Hoci skúšal študovať hru na klavír, gitaru a klarinet, spev mu učaroval spev natoľko, že nástroje nedokončil. Spevák a podnikateľ Karol Konárik (76) sa so svojou manželkou zoznámil netradične. Cestoval autom za mamou do Višňového a ona s priateľmi stopovala. Zastavil im a odvtedy sa s Ľubomírou vezú životom spolu.
Užívate si svoj „švajčiarsky dôchodok“, ktorý ste si zabezpečili. Ako dnes vyzerajú vaše spokojné dni?
Na starobu treba myslieť už v mladosti a priznám sa, bol som naozaj v rámci zárobkov a financií rozumný. Najprv som šetril korunky na domček, ktorý som si postavil v roku 1977, potom som začal šetriť na starobu. Treba platiť všetky odvody, nie tie najmenšie, a potom čakať vysoký dôchodok, ale primerane. O to som sa postaral a naozaj moje dni sú spokojné. Mám štyri deti, o ktoré sme sa s manželkou postarali, aby si urobili školy, ktoré som si želal, lebo dcéry mali umelecké ambície. Jedna chcela byť klaviristka, druhá speváčka. Ale povedal som im, dievky ja potrebujem ekonómku, právničku. Tak vyštudovali, vtiahol som ich do biznisu. Adekvátne som rozdelil to, čo som vybudoval. Rovnako aj chlapci vyštudovali – Karol technickú univerzitu. Má na starosti golfový areál, verím, že čoskoro ho dobudujeme. Najmladšieho Mariána baví účtovníctvo a venuje sa developerstvu v rámci rodinnej firmy. Fungujú v rodinnom biznise a už pomaly sa zapájajú aj vnúčatá. a ja si konečne užívam dôchodok. Občas si idem zahrať rekreačne golf do tureckej Antalie, leto trávim v Chorvátsku, a keď mi čas dovolí a mám chuť, rád si zaspievam na vystúpeniach. Ľudia majú záujem o moje pesničky, páčia sa im, dokonca chystám nový album, ktorý by mal vyjsť na jeseň. Medzitým skontrolujem deti a rok prejde, ani sa nenazdám, čo je krásne. Dôchodok nazývam nie ironicky švajčiarsky, ale reálne, pretože vo Švajčiarsku si naozaj ľudia šetria od mlada, aby mali dôstojnú starobu.
Hovoríte, že leto si užívate pri mori, ako trávite zimu?
Milujem, keď sa zídeme celá rodina v Chorvátsku – je nás najbližších osemnásť ľudí. Aj mi to niekedy lezie cez hlavu, ale vždy sa na to teším. No a zimu – v roku 1977 som si postavil dom v Tajove, tak to tam zveľaďujem. Aj dnes tam idem, je tam sneh, sadnem si, dám si cigaru, pozerám na Králiky... Užívam si to a je mi smutno, že si niekedy ani nevážime, koľko krásy máme na Slovensku. Už nelyžujem, mám dnu a výrastky na prstoch, nie je to sranda. Športujem už len pasívne, prechádzam sa so psíkom.
Dcéry vám nevytkli, že ste ich zabrzdili v umeleckej kariére, hoci sám ste spevák?
Katka hrá na klavíri, často keď máme oslavy, ona si sadne za klavír, ja niečo zaspievam. Napríklad aj nedávno na módnej prehliadke Lýdie Eckhradt v našom hoteli. Okrem toho vnuk Viktorko sa mi javí, že by mohol pokračovať v hudobnom svete, uvidíme.
Spevácku kariéru ste odštartovali v chorvátskom meste Pula. Je vám aj preto Chorvátsko také blízke?
To je pravda, síce som doma vyhral spevácku súťaž Detvianska ruža, ale hneď potom sme dostali angažmán v Pule s orchestrom Pavla Janíčka. Tam som spoznal kapitalizmus. Pozoroval som, ako to tam funguje, bola to bývalá Juhoslávia a nás akurát okupovali vojská spojených armád. Po návrate som založil kapelu Scarabeus, s ktorou nás hneď „kúpili“ do Káhiry. Potom to už šlo.
Navonok to vyzerá, že na čo siahnete, v tom ste úspešný – spev, biznis, deti... Ale zrejme najväčší úspech je vaše dlhoročné jediné manželstvo s manželkou – lekárkou. Asi to nebolo ľahké, vy často na cestách v zahraničí, ona doma so štyrmi deťmi...
