Po smrti svokry sa k nám nasťahoval môj svokor. Bolo nám to prirodzené, nechcel byť sám a my s manželom máme pocit zodpovednosti. Lenže odkedy u nás býva, prestal sa starať o základnú hygienu. Nesmierne zapácha, odmieta sprchu, nechce si meniť oblečenie, odmieta akékoľvek rady. Atmosféra v dome je napätá, deti sa mu vyhýbajú a mne je to nepríjemné. Neviem, ako túto situáciu riešiť bez toho, aby som ho ranila. Je možné nájsť východisko?
Obaja s mužom podnikáme. Ja som medzi tým porodila a vypiplala dve deti, vrátila som sa spať ku klientom a kariérne rastiem. Môj muž začal podnikať pred piatimi rokmi. Nuž a päť rokov mám doma unaveného, podráždeného manžela, topiaceho sa v dlžobách. Kričí na deti a keď mu navrhne terapiu, nechce počuť o žiadnom koučovi. Úver prekladá úverom a mne dochádza trpezlivosť. Teraz som na niekoľko dní ochorela a pristihla som sa pri myšlienke, že si nemôžem dovoliť ostať chorá, lebo nemám voči nemu dôveru. Neverím, že sa postará o rodinu, keď sa nevie postarať ani o seba.
Boli sme kamaráti roky, neraz pomohol nielen mne, ale aj mojim klientom. Dalo sa na neho spoľahnúť a videla som, ako riešil ťažké pracovné zadania. Začal tvoriť projekt, ktorý zaujal aj mňa, a tak som do neho zainvestovala nemalú čiastku s plnou dôverou. Moje peniaze sa pod jeho vedením pekne zhodnotili. Investovala som cez neho viackrát a vždy bolo všetko v poriadku. Po čase som kamaráta odporučila v inom projekte mojim kamarátom. Všetko bežalo bezpečne nejaký čas a zrazu nastali problémy, ktoré trvajú doteraz. Priatelia nedostali svoje peniaze späť, začal sa na mňa veľký tlak, ktorý pretrváva dodnes. Môj kamarát prestal profesionálne komunikovať, dá sa povedať, že úplne. Mne samej dlhuje financie a jeho nekonanie začalo narúšať aj môj profesionálny i súkromný život. Je mi mojich priateľov ľúto a cítim veľkú zodpovednosť, ale je príliš vyčerpávajúce riešiť veci za kamaráta. Ako sa mám postaviť k tejto situácii?
Dobrý deň, s manželkou sme rozvedení a vychádzame spolu korektne. V rámci majetkového vysporiadania sme sa dohodli, že byt jej ostane a z mojej zákonnej polovice sa započíta výživné na obe dcéry. Deti tak majú stabilné nemenné prostredie a ja v 50 rokoch nie som zaťažený výživným. Momentálne bývam v prenajatej izbe. A zisťujem, že to je veľký problém. Len čo poviem, že bývam v podnájme, ženy so mnou prerušia kontakt. Moja nemajetnosť je pre nich odstrašujúca. Chodím do práce, dobre zarábam, ale bývanie v podnájme a nevlastnenie majetku je problém.
Dobrý deň, môj muž si vyžaduje, aby som s ním počas dňa hrala jemne erotické hry cez písanie „šteklivých“ správ. Bolo to veľmi sexi, keď sme nemali deti, ale teraz je pre mňa veľmi náročné odpovedať, tvoriť, písať, fotiť sa, keď máme 1,5-ročného syna a 3-ročnú dcéru. Celý deň som s deťmi a ešte popri tom pomáham mužovi vo firme. Veľmi ma zraňujú jeho reakcie. Urazí sa, je podráždený a odchádza z domu, ak sa s ním chcem o tom porozprávať. Poraďte mi, prosím, ako sa k tomu postaviť.
Môj 15-ročný syn mi berie bez môjho vedomia peniaze z peňaženky a kupuje mi za ne darčeky. Manžel o tom nevie, nemám odvahu mu to povedať. Syn má svoje vreckové a na svoj vek s ním celkom dobre hospodári. Nechápem, prečo mi tajne berie hotovosť, manželovi, jeho otcovi, darčeky nekupuje. O to viac si to neviem vysvetliť. Ako tento problém výchovne čo najlepšie zvládnuť?
Zamiloval som sa do ženy staršej od mňa takmer o 16 rokov. Ja mám 35, mám za sebou dva vzťahy. Pracujem na sebe a svojom vnútri, môžem povedať, že som v práci úspešný a ženy javia o mňa záujem. A mňa zaujala staršia žena, s ktorou som sa zoznámil vďaka zamestnaniu, a potom sme sa stretli v priebehu roka na workshopoch. Veľmi príjemne vieme spolu tráviť čas, nemá deti a ani veľa povinností k rodine. Vie si užiť seba a čas so sebou. Problém je, že ona je k posunutiu vzťahu opatrná. Chcem náš vzťah ako partnerský so všetkým, čo k tomu patrí. Čo robiť?
