2V posledných dňoch rezonujú v spoločnosti viaceré témy – jednou z najaktuálnejších je odvolanie šéfa Slovenského literárneho centra, vymenovanie novej generálnej riaditeľky STVR či odvolanie riaditeľa Národného osvetového centra. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová čelí dlhodobo nevôli opozície, požadujúcej jej odvolanie. Pre Nový Čas Nedeľa poskytla rozhovor o aktuálnom dianí v oblasti kultúry
Dôvodom na odvolenie Gustáva Murína je jeho vystúpenie na pražskom veľtrhu – výroky o feminizme a Václavovi Havlovi. Už jeho menovanie vyvolalo vlnu nevôle, neskôr sa ozývali zamestnanci SLC, ktorí poukazovali na šikanu, nekompetentnosť GM a na MK písali otvorené listy na jeho odvolanie. Prečo ste čakali s odvolaním až na moment, kedy výhrady voči osobe GM prišli až spoza hraníc?
Ministerstvu kultúry záleží na dôveryhodnosti a profesionalite našich inštitúcií, ako aj na kvalite ľudí, ktorých nominujeme do vedúcich funkcií. Čo sa týka pána Murína – aj keď to mohlo navonok pôsobiť, že nekonáme dostatočne rýchlo, ubezpečujem vás že som sa situácii venovala od začiatku a priebežne ju vyhodnocovala. Potrebovala som čas na to, aby som si objektívne preverila všetky dostupné informácie a urobila si komplexný obraz. Je dôležité povedať, že podobná dynamika – výhrady časti zamestnancov, otvorené listy, reakcie z prostredia verejnosti či opozície – sprevádza takmer každú personálnu zmenu v kultúrnych inštitúciách a vo väčšine prípadov sa to javí tak, že nejde o žiadne skutočné prešľapy našich nominantov voči svojim zamestnancom, ale o premyslené kampane skupín osôb, ktoré sa nevedia zmieriť s novým vedením a tak si vymýšľajú. S jediným cieľom – poškodzovať dobré meno našich nominantov.
Nedalo sa predvídať, že jeho pôsobenie v tejto inštitúcii prinesie viac problémov než osohu?
Prepáčte, ale toto je veľmi sugestívna otázka. Akoby ste vy predvídali, že už keď som ho vymenovala do funkcie, mali sme vedieť, že pán Murín je problematický človek. Gustáv Murín je uznávaným spisovateľom a vzdelaným človekom a splnil formálne kritériá. Každé personálne rozhodnutie však so sebou nesie istý stupeň rizika – obzvlášť v kultúre, kde sú očakávania a citlivosť verejnosti často mimoriadne vysoké. V prípade pána Murína sa objavovali výhrady, no ako som povedala, bolo našou povinnosťou vyhodnocovať ich objektívne, nie na základe dojmov či mediálneho tlaku. Nejaký čas nám trvalo získať informácie zo všetkých strán, preveriť podnety.
V pondelok 19. mája bol odvolaný aj riaditeľ Národného osvetového centra pán Erik Kriššák, menovaný do funkcie vašou predchodkyňou, vtedajšou ministerkou Natáliou Milanovou. Ministerstvu kultúry sa vraj nepáčilo, ako pripravuje festival vo Východnej. Je to naozaj dôvod na jeho odvolanie, alebo tých dôvodov bolo viac – ktoré?
Už v spôsobe, akým kladiete túto otázku, je jasné, že toto odvolanie nepovažujete za spravodlivé. V predošlej otázke bol tón úplne iný, tam bolo očividné, že zas viete, že pán Murín bol od začiatku zlou voľbou. Len poukazujem na zvláštny jav, s ktorým mám opakovane skúsenosť, že novinári už dopredu implikujú odpovede alebo navodzujú naratívy, namiesto toho, aby sa objektívne a nestranne pýtali. Takže na základe spôsobu, akým ste položili posledné dve otázky sa pýtam ja vás: Nemohla práve pani Milanová predvídať, že pán Kriššák prinesie NOC-ke viac problémov než osohu? Zrejme si ľudia v štátnych inštitúciách zvykli na pravidelný prísun financií a preto majú niekedy dojem, že nemusia robiť vôbec nič a napriek tomu im plat zo štátneho rozpočtu príde na účet. A takto by to zrejme fungovať nemalo, čo myslíte?
