Herec František Kovár oslavuje 80 rokov a tvrdí: Život treba prežiť s humorom!

JUBILANT: František Kovár sa v dobrej kondícii dožíva 80. narodenín.
(Zdroj: Tv JOJ)

Herec František Kovár oslávil 14. novembra významné životné jubileum – 80 rokov. Stále hrá, skúša nové inscenácie a teší sa z práce i stretnutí s ľuďmi. Pri príležitosti jeho jubilea vzniká aj televízny dokument, ktorý pripomenie dôležité okamihy jeho života a umeleckej cesty. V šatni Slovenského národného divadla sme sa však nezhovárali iba o divadle. Reč prišla aj na rodinu, malé radosti každodenného života a humor, ktorý mu pomáha prekonávať aj ťažšie chvíle.

Oslavujete osemdesiatku, no stále ste naplno v pracovnom tempe. Ako prežívate toto obdobie, keď sa k vášmu jubileu viaže toľko predstavení, stretnutí a dokonca aj nový televízny dokument?

Dobre sa mám, dá sa povedať, že tak pracovne. Hrám dosť predstavení a pri príležitosti mojej osemdesiatky ma pozývajú na všelijaké besedy. V týchto dňoch (pozn. red.: zhovárali sme sa v polovici októbra) sa finalizuje dokument o mne, ktorý bude televízia vysielať 14. novembra.

Kvôli tvorbe dokumentu ste museli prebrať aj svoj súkromný archív?

Mojou veľkou záľubou je filmovanie a mám bohatý obrazový archív, okrem fotografického. Spočiatku som točil na 8 milimetrovú kameru, potom na malé kazety a teraz na pamäťové karty. Pri tvorbe dokumentu využili aj zábery z môjho archívu.

Keď ste sa preberali svojím filmovým archívom, natrafili ste aj na niečo, na čo ste už možno rokmi zabudli a teraz vás to prekvapilo?

To sa vždy tak stane. Keď si pozeráte zábery staré tridsať rokov, vždy vás prekvapia. A čím sú staršie, tým majú väčšiu hodnotu. Nielen pre mňa, ale aj pre iných, ktorí sa k tomu dostanú a spomenú si na situácie po rokoch. Aj pre toto ma filmovanie baví. Zaznamenáva prchavé okamihy.

Takýto obrazový dokument má určite neoceniteľnú hodnotu aj pre mladých.

Samozrejme, spoznajú niečo, čo nepoznali.

Nájdu sa vo vašom filmovom archíve aj záznamy z divadla?

Prevažná väčšina je práve z divadla, z inscenácií, zo skúšok a zo zákulisia. Mám toho naozaj veľmi veľa, postupne to všetko prepisujem na USB kľúč.

Vidím, že sa nebojíte modernej techniky, že si s ňou poradíte.

Mám jedného známeho, pána Múčku, ktorý mi to všetko ukázal, vysvetlil a naučil ma s tým robiť. On vysvetľoval, ja som si robil poznámky, čo a ako… Ak by som jeho nemal, tiež by som bol bezradný.

Záber z inscenácie Apartmán v hoteli Bristol, 2016: Jozef Vajda (Pán Foster) a František Kovár (Drioli)
Záber z inscenácie Apartmán v hoteli Bristol, 2016: Jozef Vajda (Pán Foster) a František Kovár (Drioli)
(Zdroj: SND)

Ale zvládli ste to a fungujete. Ste aj v inom technický typ?

Kedysi, keď som bol mladý, vedel som si sám urobiť generálku na aute. Mal som žiguli, niečo sa pokazilo v motore. Nakúpil som si nové diely a celú noc som opravoval. Na druhý deň ráno sme mali odísť s Novou Scénou na zájazd do Moskvy. Mali sme už deti a chcel som, aby manželka Danka mala auto v poriadku. Tak som celú noc opravoval. Zrazu ma niekto chytil za plece a okríkol ma – Co tu kradete? Bol to môj sused zo štvrtého poschodia, nevidel mi do tváre a myslel si, že som zlodej a niečo kradnem z motora. O šiestej ráno bolo auto hotové a k dispozícii. Odvtedy som si veľakrát sám opravil auto. Dnes už to nejde, niekedy je problém vymeniť aj žiarovku, také sú autá zložité.

Vráťme sa ešte k vášmu jubileu. Chystáte veľké oslavy?

Budem mať benefičné predstavenie v Slovenskom národnom divadle, zahráme Veselé paničky windsorské. V tomto čase práve pracujem na zozname pozvaných hostí, mojich priateľov a známych. Je to vtipné predstavenie a ja som rád, že sa moji hostia dobre pobavia. V deň narodením budú vysielať v televízii nový dokument o mojom živote.

Prepracovali ste sa vekom a životnými skúsenosťami k poznaniu, čo je nevyhnutné, aby sme prežili šťastný život?

Ako prvé je dôležité, aby sme spravodlivo delili čas medzi prácu a rodinu. Po druhé – pokiaľ sa to len trochu dá, život treba prežiť s humorom. Humor je korenie života, dokáže odľahčiť mnohé ťažké situácie. Tretia podstatná vec je - žiť a konať tak, aby som nikomu neubližoval. Skôr naopak, podávať pomocnú ruku tomu, kto to potrebuje. To sú tie najzásadnejšie veci.

O vás sa hovorí, že ste jeden z najslušnejších a najpríjemnejších slovenských umelcov, a ja to môžem iba potvrdiť. Stalo sa vám však aj napriek tejto povesti, že ste nereagovali vo vyhrotenej situácii správne a neskôr ste to oľutovali?

