Herec Peter Batthyany (58): Dal som šancu vzťahu s mladšou ženou!

Herec Peter Batthyany (58), ktorého preslávili hlavne postava Banána a jeho mamičky tety Margit v Mafstory, či rola kapitána Nagya v Profesionáloch si prešiel vzťahovými turbulenciami nielen s partnerkami, ale aj s vlastnou dcérou. V otvorenom rozhovore prezradil, ako to má so vzťahmi dnes a akému nezvyčajnému podnikanou sa venuje.

Pri vašom mene sa na internete zjaví povolanie herec, tanečník. Platí to stále?

Do istej miery by som skôr preferoval “len“ herec. Mám aj istý vek a nechcem už tancovať, iba keď sa zabávam so svojou partnerkou, vtedy tancujem a veľa.

Tanec však vo vašom živote v istom období znamenal veľa, lebo ste netancovali len tak, ale vyslúžili ste si aj titul Majstra Európy.

A dokonca som bol tretí na svete v tanci. Boli to úžasné časy, pár rokov otvorené hranice do sveta, myslím, že to bol rok 1993. Absolvoval som najprv majstrovstvá Rakúska, odtiaľ som postúpil na majstrovstvá Európy a potom aj na svetové. Neviem už si spomenúť, kto mi dal dobrú radu, keď som sa pýtal ako to vyhrať. Ale pamätám si, že mi dotyčný povedal – jediná možnosť je byť oveľa, oveľa lepší ako ten najlepší! Mal pravdu, veľmi tvrdo som makal celý rok, čo mi prinieslo titul majstra Európy. Keď som prišiel na majstrovstvá sveta, porota nemohla odignorovať moju účasť, nakoľko som bol dobrý a skončil som ako tretí na svete. Bolo to úžasné, lebo som nečakal, že vyhrám, však som nepoznal ani konkurenciu. Naraz som stál na stupni víťazov v prvej svetovej trojke. Spomínam si, že to bolo vo Švajčiarsku, nepoznali ani našu hymnu, museli ju hľadať a dokonca vyvesili inú vlajku, nie našu.

Hovoríme o tanci elektric boogie. Kde ste ho vlastne objavili?

V istom období prišla vlna breakdance, ja som robil predtým bojové umenie, a tieto veci som objavil niekde v zahraničných televíziách. Fascinovalo ma, že to nie je len obyčajný tanec, kde sa naučíš kroky, ale naozaj pracuje celé telo, ramená, všetky kĺby...  Začal som sa tým viac zaoberať, lebo som to chcel vedieť. U nás bol ešte ťažký socík a neboli tu žiadni tréneri, či koučovia, Založili sme prvú skupinu, ktorá sa volala Gumení Chlapci, tancoval tam aj Fredy Ayisi a naozaj sme trénovali len z videokaziet, ktoré nám nosil kamarátov otec. V kulturákoch bola možnosť len sa nahlásiť a prísť, nemuseli sme nič platiť. Trénovali sme, koľko sme chceli, dnes by sme sa nedoplatili.

Z tanca ste sa presunuli na herecké pole, ako k tomu prišlo?

Zúčastnil som sa na  konkurze do divadla Stoka,, ktorý robil Blaho Uhlár. Nečakane som opäť uspel. Od Blaha som sa naučil veľmi veľa, bol to naozaj môj herecký, divadelný otec. Bol príjemný inteligentný, niekedy až na úkor seba. Vzniklo predstavenie so slovenským názvom Bolo to o tom, kde som hral alkoholika, člena horskej služby. Stalo sa veľmi populárne, hoci to bolo sarkastické, smiech cez slzy. Absolvovali sme veľké festivaly vo Francúzsku, Švajčiarsku a v ďalších krajinách, bola to avantgarda na slušnej úrovni. Potom prišli televízne projekty, hlavne klipy s Miškou Paštékovou. Dodnes na to rád spomínam, Peter Nagy je skvelý muzikant i spevák, robil úžasní veci pre deti, objavoval talenty, okrem Mišky aj Martina Madeja.

V divadelných inscenácicách, v ktorých ste hrávali či už v Stoke alebo v divadle GUnaGU preniklo na javisko množstvo vulgarizmov. Ako ste to vnímali, že intelektuálne divadlo a také ostré výrazy?

Samovoľné spúšťanie vulgárnych výrazov nie je šťastné riešenie, ale ťažko môžeme očakávať, že alkoholik nepoužije vulgárny výraz, keď napríklad do niečoho narazí. Rovnako v mafiánskych historkách – mafiáni neboli zrovna ľudia, ktorí si vyberali slovíčka a dávali servítky pred ústa. Nemôžem hrať leguána ako pelikána, takže bolo to namieste a bral som to tak, že to tam patrí. Ak sa v umení chceme priblížiť autenticite a podať divákovi presný obraz doby, treba byť autentický. Aj mňa pokladajú mnohí za jednoduchého Banána, ale samozrejme, keď ma spoznajú, zistia, že som iný.

