Speváčka a herečka Gizka Oňová: Pre mňa je čas najvyššia valuta

Gizku Oňovú (77) netreba špeciálne predstavovať. Speváčka, herečka a mnohí si ju pamätajú aj ako televíznu svokru. Aktuálne má čerstvo po premiére novej inscenácie v Divadle komédie.

Hovoríme o pokračovaní úspešnej série Klimaktérium Horúce strely. Ako sa v ňom cítite, ako sa vám v ňom hrá?

Veľmi dobre. Po premiére sa objavili hlasy, že nemusela byť taká dlhá, ale náš režisér Svetozár Sprušanský je špecialista na dlhé predstavenia. Zistili sme, že aj keď trvá tri hodiny, vôbec to nevadí. Doba je taká ako je, ľudia sú vyhladovaní po tom, aby dostali impulz k smiechu. A my to rozhodne ponúkame. Cez skúšky počas horúceho leta som si neraz kládla otázku – joj, potrebovala si toto ešte? Lenže uvedomila som si, že na naše tváre si ľudia zvykli, patrím tam a chýbala by som do partie. Kto by hral moju postavu? Musel by prísť niekto nový, tiež vo vyššom veku.

Nevadí vám hrať prostorekú a jednoduchú Žofiu?

Vôbec nemám problém s tým, aká je. Hrám ju, ako je napísaná – ako jednoduchšiu ženu, ktorá má doma desať sliepok a jedného švihnutého manžela, ktorý jej stále vyvoláva a otravuje ju. Cítim sa tam dobre, po hereckej stránke je tam čo hrať.

Humor v Horúcich strelách je niekedy na hrane, niekto by sa mohol aj pohoršovať, či dokonca uraziť. Ako sa na to dívate vy?

Je občas na hrane, ale ja s tým nemám problém. Doba je dnes iná a aj starší ľudia si už zvykli na posunuté hranice. Samozrejme, humor má veľmi široký záber, môžeme sa baviť o tom, čo je ešte humor a čo už nie. Niekedy aj škaredé slovo, ak je použité v správnej situácii a je vyslovené správnym akcentom, môže byť vtipné a neurazí. Veď povedzme si na rovinu – dnes vo veľkom diváci fičia na stand up predstaveniach a tam je teda vulgarizmov požehnane. Ale ak niekto chce zabŕdnuť do našich predstavení kvôli šteklivejším slovám, tak zabŕdne. S tým nič neurobíme.

Aký humor vyhľadávate ako divák? Na čom sa viete zabaviť?

Mám rada inteligentný humor. Veľmi rada som mala Lasicu a Satinského. Nepotrebujem dostať vtip na lopate. Priznajme si ale, že väčšina ľudí je už unavených, otrávených, lebo doba je taká, že nie je veľa dôvodov na radosť a na úsmev. Rada by som sa občas zasmiala aj na inteligentnom humore. Chvála Bohu, mám pestrý a farebný život, aj veselý. Hrám v Klimaktériách, fandím si, že v porovnaní s mojimi rovesníčkami mám skvelý a pestrý život. Mám kontakt s mladými a som zvyknutá na rétoriku, ktorú používajú mladí. Nemám s tým najmenší problém. Sú ľudia, ktorí sa zasekli. Prvý deň, ako odišli do dôchodku, ich životom sa stal gauč a seriály, a nemajú šajnu, čo sa deje okolo. Nebudem ich presviedčať, že sa dá žiť aj inak.

Váš kalendár musí byť riadne preplnený, vy asi na seriály čas nemáte.

Október mám mimoriadne nabitý. Nielen divadlo, mám aj veľa koncertných vystúpení. Je to mesiac úcty k starším a môj spevácky repertoár je presne na to vhodný. Spievam šlágre z rokov minulých a dovolím si tvrdiť, že vtedy vznikli kvalitné piesne. Nádherné a kvalitné po hudobnej aj textovej stránke. Po inom repertoári ani netúžim, tento mi svedčí. Aby vznikla na pódiu harmónia, malo by byť všetko zladené – repertoár, oblečenie interpreta, energia, ktorú prináša… A ja som sa zladila. Aj moja choreografia je adekvátna veku - nestojím tam ako soľný stĺp, ale ani nevystrájam. Ponúkam pohodu a spomienky. Starší diváci, keď počujú pieseň, ktorú poznajú z mladosti, majú radosť a sú spokojní.

Vaša energia je obdivuhodná, ako to všetko zvládate? S divadlom veľa cestujete, nie je to vyčerpávajúce?

Musím mať absolútnu disciplínu. Ten, kto si nevie zadeliť svoju energiu, svoj čas, svoje peniaze, ten je stratený. Ja k takým nepatrím, svoje veci mám dôkladne naplánované a zadelené. Musí sa tam zmestiť moja rodina. Dôkladne si strážim aj to, aby som mala dostatok spánku. To sa nedá oklamať. Keď mám voľno, naplánujem si relaxačný deň a viem si ho užiť. Na druhý deň som potom plná energie a fungujem s nasadením ďalej. Som v slobodnom povolaní od roku 1972, naučila som sa, že je úplne jedno, či je sviatok, alebo piatok. Práca je na prvom mieste a všetko musí  byť tomu podriadené. Dôležité je vedieť občas povedať aj nie, ustrážiť si množstvo práce. Aj tento mesiac som žiaľ, musela veľa koncertov odmietnuť, nebolo by v mojich silách všetko zvládnuť.

