Natália Bizoňová (45): Z kráľovnej krásy päťnásobná mama

Titul Queen of the World získala Natália Bizoňová Kacinová (45) zatiaľ ako jediná Slovenska v roku 1997. Hoci mala vtedy len sladkých 17 rokov, nepodľahla pozlátku šoubiznisu. Dnes je z nej mama piatich dcér, ktorým sa naplno venuje.

Absolvovala bilingválne španielske gymnázium v Nitre a následne Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Rok študovala na vysokej škole v Moskve. Splnila si sen aj o štúdiu práva. Natália nezaspala na vavrínoch, založila si eventovú agentúru Queen of Slovakia Agency, organizovala školenia pre ženy v oblasti krásy, módy, zdravého životného štýlu a spoločenského protokolu. Rok pracovala ako moderátorka a redaktorka lifestylového magazínu v regionálnej televízii Nitrička a moderovala aj spoločenské akcie a koncerty. V sedemnástich získala prestížny titul Queen of the World. Jej predstavy o živote neboli nijak výnimočné. „Bola som skromná, tichá, naivná, neskúsená, nenápadná študentka gymnázia v Nitre a rodičia ma viedli smerom študovať, študovať, študovať. Mala som málo sebavedomia, neverila som si, takže môj prvoradý cieľ bol zmaturovať a ísť na vysokú školu,“ vnára sa do spomienok spred 28 rokov krásna a pôvabná Natália. „Som za to rodičom vďačná, že ma takto viedli, učila som sa šesť jazykov, dnes využívam hlavne angličtinu a na dovolenke taliančinu. Po maturite som sa prihlásila na vysokú školu ekonomickú, hoci mojím snom bolo právo, a tento sen som si neskôr splnila diaľkovým štúdiom. Obe školy som potom využila aj pri svojej práci, po skončení ekonómie som sa venovala nákupu a predaju, čo bol vyštudovaný obor a neskôr som si založila vlastnú firmu. Organizovala som módne prehliadky, rôzne firemné akcie na kľúč. Celý manažment okolo toho a právo som využila až pri mojom manželovi, keď som robila už aj popri deťoch koncipientku. Ako prichádzali na svet moje deti, upustila som od roboty. Naplno sa venujem aktuálne mojim piatim dcéram, nemám žiadnu opatrovateľku, ale verím, že keď odrastú, vrátim sa a k práci.“

Svadba v tridsiatke
Natália si na toho pravého počkala, vydávala sa ako tridsaťročná. Dovtedy sa venovala kariére, cestovala aj sa zabávala. „S manželom som sa zoznámila ako takmer 29-ročná a brali sme sa po roku a pol,“ približuje svoj súkromný život Natália. „S príchodom tridsiatky a tým, že som vo svojom partnerovi videla istotu, som mala pocit, že je čas usadiť sa. Samozrejme, v práci som neustala, prvá dcérka Eliška, ktorá bude mať v lete 13 rokov, sa nám narodila po dvoch rokoch. Bola to skôr manželova iniciatíva, že už by sme sa teda mali pohnúť aj týmto smerom. Nikdy sme neriešili počet detí. Keď som čakala Elišku, kúpila som kočík, ktorý bol univerzálny v tom, ak by druhé dieťa bol chlapec, hodil by sa aj pre neho. Po narodení Elišky som sa absolútne našla v úlohe mamy, nikdy som nemala a nemám pocit, že deti by ma otravovali alebo by som si od nich potrebovala oddýchnuť, skôr naopak. Dva a pol roka po Eliške sa nám narodila Natália, po Natálii zase približne po dva a pol roku Amélia a po dvoch rokoch Valentínka. Potom sme si dali pauzu tri a pol roka a prišla Jasmínka, ktorá má rok a pol. Ako som spomenula, starám sa o ne sama, manažujem si čas tak, aby som pokryla ich potreby. Keď boli menšie a bolo treba, pomáhali mi moji rodičia, ktorí sú na dôchodku a boli ochotní prísť z Nitry do Bratislavy, keď sme to potrebovali. Zo začiatku boli aj prekvapení, že máme toľko detí, ale prijali to s rešpektom. Nechodia ani do škôlky, idú rovno do školy, deti im nechýbajú, sú dostatočne socializované s rovesníkmi v rámci krúžkov.“