Áno, hlavným dôvodom rozhodnutia o odvolaní p. Kriššáka boli opakujúce sa problémy spojené s prípravou Festivalu Východná, ktoré vyústili do situácie, ktorú už nebolo možné ďalej prehliadať. Tých dôvodov bolo síce viac, ale nie je potrebné ich podrobne rozvádzať, pretože najzásadnejším bol práve spôsob, ako sa pripravoval festival. Už vlani sa počas príprav Východnej objavili závažné nedostatky, ktoré sa s veľkým úsilím podarilo vyriešiť tak, aby samotné podujatie mohlo prebehnúť bez väčších komplikácií navonok. Napriek tomu, že bol pán Kriššák na tieto nedostatky upozornený, tento rok sa situácia opakovala, opäť pristúpil k príprave festivalu rovnakým spôsobom. Kritika však nepochádza len z našej strany. Mnoho folkloristov nám svoje výhrady komunikovalo, hoci chápem, že verejne sa k nim nepriznávajú. Dnes totiž nie je v umeleckých kruhoch “in” podporiť ministerku kultúry a nie je to ani ľahké; a to aj v prípadoch, keď ide o objektívne a vecné argumenty. Verejnosť preto o tejto kritike často nevie, no k nám sa dostávala a bola formulovaná veľmi jasne. Reagovali sme na výhrady z rôznych strán, no zároveň sme museli konštatovať, že prípravy festivalu neprebiehali adekvátne k štádiu, v akom by už v tomto čase mali byť. Festival je tesne pred realizáciou a mnohé podstatné veci stále neboli pripravené. Rezort kultúry preto musel aktívne zasiahnuť, poskytnúť Národnému osvetovému centru pomoc, vytvoriť poradné orgány a zabezpečiť, aby sa prípravy zrýchlili. Toto nie je bežná prax, Národné osvetové centrum by malo byť schopné pripraviť festival samostatne a profesionálne.
Erika Kriššáka dočasne nahradila pani Eva Smolíková. Čo konkrétne očakávate, že sa zemní pod jej vedením? Ako reagovali zamestnanci NOC na pani E. Smolíkovú?
Reakciu zamestnancov na pani Smolíkovú zatiaľ nepoznáme, ale som presvedčená, že ide o vhodnú kandidátku na túto funkciu. K jej nominácii by som nepristúpila, keby som si nebola istá jej profesijnými aj ľudskými kvalitami a schopnosťami. Pani Smolíková je mimoriadne pracovitá a dokáže sa rýchlo zorientovať v novej problematike. Koná v súlade s prioritami ministerstva kultúry a plne si uvedomuje, že jej aktuálnou kľúčovou úlohou je zabezpečiť plynulý priebeh Festivalu Východná. Tento ročník má navyše mimoriadny význam – ide o 70. výročie festivalu – a naším cieľom je, aby jeho podoba dôstojne odrážala túto výnimočnú príležitosť. Verím, že pod vedením pani Smolíkovej bude Národné osvetové centrum napredovať, vnútorné procesy sa zefektívnia a organizácia festivalu, ako aj ďalších podujatí, bude prebiehať s väčšou mierou profesionality a stability.
Novou riaditeľkou STVR sa stala pani Martina Flašíková. Ozvali sa hlasy, že Telerozhlas bude ideologicko-politické médium a vraj v STVR už neexistujú garancie verejnoprávnosti. (vyjadrenie p. L. Machaja pre aktuality.sk) Ako vnímate tieto vyjadrenia bývalého riaditeľa verejnoprávnej televízie? Bude STVR spĺňať atribúty verejnoprávnosti?
Dlhodobým problémom slovenskej televízie a rozhlasu bola absencia názorovej plurality. Mnohé témy sa z vysielania úplne vytrácali, a to pod zámienkou boja proti dezinformáciám, čím sa vytváral priestor len pre jeden „správny“ názor. To viedlo k tomu, že sa verejnoprávne médiá prestali vnímať ako otvorené platformy pre slobodnú diskusiu. Naším cieľom je, aby sa slovenská televízia a rozhlas očistili od cenzúry a ideologických nánosov a aby sa obnovila ich dôveryhodnosť. O tejto potrebe svedčia aj početné podnety od občanov, ktorí nás oslovujú s prosbou, aby sme túto situáciu riešili, pretože im prekáža jednostrannosť vysielania a vnímajú ho ako propagandistické. Práve v tomto kontexte vnímam aj vyjadrenia pána Machaja – ako obranu systému, ktorý pod jeho vedením fungoval. Je prirodzené, že mu aktuálny vývoj nevyhovuje, pretože až teraz bude možné objektívne porovnať, ako vyzeralo vysielanie v minulosti a ako bude pôsobiť po zmene vedenia.
Čo očakávate od nového vedenia?
Od novej riaditeľky a vedenia STVR očakávam, že sa otvorí priestor pre rôznorodé názory a relevantnú spoločenskú diskusiu. STVR sa má stať médiom, ktoré bude reflektovať celú šírku názorového spektra a umožní občanom vytvárať si vlastný názor na základe objektívne a pluralitne sprostredkovaných informácií.