Stáva sa, že sa objavia v živote situácie a podarí sa nám urobiť prešľap. Ja si na nič konkrétne nespomínam… Jediné, čo mi prichádza na um je, že keď som bol mladší, občas sa stalo, že som chodil neskoro. Aj na rande som párkrát meškal a musel som si vymyslieť výhovorku, nehovoril som pravdu.

Boli ste kreatívny vo vymýšľaní výhovoriek?

Nebol som taký kreatívny, ako Stano Dančiak. Keď prišiel neskoro na skúšku povedal – Nehnevajte sa, že meškám, ale išiel som trolejbusom a vypadlo mu dno! On mal vždy vtipné výhovorky.

Na ktoré obdobie svojho života najradšej spomínate?

Je toho viac. Rád spomínam na časy, kedy som chodil do dramatického krúžku v Pionierskom paláci k pani Koštiaľovej. Krásne roky boli, keď som chodil do rozhlasu, keď ma prijali na herectvo na VŠMU, keď sme vyrábali televízne pondelky v televízii. Do pamäte sa mi zapísalo aj to, ako som po rokoch v nitrianskom divadle dostal angažmán v bratislavskom divadle Nová Scéna. Bol som spoluzakladateľ Divadla Astorka Korzo 90. Od roku 1996 som členom činohry SND, mám tu vynikajúcich kolegov, robíme výborné hry. Teší ma, že máme väčšinu predstavení vypredaných.

A v osobnom živote?

Samozrejme, medzi najkrajšie zážitky môjho života patria časy, kedy som sa zoznámil s mojou drahou manželkou Dankou. To bolo nádherné, zaiskrilo to medzi nami okamžite. Nemôžem zabudnúť na silné momenty, kedy sa nám narodil prvý syn Martin, potom druhý syn Miško. Silný moment bol aj keď Martin skončil štúdium práva a Miško štúdium medicíny. Krásne situácie vznikali, aj keď sme s Dankou len tak kráčali po ulici. Bola vynikajúca lekárka a ľudia mi hovorili – Pán Kovár, vy ste síce fantastický herec, ale takú lekárku, ako je vaša pani, už nikdy nebudeme mať. Je úžasné, že to počúvam aj od synových pacientov. Hovoria, že je to lekár taký, ako má byť. Som hrdým dedom troch vnučiek a jedného vnuka. 21-ročná Zuzka študuje dramaturgiu a je vynikajúca, Hanka ide študovať do Dánska počítačovú kompozíciu, Davidko študuje ekonómiu a menšia Zuzka - lebo máme dve Zuzky- chodí ma matematické gymnázium, hrá šach za Slovan Bratislava. Mám z nich všetkých obrovskú radosť.

Záber z inscenácie Duchovia sú tiež len ľudia, 2025
Záber z inscenácie Duchovia sú tiež len ľudia, 2025
(Zdroj: Zuzana Lazarová Tomková)

Ako sa vám spolupracuje s mladými kolegami v divadle?

Výborne! Dlhé roky som učil prednes aj herectvo, dnes už sú moji žiaci v strednej generácii a všetci sú veľmi šikovní. Tu v divadle sme zohratí tím a aj mladí kolegovia sú skvelí.

Čo vám urobí veľkú radosť?

Nemusí to byť nevyhnutne veľká radosť. Poteší ma, keď sa nazbiera viac malých radostí. Niekedy stačí, ak stretnem príjemných ľudí, porozprávam sa s nimi. V tej chvíli som šťastný, že som sa porozprával s milým človekom a dozvedel sa niečo nové. Z takýchto momentov treba čerpať optimizmus. Dobu máme ťažkú, to je pravda, ale žijeme ňou všetci, nie iba ja. Treba si vážiť každý Boží deň. Jediná vec, ktorá ma zasiahla, bolo, keď mi odišla moja Danka. Žili sme spolu 52 rokov a bolo nám spolu veľmi dobre. Ťažko som sa s tým zmieroval a ešte stále som to celkom nespracoval. Pekne to okomentovala Zuzka Kocúriková, ktorá tiež prišla o Petra Mikulíka. Vraví – Nebuď smutný, mysli na to pekné, čo ste spolu prežili. To je recept, ako sa s tým vyrovnať.

Vyrovnať sa treba, zabudnúť sa nedá a treba žiť každodenný život. Ako sa vám darí toto?

Sústredil som sa na prácu. Hráme, skúšame, teraz pripravujeme tri nové hry. Na to sa veľmi teším, že budem v kolektíve. Naša herecká bublina je… Je to pekný život.

Pomáha vám, že pracujete?

Samozrejme, som tomu rád.

Zvládate sám starať sa o domácnosť?

Bez problémov, ja som sa celý život zúčastňoval na domácich prácach. Viem robiť všetko. Danka ma naučila variť aj žehliť, aj všetko, čo bolo treba v domácnosti robiť. Som presvedčený, že muž má byť so ženou v rovnoprávnom postavení. Aby doma všetko fungovalo, musia k tomu prispievať obaja. Nielen prejavmi lásky, ale aj konkrétnymi činmi.

To by si mohli osvojiť všetci muži, ženy by to ocenili.

Určite! A ešte dodám, že ženy si treba vážiť. Pretože žena je nositeľka života.

BENEFÍCIA: Ako narodeninové  benefičné predstavenie si F. Kovár vybral Veselé paničky windsorské.
BENEFÍCIA: Ako narodeninové benefičné predstavenie si F. Kovár vybral Veselé paničky windsorské.
(Zdroj: SND)


Zdroj foto: snd, tv joj, afk, Zuzana Lazarová Tomková

Rozhovory

Socialne siete