Nedávno mali premiéru dva filmy – Miki a Černák, kde ste si zahrali. Stretli sa aj s názormi, či bolo treba natočiť film o mafiánovi, dokonca niektorí to brali akože mu vzdali hold. Ako vnímate tieto filmy vy osobne?

Chápem pozostalých, aj tých, čo reálne prežili akýmkoľvek spôsobom tieto časy. Či sa to niekomu páči, alebo nie, je to naša história, aj tieto nekalé praktiky sa vyskytli v istom období našich životov a my sme dovolili, aby sa tieto veci diali. Mať podnik v tom období bola naozaj takmer samovražda. Ľudský život nemal pre výpalníkov cenu. Myslím si, že tieto filmy urobili vynikajúcu prácu, lebo tí, ktorí netušili, ako to bolo, majú možnosť si to pozrieť. Áno, vznikli rôzne reakcie, ale nikto rozhodne neglorifikuje Mikuláša Černáka, no to obdobie tu bolo a film by mal byť aj varovaním, aby sa nikdy nevrátilo.

Prijali ste ponuku zahrať si v ňom bez váhania?

V tomto prípade som nerobil žiadne obštrukcie, pretože mám veľmi rád Jakuba Kronera, celú Kronerovskú rodinu mám vo veľkej úcte. Keď nakrúcal prvý film Bratislava a oslovil ma, ani som neuvažoval nad honorárom alebo niečím podobným a to mal Jakub 17 rokov. Jednoducho som sa rád zúčastnil, lebo som v Jakubovi videl talent. Aj ja som niečo dostal od ľudí, ktorí niečo vedeli, preto, keď je príležitosť, rád odovzdám skúsenosti ďalej a podporím niekoho, kto má talent a chce pracovať. Jakub sa naozaj vypracoval na renomovaného režiséra, je skvelý človek, nezmenil sa a pracovať s ním je pre mňa radosť a česť. Bolo mi úplne jedno, či poviem jednu vetu, alebo budem rečniť ako Cicero, bral som to tak, že niečo vzniká a chcem to podporiť.

Máte to vždy tak, že väčšiu úlohu než scenár zohráva človek, ktorý vám rolu ponúkne?

Je viac režisérov, s ktorými je pre mňa radosť robiť, ale, samozrejme, zaujíma ma aj postava, ktorú mám stvárniť a pozerám vtedy na obe veci. S Jakubom však idem do práce bez zábran, lebo viem, že to bude dobré.

Máte doma aktuálne nejaký zaujímavý scenár?
Nie, a aby som bol úprimný, ani sa veľmi neangažujem. Venujem sa firme a iným činnostiam, lebo obdobie pandémie mi ukázalo, že herectvo nie je istota na celý život. Hrávali sme Mafiánske historky a naraz prišiel kovid a povedali nám, že nebudeme robiť svoju prácu. A keď som sa pýtal, čo mám robiť, naraz mi nik nevedel povedať, čo mám robiť. Považoval som to za veľký podraz. Nedostal som žiadnu podporu, dokonca ani nepoznám nikoho, kto v mojom okolí dostal podporu. Začal som byť činný na sociálnych sieťach a mal som sledovanosť, naraz mi vymazali profil. Bola to pre mňa veľmi ťažká situácia. Napokon som bol odkázaný predať dom, ktorý som mal, aby som mal na účty a živobytie. Potom mi zavolal bratranec, ktorý žije v Španielsku, že aké je to úžasné, teraz keď je kovid a dostáva každý mesiac podporu tisíc euro. Dosť ma to naštvalo, lebo ja, ani ľudia okolo mňa nedostali nič. Dal som sa na kadernícky kurz, je zo mňa barber, stál ma 680 euro. Tak dnes strihám partnerkinho syna 11-ročného Daniela a jeho kamarátov, samozrejme nezarábam si tým. Baví ma to, mám kompletnú barberskú sadu. Na druhej strane, kovid vytriedil ľudí v mojom okolí, prečistili sa vzťahy a hoci ľudí okolo seba nemám veľa, sú o to lepší, kvalitnejší a som za nich rád.

Spomenuli ste, že sa venujete firme, čím sa zaoberá?