Hovorili ste s novou pani riaditeľkou o víziách a zmenách v programovej štruktúre? Budú sa rušiť niektoré relácie?
Paní Flašíkovú vnímam ako vyzretú a zodpovednú osobnosť, ktorá rozumie potrebám verejnoprávneho priestoru. Nemám ambíciu zasahovať do programovej štruktúry – to nie je úloha ministerky kultúry. Mojou úlohou je vytvárať priestor, v ktorom môžu odborníci slobodne konať. S pani riaditeľkou sme sa rozprávali o potrebe otvorenosti a plurality. Zásadné nie je to, ktoré témy sa objavia na obrazovke, ale ako budú spracované. V minulosti boli niektoré témy, označované ako „kontroverzné“, prakticky tabu, a to nepovažujem za správne. To, čo sa dialo za vlád Matoviča, Hegera a Ódora, kedy boli určité témy, alebo pohľady na ne neprijateľné, sa už nesmie opakovať.
Ktoré témy sú pre MK neprijateľné? Netajíte sa tým, že vám osobne prekážajú témy podporujúce LGBTI komunitu, poukazujete často na to, že relácie (debaty) sú vedené jednostranne, že neexistuje názorová pluralita pri výbere hostí... Čo vám najviac prekážalo v minulosti vo vysielaní?
Pokiaľ ide o spoločenské témy ako napríklad LGBTI, ja s nimi nemám žiadny problém. Ale musia byť sprostredkované informatívne a zrozumiteľne adekvátnej cieľovej skupine – teda dospelým divákom. Ten naratív, že ja mám niečo proti gejom odmietam, vôbec to nie je pravda. Mám problém iba s ideológiou. Táto komunita je súčasťou našej spoločnosti a myslím, že všetci vidíme, že sú prijímaní. Takže čo sa týka STVR, dôležité je, aby nešlo o vnucovanie ideológie, ale o objektívne informovanie.
Je riaditeľka Martina Flašíková zárukou plurality názorov a z toho vyplývajúcej vyváženosti v RTVS?
Chcete odo mňa záruky, ktoré ja vám nemôžem dať. Pretože ja nie som Martina Flašíková. To, či bude nové vedenie STVR zárukou plurality a vyváženosti, ukáže až čas. Ja však verím, že áno. Pani Flašíková predstavila víziu, v ktorej sa jasne prihlásila k princípom otvorenosti, vyváženého spravodajstva a posilnenia verejnoprávnosti. Verím, že jej záleží na tom, aby sa v STVR uplatňoval široký názorový rámec a aby sa obnovila dôvera verejnosti v nezávislosť a kvalitu vysielania. Jej odborné skúsenosti i doterajšie postoje nasvedčujú tomu, že túto úlohu zvládne.
Čo znamená výmena vedenia v rámci Slovenského národného múzea pre bežných ľudí a návštevníkov múzeí?
Pre bežného návštevníka sa zmeny nemusia prejaviť okamžite, no v dlhodobom horizonte očakávame pozitívne dôsledky. Výmena vedenia má predovšetkým zabezpečiť transparentnejšie a zodpovednejšie nakladanie s verejnými financiami. To znamená, že dôjde k efektívnejšiemu využívaniu verejných zdrojov – teda aj finančných prostriedkov, ktoré pochádzajú z daní občanov.
V niektorých inštitúciách, najmä v rámci Slovenského národného múzea a konkrétne v Kaštieli Betliar, sme boli svedkami problematických postupov – najmä v súvislosti s rekonštrukciami a investíciami. Objavili sa závažné pochybnosti o transparentnosti a účelnosti vynakladania verejných prostriedkov, čo sme ako ministerstvo nemohli a nechceli ignorovať.
Nové vedenie má za úlohu nastaviť jasné pravidlá, zefektívniť vnútorné procesy, zaviesť dôslednú kontrolu a zabezpečiť, aby sa s verejnými prostriedkami narábalo v súlade so zásadami hospodárnosti a verejnej zodpovednosti.
V konečnom dôsledku budú mať z týchto zmien úžitok najmä návštevníci. Očakávame vyššiu kvalitu poskytovaných služieb, lepšie zázemie v múzejných objektoch, profesionálnejšie zorganizované výstavy i kultúrne podujatia, a predovšetkým – dôstojnú a zodpovednú starostlivosť o naše kultúrne dedičstvo.
Návštevník tak bude mať nielen lepší zážitok, ale aj istotu, že jeho dane sú využité účelne a v prospech rozvoja kultúry na Slovensku.
Niektoré politické strany (napr. SaS) a vaši oponenti tvrdia, že pod vaším vedením sa kultúra mení na priestor nominantov a osobností bez odbornej či morálnej integrity. Môžete zareagovať na tieto tvrdenia?
