2Michal Martikán (47) je prvý olympijský víťaz v novodobej histórii Slovenska a historicky najmladší víťaz Majstrovstiev sveta v kanoistike na divokej vode. Je olympijským víťazom z Atlanty 1996 a Pekingu 2008. Ako si spomína na hry v USA?
Vodní slalomári v roku 1996 v Atlante prežívali úplne inú olympiádu ako väčšina výpravy. Súťažili na rieke Ocoee, ďaleko od Atlanty a od hlavného olympijského diania. Martikán tam prišiel pripravený. Istotu mu nedávalo presvedčenie, že musí vyhrať, ale vedomie toho, čo všetko pred olympiádou odtrénoval. Prírodná trať mu navyše vyhovovala. O prvom olympijskom zlate samostatného Slovenska napokon rozhodlo 14 stotín sekundy. Počas nedávneho stretnutia v Slovenskom olympijskom a športovom múzeu sa Martikán na svoju jazdu pozeral znovu. Emócia ani 30 rokov po zlate nezmizla. „Keď to teraz pozerám, ešte stále mám zimomriavky,“ povedal. „Je to najväčší a najemotívnejší moment mojej kariéry.“
Nebolo to všetko dokonalé
Jeho atlantská olympijská skúsenosť však nebola úplne dokonalá. Keďže vodní slalomári boli mimo hlavného centra hier, mnohé výkony svojich krajanov Michal Martikán vôbec nevidel. „Boli sme úplne mimo diania. Veľa vecí som videl až doma v televízii,“ zaspomínal si. Športovcov z výpravy poznal, stretávali sa na iných podujatiach, no olympijské súťaže svojich krajanov často prežíval až sprostredkovane. Aj preto sa počas stretnutia po troch desaťročiach dozvedel nové veci o hrách, na ktorých on sám kedysi súťažil.
Slovensko pod krídlami Fénixa
Spomienkou na olympijské hry 1996 je aj výstava v Slovenskom olympijskom a športovom múzeu „Slovensko pod krídlami Fénixa“, ktorú počas stretnutia účastníkov atlantského podujatia otvorili. Fénix nie je v názve náhodou. Je jedným zo symbolov Atlanty – mesta, ktoré bolo počas americkej občianskej vojny z veľkej časti zničené a následne znovu vybudované. Výstava spája tento symbol s olympijským príbehom Slovenska a zároveň ukazuje, čo všetko sa podarilo za 30 rokov zachovať. Návštevníci na nej môžu vidieť oblečenie vtedajšej výpravy, fotografie, dokumenty, akreditácie či predmety od športovcov. Nechýbajú ani atlantské medaily Jozefa Gönciho a Slavomíra Kňazovického.
Zdroj foto: Andrej Galica/SOŠV