Mama na plný úväzok
Natália priznáva, že prvé tri dievčatá prišli v pomerne krátkom čase po sebe a bolo to náročné. Preto jej oddych medzi štvrtou a piatou dcérkou celkom dobre padol. Staršie dve už vedia pomáhať aj so strážením, zabávaním tých mladších, takže je to úplne skvelé. „Najmladšiu pokojne prebalia, nakŕmia, lebo odmalička som ich zapájala do výchovy, dokonca sú rady, keď sa môžu postarať, majú úžasný pocit zodpovednosti,“ opisuje pomoc starších dievčat hrdá mama. Možno k tomu prispel i fakt, že posledné dve dievčatá rodila doma a pri Jasmínke dokonca pomáhali. Rovnako ako sú dievčatá nápomocné pri varovaní, sú aj úspešné vo svojich koníčkoch. Natália musí úsporne narábať s časom, aby stíhala zabezpečiť skúšky, tréningy a rozvoz na súťaže. „Dali sme im možnosť, nech si vyberú, čo ich zaujme,“ prezrádza. „Začali gymnastikou, krasokorčuľovaním, Eliška sa venuje baletu a spevu, dostala sa do Opernej školy Viedenskej štátnej opery, kde pravidelne účinkuje v predstaveniach, ale vidno ju aj na Novej scéne v muzikáli Oliver Twist. Odmalička sme u nej pozorovali hudobný sluch, ale nechcela spievať. Potom si zlomila ruku, tak som jej navrhla, aby vyskúšala to spievanie a pohltilo ju to po pár hodinách. Je taký klasický typ, predpokladám, že ostane pri opere, čo ma aj potešilo, lebo je to pekné, intelektuálne, čisté prostredie. Natália má 5-krát týždenne tréning v krasokorčuľovaní a je najlepšia na Slovensku vo svojej kategórii. Napriek tomu v nej vidím seba spred mnohých rokov – je dravá, sebavedomá, ale trochu hanblivá, bola som taká istá. Kritická, náročná na seba a ostalo mi to dodnes. Amélia je tiež čerstvou majsterkou republiky v krasokorčuľovaní, Valentínka sa venuje modernej gymnastike,“ teší sa z dcér Natália.

Modeling nesleduje
Natália verí, keď najmenšia dcéra pôjde do školy, zapojí sa do pracovného procesu, ktorý jej teraz vôbec nechýba. Dokonca nesleduje ani svetový či domáci modeling, skôr sa venuje veciam okolo detí, ich výchovy, stravovania a podobne. Trendy vo výchove sú dnes úplne iné, ako ich mali naše mamy, nehovoriac o starých mamách. Mamičky sa združujú v rôznych internetových skupinkách, kde sa ovplyvňujú, informujú a radia si. „Priznám sa, tomu nepodlieham, skôr okrajovo sa občas mrknem na niečo, ale nemám čas vysedávať na internetových fórach. Hľadám si, čo ma baví, vzhľadom na aktivity dievčat je to šport, chodím cvičiť,“ hovorí Natália, ktorá prišla na stretnutie rovno z cvičenia aj s dvoma najmladšími dcérkami. „Valentínka postráži najmladšiu počas cvičenia, obe vedia, že nemajú vyrušovať, lebo sú zvyknuté zúčastňovať sa na podobných aktivitách. Časy sú iné, ja som napríklad vo veku mojich starších dcér chodila do školy sama, dokonca som aj brata vyzdvihla zo škôlky alebo z družiny. Teraz si neviem predstaviť, že mali by
cestovať po Bratislave hromadnou dopravou, ktorá je trochu náročná do školy, kam chodia, a aby potom postíhali tréningy, ktoré sú úplne v inej časti.“

Dievčatá sú aj jazykovo zdatné, rovnako ako mama. „Učia sa angličtinu a nemčinu, Eliška začala aj francúzsky jazyk, lebo spievajú v opere v rôznych jazykoch, no a babka ich učí ruštinu, lebo pôvodom je Ruska,“ opisuje Natália. Pri otázke, či by si trúfla aj na šieste dieťa, jej zasvietia oči, bez váhania odpovie áno. „Možno by to bolo zaujímavé, mať chlapca. Som však vďačná za to, čo mám, lebo je veľa párov, ktorým tento vzácny dar nebol dopriaty. Mám päť zdravých dcér, nebojím sa povedať, že som šťastná. Naozaj som sa našla v úlohe matky,“ konštatuje Natália.
 

Zdroj foto: anb