Máme tri malé deti po sebe, postavili sme dom a nemáme pomoc rodiny. Všetko je na nás dvoch. Ja ešte pracujem, lebo rodinný rozpočet potrebuje každé euro. Som vyčerpaná. Môj muž však očakáva, že budem v intimite spontánna ako kedysi. Keď to nedokážem, urazí sa, ignoruje ma a stiahne sa. A čím viac to robí, tým viac sa ja vnútorne vzďaľujem.
Vedeli ste, že každý harmonický tón nesie informáciu, ktorá môže obnoviť rovnováhu v tele aj v energetických poliach? Peter Kováč pôsobil 15 rokov v zdravotníctve a momentálne sa venuje práci so zvukom, vibráciou a harmonizujúcimi frekvenciami ladičiek. Vo svojom prístupe sa pevne opiera o vedecké fakty, čerpá však vedomosti aj z overených alternatívnych smerov a prirodzene nasleduje intuíciu. Pre Nový Čas Nedeľa porozprával, ako môže zvuk liečiť, upokojiť a vrátiť človeka späť k vnútornej harmónii.
Voda má moc liečiť – uvoľňuje, tíši a prinavracia rovnováhu. Technika WATSU (Water + Shiatsu) spája jemné pohyby, dotyk a prácu s dychom v teplej vode. Pomáha telu zbaviť sa napätia, upokojiť nervový systém a otvoriť priestor pre hlboké vnútorné uvoľnenie. O tom, ako watsu pôsobí na telo i dušu, sme sa porozprávali so Zuzanou Uhríkovou, certifikovanou terapeutkou tejto a mnohých ďalších liečebných techník.
Môj muž je celý život vášnivý rybár. Má svoju partiu kamarátov, s ktorými chodí pravidelne na ryby. Vždy som to brala ako jeho oddych, jeho svet. Ale teraz s nimi začala chodiť aj dcéra jedného z jeho kamarátov – mladá, sympatická, nadšená rybárka. Môj muž o nej stále hovorí, obdivuje ju, rozpráva, čo všetko vie. Mňa to začína hlodať. Cítim sa bokom, cítim žiarlivosť a dokonca aj strach. Ako s tým naložiť?
Po smrti svokry sa k nám nasťahoval môj svokor. Bolo nám to prirodzené, nechcel byť sám a my s manželom máme pocit zodpovednosti. Lenže odkedy u nás býva, prestal sa starať o základnú hygienu. Nesmierne zapácha, odmieta sprchu, nechce si meniť oblečenie, odmieta akékoľvek rady. Atmosféra v dome je napätá, deti sa mu vyhýbajú a mne je to nepríjemné. Neviem, ako túto situáciu riešiť bez toho, aby som ho ranila. Je možné nájsť východisko?
Obaja s mužom podnikáme. Ja som medzi tým porodila a vypiplala dve deti, vrátila som sa spať ku klientom a kariérne rastiem. Môj muž začal podnikať pred piatimi rokmi. Nuž a päť rokov mám doma unaveného, podráždeného manžela, topiaceho sa v dlžobách. Kričí na deti a keď mu navrhne terapiu, nechce počuť o žiadnom koučovi. Úver prekladá úverom a mne dochádza trpezlivosť. Teraz som na niekoľko dní ochorela a pristihla som sa pri myšlienke, že si nemôžem dovoliť ostať chorá, lebo nemám voči nemu dôveru. Neverím, že sa postará o rodinu, keď sa nevie postarať ani o seba.
Boli sme kamaráti roky, neraz pomohol nielen mne, ale aj mojim klientom. Dalo sa na neho spoľahnúť a videla som, ako riešil ťažké pracovné zadania. Začal tvoriť projekt, ktorý zaujal aj mňa, a tak som do neho zainvestovala nemalú čiastku s plnou dôverou. Moje peniaze sa pod jeho vedením pekne zhodnotili. Investovala som cez neho viackrát a vždy bolo všetko v poriadku. Po čase som kamaráta odporučila v inom projekte mojim kamarátom. Všetko bežalo bezpečne nejaký čas a zrazu nastali problémy, ktoré trvajú doteraz. Priatelia nedostali svoje peniaze späť, začal sa na mňa veľký tlak, ktorý pretrváva dodnes. Môj kamarát prestal profesionálne komunikovať, dá sa povedať, že úplne. Mne samej dlhuje financie a jeho nekonanie začalo narúšať aj môj profesionálny i súkromný život. Je mi mojich priateľov ľúto a cítim veľkú zodpovednosť, ale je príliš vyčerpávajúce riešiť veci za kamaráta. Ako sa mám postaviť k tejto situácii?