Prepáčte ale naozaj mi tu idete dávať ako príklad nominantov SaS? Prečo sa mám vyjadrovať k nejakým výrokom napríklad p. Gröhlinga, vyučeného obuvníka, ktorý sa prekvalifikoval na kaderníka a mal salón, ktorý mu skrachoval a ktorý sa ani netají tým, že získal vysokoškolský titul podvodom? O tvrdenia tohto pána sa opierate a ja sa mám naozaj k nim vyjadrovať ako ku niečomu relevantnému? Toto má byť človek s morálnou integritou?
Ak by ste čítali aj informácie, ktoré posielame my z rezortu kultúry médiám a ktoré médiá ale starostlivo ignorujú, tak by ste o našich nomináciách vedeli viac. Nominanti MK SR spĺňajú kritériá výberových konaní, čo sa mnohokrát nestávalo, žiaľ, pri nominantoch bývalej vlády, ktorá dosadzovala ľudí skutočne bez potrebnej praxe či kvalifikácie. Vtedy si to ale paradoxne médiá absolútne nevšímali a nikomu to neprekážalo. My kritériá výberových konaní nemeníme, sú rovnaké aké boli v minulosti a naši nominanti podmienky spĺňajú. Príkladom je napríklad výberové konanie do Bibiany. Bývalá riaditeľka Z. Liptáková nesplnila ani základné kritéria výberového konania a napriek tomu sa riaditeľkou stala. A tak to aj v tejto inštitúcii vyzeralo. Petra Flach tie isté kritériá, ktoré tam boli predtým, bez ich zmeny splnila. To je len jeden príklad za mnohé.
Keď pán Kňažko ako minister kultúry v jeden jediný deň odvolal všetkých generálnych riaditeľov, vtedy to tiež nikomu neprekážalo a neprekáža to nikomu dodnes. Nikto mu nekládol otázky, aké dostávam ja, napríklad aj teraz od vás.
Takže - naši nominanti nie sú ani nekompetentní, ani nevzdelaní. Ide o ľudí s odborným zázemím a skúsenosťami, ktorí sa však niektorým politickým alebo aktivistickým kruhom jednoducho nehodia do ich predstáv o tom, kto má kultúru "vlastniť" a riadiť.
Dlhé roky fungovalo nastavenie, v ktorom o podobe kultúrnych inštitúcií, o rozdeľovaní verejných prostriedkov, či o priestore pre umelcov rozhodovala úzka skupina osôb s rovnakým ideologickým alebo názorovým ukotvením. Zmena, ktorú prinášame, spočíva v otvorenejšom a transparentnejšom prístupe, v ktorom dostávajú šancu aj ľudia mimo „zabehnutých kruhov“.
Našim cieľom je odbúrať klientelizmus, presadzovať transparentnosť a ponúkať rovnaké príležitosti všetkým – nie len vyvoleným alebo názorovo spriazneným „kamarátom“. A práve tento posun niektorým prekáža.
Pred Ministerstvom kultúry sa konali demonštrácie s výhradami k vedeniu. Neuvažovali ste ani na sekundu, že by ste sa funkcie vzdali?
Keď som nastupovala do rezortu, myslela som si, že tu ide o kultúru. Kultúra by mala spájať a nie rozdeľovať. Mala by byť nad všetkým, aj nad hádkami a spormi. Žiaľ, stretla som sa s niečím úplne iným. To, čo robí opozícia a niektorí aktivisti, podnecuje polarizáciu spoločnosti a to iba pre to, že si vydupkávajú, aby veci ostali tak ako boli. Pretože im vyhovovali. Na ostatných ohľad neberú. Tá agresivita, vulgarizmus, šikana, verejná dehonestácia a ponižovanie – praktiky, ktoré používajú voči mne, sa už, žiaľ, stali bežnou súčasťou spoločnosti a iba demaskujú ich charaktery a ich vnútorný svet. Na ten poukazuje aj spôsob, akým demonštrujú, napríklad hádzaním sa o zem.
Takže, prečo by som sa mala vzdať? Mám sa zľaknúť tých, ktorí ovládali kultúru takým spôsobom, že si peniaze rozdeľovali medzi seba a svojich kamarátov? Keď vidím odpor, ktorý sa voči zmenám dvíha, vnímam to ako potvrdenie toho, že ideme správnym smerom a že zmena je skutočne nevyhnutná.
Demonštrácie a hlasný nesúhlas niektorých skupín vnímam ako prirodzenú súčasť transformačných procesov – obzvlášť vtedy, keď narúšame dlhodobo zaužívané mechanizmy a odstraňujeme väzby na verejné zdroje, či mocenské pozície. Viacerí aktéri si vybudovali systém výhod a nepočítali s tým, že sa s tým niekto pokúsi pohnúť. A keď sa tak stalo, sú pochopiteľne nahnevaní.