Moja žena mi už 25 rokov vydeľuje peniaze na môj život a určuje, koľko mi dá vreckové podľa jej kritérií a nie podľa mojich potrieb. Ak chcem peniaze na svoj život, tak si ich musím zarobiť mimo mojej práce a aj za fušky prispievať do rozpočtu. Neprekážalo mi to, pokiaľ sme šetrili na dom, auto. Dal som jej na začiatku manželstva túto kompetenciu nad našimi spoločnými financiami a ona to začala viesť z môjho pohľadu až priveľmi úzkostne. Sama si nič nedopraje, obaja sme za tie roky neskutočne finančne poskočili, máme sa naozaj dobre, ale ona stále otáča každé euro. Ak máme niečo kúpiť nespí a je podráždená. A ja po toľkých rokoch zisťujem, že mám lakomú ženu. Tá jej lakomosť sa začala prenášať celkovo do života. Nie je v ňom radosť. Rozvádzať sa nechcem, ale tieto konflikty a ponižovanie ma už nebavia. Poraďte, prosím, čo s tým.
Moja najlepšia kamarátka sa stala mojou najväčšou kritičkou. Obe máme 50 rokov a poznáme sa od pätnástich. Naozaj sme ako sestry. Vieme o sebe všetko a sme si veľmi blízke. Pred dvoma rokmi nečakane a prišla o manžela. Deti tesne pred smrťou otca odišli z domu. Všetko zvládla, len náš vzťah sa začal meniť. Je ku mne kritická, všetko, čo poviem a urobím, komentuje a už zasahuje aj do môjho manželstva. Môjho manžela chváli, mňa pred ním zhadzuje. Našťastie manžel nereaguje a začína ma upozorňovať, že v našom priateľstve nie rovnováha. Keď kamarátka ovdovela, tak sme sa jej venovali viac a musím povedať, že je neustále u nás, a tak som vystavovaná kritike takmer denne. Poraďte, prosím, čo s tým?
Obraciam sa na vás so žiadosťou o radu. 18-ročná dcéra mojej susedy fyzicky napáda svoju matku. Agresívne reaguje na jej požiadavky okolo domácnosti, na povinnosti zo školy. Nerešpektuje žiadne pokyny a často sa stáva, že ju sotí, buchne a už ju dokonca dcéra aj zbila, a to tak, že zasahovala u nich doma polícia. Matka, bohužiaľ, dcéru chráni a stále sa problém toči dookola.
Dobrý deň, som 4 roky po liečbe závislosti a zaradil som sa už úplne do bežného života. Moja rodina mi veľmi pomohla a ja som jej veľmi vďačný. Z liečebne som sa vrátil do rodičovského domu, spravili mi takú spolovice samostatnú bytovú jednotku. Mal som možnosť postaviť sa na nohy a veľmi som nepotreboval priestor na svoj osobný život. Za 4 roky som splatil všetky dlžoby a vrátil mojim rodičom, čo ich stálo moje liečenie. Pred pár mesiacmi som si našiel príjemnú ženu, s ktorou som začal tráviť čas. Zatiaľ s ňou neplánujem prehlbovať vzťah do partnerstva a ona to vie. Je nám spolu dobre. Zopár ráz som ju zobral k rodičom a po čase som dostal jasný zákaz vodiť si ju do domu. Nemajú záujem o kontakt s ňou, čo viem akceptovať. Dotýka sa ma však, že mi zakázali doviesť si ju do „mojej časti domu“, keď nie sú doma, keďže máme spoločnú kúpeľňu a toaletu. Ich obytná časť sa nedá úplne uzavrieť od mojej. Začali veľmi negatívne komentovať moje stretávanie sa s ňou, vyjadrovať sa k mojim financiám, ku všetkému. Veľmi ma to zasahuje, mám 32 rokov, chcem mať aj svoj priestor na intímny život a nepotrebujem ani dohľad nad mojimi financiami či štýlom života. Stále ho žijem veľmi zdravo a triezvo.
Mám 16 rokov a problém s mojím otcom. Môj 63-ročný otec má 6 detí z dvoch vzťahov. Ja som z toho druhého a krátkeho, som posledná. Žila som s mamou, otec platil a pokiaľ som súťažne lyžovala a vyhrávala, mal o mňa intenzívny záujem. Presnejšie, zaujímal sa viac o môj úspech v športe než o mňa samotnú. Po rokoch som zistila, že ma viac baví športový rokenrol, ktorý robím doteraz. Záujem otca bol čoraz menší, a keď sa mu narodil vnuk, obmedzil kontakt so mnou na dve dovolenky ročne a telefonáty. Môj synovec, jeho vnuk, už začal lyžovať a všetok čas a peniaze dáva naňho a mňa to zraňuje, lebo ak ja niečo chcem nad rámec výživného, tak povie, že nemá peniaze. A nemá ani záujem o mňa, jedine vyžaduje, aby som sa mu každé tri týždne hlásila a dala s ním asi pol hodiny informatívneho rozhovoru. Taký raport čo, kde, aké mám známky a podobne. Čo s tým?