Všetko je láska. Spoznal som ju ako mladé, pekné dievča, ktoré v Martine študovalo medicínu. Po čase sme sa zobrali, sľúbili si lásku, vznikla rodina, a to je najväčšie bohatstvo. Tolerancia je veľmi dôležitá, ale o lásku vlastne bojujete celý život. To je ako na burze, raz hore, raz dole, ale všetko to treba vydržať, aby to fungovalo. Manželka sa do piatich rokov musela vrátiť do práce. Už sme mali Katku, Moniku, potom prišli chlapci Karol a Marián. Deti potrebujú lásku, lenže museli sme ich dať do škôlky. Spomínam si, že keď sme postavili dom a zariaďovali spálňu, najprv tam nebolo nič, len jedna posteľ. A toto nejde vymeniť za poblúznenie, náhodný sex, pre pekné dievča, ktoré stretnete. Je to neférové voči žene, ktorej ste sľúbili vernosť, lásku, a ktorá vám porodila deti a podporovala vás v kariére. Vždy pri rodinných posedeniach som toto prízvukoval aj deťom a dnes už aj vnúčatám.
Nevyskytla sa u vás nikdy nejaká kríza?
Čo je to kríza? Kríza je, keď ste nevyliečiteľne chorý. To je skutočná kríza. Modlíte sa, aby ste prežili, lebo čakáte na výsledky, na určenie správnej diagnózy. Ale kríza vo vzťahu? To sa dá všetko vydiskutovať, hovoriť o tom, prijať kompromisy.
Nikdy na vás manželka nežiarlila? Mali ste v kapele pekné speváčky, často ste boli ďaleko od domova...
Nikdy som sa tým nezaoberal, dcéra Katka sa narodila v zahraničí. Manželka bola so speváčkami skôr kamarátka, pomáhali jej s kočíkovaním. Nikdy som nepociťoval žiarlivosť, nedala mi to najavo ani náznakom, tak som sa tým naozaj nemusel zaoberať. Napokon aj ja som mohol žiarliť, bola krásna a stále je, ale naozaj sme nemali dôvod zaoberať sa týmto. Ani na sekundu som nikdy pre nejakú ženu – akokoľvek by sa mi páčila – ani v myšlienkach nepomyslel na to, že by som opustil rodinu.
Máte osem vnúčat, vraj by ste prijali aj viac. Pokračujú v biznise s vami a vašimi deťmi?
Prijal by som ešte, ale to nezávisí už odo mňa, ja sa môžem len tešiť, keď prídu. Kajko a Maťko sa popri štúdiu venujú športom, jeden basketbal, druhý futbal. Miško má 17 a pol roka, žije v Kanade, kde študuje a hrá hokej. Hokejový klub mu platí aj školu, a nakoľko dobre hrá a aj sa dobre učí, ešte dostáva aj vreckové. Keby to museli platiť rodičia, bolo by to riadne drahé. Kubko skončil vysokú školu, cestovný ruch. Momentálne sa nachádza niekde v Afrike, už precestoval Ameriku, Kanadu. Robí sprievodcu, nesmierne ho to baví. Kým je mladý a slobodný, tak si pocestuje a užije. Lebo keď bude mať toľko rokov ako ja, už sa mu nebude chcieť nikam ďaleko. Keby mi ponúkli zadarmo pobyt v Hongkongu, poviem, že ďakujem, zabudnite. Jedna vnučka je vysokej, robila práve skúšky z rímskeho práva. Keď mi o tom rozprávala, len som oči otváral, aký má prehľad. Mám z toho radosť. Ďalšia vnučka je šéfka wellnessu na Kaskádach. Takto pomaly všetkých zapájame do rodinného podniku.
Napísali ste knihu, ktorú však nenájdeme na pultoch predajní, ale ju osobne venujete spontánne, komu sa rozhodnete.
Áno, bol to môj najmladší syn Marián, ktorý ma k tomu doviedol. Cestovali sme autom, rozprávali sme sa a on že aby som tieto spomienky spísal do knihy. Nechcem ju dávať do predaja, rozdávam ju. Verím, že tých, ktorí ju dostanú, poteší.
S akými víziami, plánmi ste vykročili do roku 2026?
Rád by som synom pomohol dokončiť golf na Tajove, Katke pomohol s rekonštrukciou, čo má v pláne na Kaskádach, samozrejme chcem dokončiť moje nové CD, mám asi 6-7 skladieb, musím povedať krásnych, verím, že v septembri to vyjde. Toto je moja láska – hudba, s tým som začínal, s tým chcem aj skončiť. Hoci nás pomaly odpísali, našu spevácku generáciu, nevzdávam to, moji fanúšikovia dýchajú so mnou, aj dýcham s nimi, tento elán ešte mám, na javisku mám nič nebolí, dokážem spievať, tancovať, smiať sa. A želám všetkým zdravie, úsmev, lebo je krásne stretávať ľudí, ktorí sa medzi sebou pozdravia, potešia komplimentom a to je najviac.
4
