemne prekvapil. Samozrejme aj seba.

Bolo veľa modrín a pádov?

Bolo, patrí to k tomu. Každý pád bol pre mňa vlastne impulzom, že som dokázal vypnúť hlavu a nariešil, či spadnem alebo nie.

Aká bola vaša prvá myšlienka, keď ste dostali ponuku zahrať si krasokorčuliara a nie hocijakého, ale rovno olympionika, niekoľkonásobného majstra sveta, človeka, ktorý sa výrazne zapísal ešte do našich spoločných československých dejín?

Bolo to príjemné, lebo producentka a režisér sa so mnou stretli a najprv sme  sa asi hodinu bavili, čo mi vlastne chcú ponúknuť. Ako väčšina ľudí v mojom veku, som meno Nepela počul po prvýkrát, začal som si zisťovať kto to bol. Čím ďalej som bol viac ním fascinovaný. Keď sme sa stretli, už sme skôr riešili, že je to postava, ktorá ma zaujala, ako ju pojmeme.

Aj tam bol rešpekt, že velikán športu?
Rozhodne áno, zvlášť keď máte zahrať reálnu postavu, ktorá existovala, ten rešpekt je ešte väčší. Veľmi rýchlo som pochopil akou veľkou osobnosťou bol Ondrej Nepela nielen pre slovenský, ale aj pre svetový šport. Robili sme spolu s tvorcami všetko pre to, aby sme boli svedomití voči Nepelovi, jeho životu, jeho odkazu, ktorý zanechal.

Na ľade vás alternuje slovenská krasokorčuliarska nádej a talent Adam Hagara, pre ktorého je Ondrej obrovským vzorom, dokonca kvôli nemu natrénoval štvoritý skok. Aký máte vzťah?

Môžem smelo povedať, že sme kamaráti. Máme spoločný zmysel pre humor, je to pokorný, pracovitý chalan, preto dosahuje úspechy vo svete a teším sa, že som ho spoznal.

Ako to vyzeralo, keď ste spolu korčuľovali na ľade?

Okolo bolo množstvo komparzistov, tak som mu hovoril, nech trochu uberie, nech sa naozaj necítim trápne vedľa neho! (smiech) Adam má v sebe performatívneho ducha, rozbehol sa, skočil aj nejaké trojité skoky, bolo nádherné sa na neho pozerať. Ale musím sa pochváliť, že som v rámci krasokorčuľovania naozaj urobil pokroky. V nie veľmi náročných polohách vyzeráme celkom identicky s Adamom, mali sme rovnako urobené vlasy, bokombrady ako nosil Ondrej, boli sme rovnako oblečení. Stalo sa mi, že dokonca pokrikovali na mňa, že Adam.

Ako ste vnímali imidž tej doby, napríklad spomínané bokombrady? Bavili ste sa na tom?
Adam bol mierne vydesený, keď mu to nalepili prvýkrát, ale samozrejme bavili sme sa. Dnes nám to nepripadá sexi, ale bolo to v móde, tak sme to akceptovali. Priznám sa, mne pomáhajú podobné rekvizity viac sa vžiť do postavy.

Naštudovali ste si aj Ondrejovu kamarátku Hanku Maškovú?  

Samozrejme, Hanka patrí do jeho života, boli veľkí priatelia a vidno to aj vo filme a jej tragická smrť Ondrejovým životom veľmi zamávala. Bola geniálna krasokorčuliarka a patrí rozhodne do filmu.

Zaradíte do svojich športov teraz aj krasokorčuľovanie?

Určite áno. V lete boli zimné štadióny zatvorené, a keď opadnú povinnosti s premiérou, určite sa na zimný štadión vyberiem, aj keď, samozrejme, povinností je dosť.

Už ležia na nočnom stolíku ďalšie scenáre?

Niektoré ležia, niektoré sú už rozpracované. Aktuálne účinkujem v dvoch historických filmoch, jeden je z doby Anežky České a druhý zo 60. rokov a sú to oba veľmi pekné scenáre. Veľmi si tú prácu užívam.

V roku 2019 mal premiéru film Abstinent, kde ste si zahrali alkoholika v liečebni. Ako ste sa pripravovali na túto úlohu?

Mal som 16 rokov, keď sa to nakrúcalo. Bolo to náročné, téma nie je príliš preberaná v spoločnosti a alkohol je u nás, bohužiaľ, tolerovaná droga. Spôsobuje tragédie, domáce násilie, spúšťa hazard, keď ľudia prehrávajú celé domy, majetky rodiny a nevieme tomu zabrániť.

Vy zrejme nemusíte vyhľadávať castingy a sledovať kde sa chystá aký film, skôr mám pocit, že ste etablovaný a reagujete na priame ponuky.

Je to 50 na 50. Čím ďalej, tým viac sa stáva pravidlom, že nás chcú vidieť na castingoch a ja to vítam, pretože nedokážem zahrať všetko, aj keď by som si prial, aby to tak bolo. Vyhovuje mi zisťovať, či dokážem na castingu vydať zo seba emóciu či energiu, ktorú vyžaduje od danej postavy režisér.

Keď prídete na casting a predstavíte sa priezviskom Trojan, aká býva reakcia?

Nefunguje to, že dostanem rolu, lebo Trojan. Niekedy je meno Trojan na príťaž, inokedy spozornejú – aha ďalší Trojan, tak sa nám predveď. Neriešim to, spolupracoval som s takými veľkými režisérmi, že si myslím, že moje meno nie je dôležité, ale vyberajú si ma, lebo sa im páči ako hrám.

Rodičia vás neodhovárali, aby ste do tohto povolania nešli?

Vedeli, že by to bolo zbytočné. Odmalička som vedel, že chcem byť hercom, aj keď je pravda, že na istý čas som upustil od toho, ale potom som sa znova do tejto profesie zamiloval a bolo to jasné. Bola to dospelá láska, ktorá pretrváva, a keby sa mi naozaj osvedčilo, že na to nemám, ustúpil by som.

Zahrali ste si vo filme Šarlatán s Jurajom Lojom, teraz so Zuzanou Mauréry. Hrá sa vám dobre so slovenskými hercami?

Juraj je absolútne skvelý herec, výborný, čistý, skvelý človek. Zuzka Mauréry sa zapísala ako protivná učiteľka, z rovnomenného filmu a vzbudzuje rešpekt. Aj ja ho pred ňou mám, je to veľká herečka. Stretli sme sa vo vestibule hotela, ona vykročila oproti mne, roztiahla ruky so zvolaním: „Ondrík!“ V ten moment som vedel, že to bude medzi nami pri nakrúcaní fungovať. Film Nepela je naozaj skvelý, a tým, že ho diváci podporia v kine, prispejú k tomu, aby sa odkaz Onreja Nepelu ešte zväčšil, aby sa s jeho posolstvom a životným príbehom zoznámili ďalšie generácie.

Zdroj foto: profimedia, bára podola, cinemart sk, anc