Dobrý deň, s manželkou sme rozvedení a vychádzame spolu korektne. V rámci majetkového vysporiadania sme sa dohodli, že byt jej ostane a z mojej zákonnej polovice sa započíta výživné na obe dcéry. Deti tak majú stabilné nemenné prostredie a ja v 50 rokoch nie som zaťažený výživným. Momentálne bývam v prenajatej izbe. A zisťujem, že to je veľký problém. Len čo poviem, že bývam v podnájme, ženy so mnou prerušia kontakt. Moja nemajetnosť je pre nich odstrašujúca. Chodím do práce, dobre zarábam, ale bývanie v podnájme a nevlastnenie majetku je problém.
Dobrý deň, môj muž si vyžaduje, aby som s ním počas dňa hrala jemne erotické hry cez písanie „šteklivých“ správ. Bolo to veľmi sexi, keď sme nemali deti, ale teraz je pre mňa veľmi náročné odpovedať, tvoriť, písať, fotiť sa, keď máme 1,5-ročného syna a 3-ročnú dcéru. Celý deň som s deťmi a ešte popri tom pomáham mužovi vo firme. Veľmi ma zraňujú jeho reakcie. Urazí sa, je podráždený a odchádza z domu, ak sa s ním chcem o tom porozprávať. Poraďte mi, prosím, ako sa k tomu postaviť.
Môj 15-ročný syn mi berie bez môjho vedomia peniaze z peňaženky a kupuje mi za ne darčeky. Manžel o tom nevie, nemám odvahu mu to povedať. Syn má svoje vreckové a na svoj vek s ním celkom dobre hospodári. Nechápem, prečo mi tajne berie hotovosť, manželovi, jeho otcovi, darčeky nekupuje. O to viac si to neviem vysvetliť. Ako tento problém výchovne čo najlepšie zvládnuť?
Zamiloval som sa do ženy staršej od mňa takmer o 16 rokov. Ja mám 35, mám za sebou dva vzťahy. Pracujem na sebe a svojom vnútri, môžem povedať, že som v práci úspešný a ženy javia o mňa záujem. A mňa zaujala staršia žena, s ktorou som sa zoznámil vďaka zamestnaniu, a potom sme sa stretli v priebehu roka na workshopoch. Veľmi príjemne vieme spolu tráviť čas, nemá deti a ani veľa povinností k rodine. Vie si užiť seba a čas so sebou. Problém je, že ona je k posunutiu vzťahu opatrná. Chcem náš vzťah ako partnerský so všetkým, čo k tomu patrí. Čo robiť?
Moja žena mi už 25 rokov vydeľuje peniaze na môj život a určuje, koľko mi dá vreckové podľa jej kritérií a nie podľa mojich potrieb. Ak chcem peniaze na svoj život, tak si ich musím zarobiť mimo mojej práce a aj za fušky prispievať do rozpočtu. Neprekážalo mi to, pokiaľ sme šetrili na dom, auto. Dal som jej na začiatku manželstva túto kompetenciu nad našimi spoločnými financiami a ona to začala viesť z môjho pohľadu až priveľmi úzkostne. Sama si nič nedopraje, obaja sme za tie roky neskutočne finančne poskočili, máme sa naozaj dobre, ale ona stále otáča každé euro. Ak máme niečo kúpiť nespí a je podráždená. A ja po toľkých rokoch zisťujem, že mám lakomú ženu. Tá jej lakomosť sa začala prenášať celkovo do života. Nie je v ňom radosť. Rozvádzať sa nechcem, ale tieto konflikty a ponižovanie ma už nebavia. Poraďte, prosím, čo s tým.