So spoločníkom máme zaujímavý biznis, je to neuveriteľne dobrá a kvalitná izolačná hmota, využíva sa na strechy, na bazény, na kanalizácie, obvodové múry, všade tam, kde treba izoláciu. Vznikol u nás a je svetový. Potom mám ešte jeden projekt, ktorý je rovnako zaujímavý, potravinový, ale o tom ešte zatiaľ nemôžem hovoriť.

Dom ste predali, kde teraz bývate?
Ja mám ešte dom po maminke vo Veľkom Mederi, takže neostal som bezdomovec. (smiech) Ale vzhľadom na to, že moja priateľka pochádza zo Senca, bývame spolu v Senci, lebo pracuje s otcom v autoškole v Bratislave a z Veľkého Medera dochádzať každý deň by bolo predsa len náročné. Tak sme v Senci a verím, že nám to dlho vydrží, lebo naozaj sme spolu šťastní a spokojní.

Poďme trochu do vášho súkromia, ktoré je pestré – s prvou manželkou Jaroslavou máte dospelú dcéru Petru, s druhou manželkou Dagmar, s ktorou máte syna Matúša, ste to skúsili dvakrát. Súhlasíte s výrokom, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš?

V prvom rade uvediem veci na pravú mieru – s Dagmar som sa oženil a rozvádzal len raz. Po rozvode sme sa k sebe vrátili, myslel som si, že je to dobré v záujme syna. Mohol by som to ľutovať, ale v konečnom dôsledku neľutujem. Veľa vecí som sa naučil, veľa vecí som pochopil, ale život ide ďalej, aj keď to nevyšlo. Nevyšlo to ani so synom, o ktorom nemám žiadne správy od roku 2017, čo mi je ľúto. Nie je na sociálnych sieťach, zmenil si telefónne číslo a nechce sa so mnou kontaktovať. Pravdou je, že ma to dalo dolu, musel som vyhľadať psychológa. Ja to rešpektujem, a tým pokladám túto tému za uzavretú.

Viete si predstaviť, že by ste sa oženili s terajšou partnerkou?

Nie je to u nás téma dňa, keď bude, dám vám vedieť.

O to krajší a lepší vzťah máte s dcérou Petrou z prvého manželstva, ktorý si tiež prešiel turbulenciami, ale našli ste k sebe cestu.

Obdarovala ma úžasnou vnučkou Viktóriou, ktorá má štyri rôčky a možno mám trochu výčitky, že by som mohol byť aj lepším dedkom, než som. Ale snažím sa stále niečo nové vybudovať, ďakujem Peťke za to, že je taká, aká je, že sme si k sebe naozaj našli cestu. Peťka je tvrdohlavá, vie veci nazvať pravým menom, hlavne keď sa jej niečo nepáči a vďaka tomu sa vieme posunúť ďalej.

Po kom je tvrdohlavá?

Predsa po mame! (smiech) Ale nie, po oboch rodičoch... Som na ňu nesmierne hrdý, dokázala veľa vecí a neskonale milujem obe, aj ju, aj vnučku. Som rád, že sa v pravý čas objavila na pravom mieste.

Krízu ste prekonali aj so súčasnou partnerkou Petrou, ale aktuálne spolu šťastne fungujete.

Bol to len môj problém, lebo som bol poškodený z predchádzajúcich vzťahov. Bol som absolútne bez sebadôvery, a už vôbec som neveril žene, že ma môže milovať a žiť so mnou len tak z lásky. Bol som presvedčený, že ženy sú schopné muža len vyžmýkať, ublížiť mu a podupať po ňom. Veď čo by z toho mohla mať mladšia a atraktívna partnerka, aby so mnou žila? Mal som na duši a na srdci veľkú jazvu. Hoci Petra sa mi veľmi páčila a bolo to príjemné. Avšak jej čistý prístup ma presvedčil, že jej odmietaním ubližujem, hoci si to nezaslúžila. Tak som si uvedomil, že mám dať šancu aj jej, aj sebe. Hoci neviem, čo prinesie budúcnosť, som rád, že sme spolu.

Čo vás čaká najbližšie v umeleckom živote? Lebo hoci podnikanie je jedna vec, stále ste v prvom rade umelec.

V septembri štartujeme Mafiánske historky, ktoré si ľudia doslova vyžiadali a už máme potvrdených niekoľko miest, kam s nimi vyrazíme. To ma, samozrejme, veľmi teší. Veľmi zaujímavé bude aj moje účinkovanie na narodeninovom koncerte Otta Weitera k 70-tke, ktorý bude v Bratislave 20. septembra, svojmu miláčikovi Weiterovi príde zablahoželať aj teta Márgit. Vyzerá to aj na spoluprácu, ktorá bude možno pre mnohých prekvapením, tak verím, že zaujme.

Zdroj foto: anc, apb