Málokto by vám hádal vek, aký máte, ste elegantná dáma, udržiavate sa v skvelej forme. Máte nejaký tajný recept, alebo máte šťastie na dobré gény?

Začala by som určite s dobrými génmi. A potom pripomeniem znova disciplínu, dobré návyky a strážiť si, čo zjem a čo vypijem, v akých množstvách. A, pochopiteľne, koľko sa hýbem. Rada chodím na prechádzky, bývame na veľmi peknom mieste vo Vrakuni. Máme blízko lesík a Malý Dunaj. Chodím na prechádzky s manželom, radi sa počas nich rozprávame, máme veľa spoločných tém.

Pred rokmi ste sa preslávili aj ako televízna svokra. Vaša hláška Idem, riešim, zľudovela. Stáva sa, že vám to ľudia pripomenú, alebo nebodaj pýtajú od vás rady?

Takmer denne sa ma pýtajú! Keď mám čas, tak sa zastavím a poviem svoj názor, ale nevnucujem ho. Reláciu už veľakrát reprízovali a preto u ľudí stále rezonuje. Ja z toho ale nič nemám, pretože som vtedy podpísala dosť nevýhodnú zmluvu. Je to už tak, ľudia sa radi dívajú do životov iných a porovnávajú so svojím životom. Na základe mojich rád, ktoré som v relácii dávala, sa aj mnohí diváci v tom nájdu. Verím tomu, že mnohí sa vďaka tomu vydali na lepšie chodníčky a začali robiť lepšie rozhodnutia.

Ste v kontakte s niektorou rodinou z relácie, sledujete ich ďalší život?

Nie. Snažili sa ma niektoré kontaktovať aj po natáčaní, ale poviem pravdu – nemám na to čas. Pre mňa je čas najvyššia valuta. Počas natáčania som sa tým rodinám venovala naplno, od rána do večera. Ale mám aj svoj život, svoju rodinu a svoje povinnosti. Okrem toho, som citlivá a ich problémy som si nosila domov. Už by som sa na podobný projekt nedala nahovoriť. Ten čas, ktorý mám ešte pred sebou, by som chcela prežiť tak, že budem robiť iba to, čo ma baví a čo mi robí radosť. Chcem byť sama režisérom svojho života, organizovať svoj rodinný život. Moji mladí sú rozlietaní a ja ich stmeľujem. Veľmi sú radi, keď poviem – príďte, upiekla som kačice. Nie kačicu, lebo je nás veľa, niekedy by sa aj tri zišli. Z každého stretnutia sa tešíme a užívame si spolu pekné chvíle.

Máte ešte nejaký sen, ktorý sa vám počas života nepodarilo splniť?

Nie, mala som dobrý a plodný život, so všetkým – dobrým aj zlým. Boli obdobia, kedy som nad ním lamentovala, nebola som spokojná so svojimi rozhodnutiami. Ale aj o tom je život. Človeka formujú a obohacujú aj negatívne skúsenosti. Aj ja som bola živote hore aj dole. Prvé manželstvo mi nevyšlo, ale mám z neho dve deti, ktoré sú skvelé, z druhého mám ešte jednu dcéru. Majú sa veľmi radi, je to nerozlučná trojka. A takto to malo byť. Extra sen nemám, len rada by som bola čo najdlhšie so svojou rodinou. Mám päť vnúčat, majú už svojich partnerov, v našej rodine sa stále niečo deje. Občas sa mi dostane vyznamenania, keď sa ma mladí opýtajú na môj názor.

Tak by to malo byť, starší ľudia majú viac životných skúseností a nadhľad.

Veruže nie je to tak! Veľakrát si hovorím – my starší toho síce veľa vieme, ale tie vedomosti už nie sú aktuálne. Doba sa zmenila. Nie každý v mojom veku si to uvedomuje, myslia si, že keď majú veľa rokov, všetko vedia najlepšie. Nemám problém opýtať sa mladých, nechať si poradiť, najmä v otázkach moderných technológií. A možno aj preto ma rešpektujú.

Váš manžel je pre vás veľkou oporou. Čo si na ňom najviac vážite?

Je veľkorysý, najmä vždy bol voči mojim dvom starším deťom. Nikdy som nepostrehla, že by sa inak správal k nim a inak k našej spoločnej dcére. To je veľká výhra. Žena, ktorá sa vydáva po druhýkrát a má deti z predchádzajúceho vzťahu, by mala sledovať nielen to, či sa ona cíti s novým partnerom dobre. Dôležité je, či nový vzťah bude vyhovovať aj jej deťom. U nás, našťastie, to bolo v poriadku. Moje deti boli relatívne malé. Ich vlastný otec aj dosť skoro zomrel, takže môj druhý manžel bol pre nich otcom od prvej chvíle. A to si na ňom nesmierne vážim. Je mi obrovskou oporou aj v práci. Robí mi hudobné podklady, odvezie ma, ozvučí… Máme spoločný čas s aktivitou, ktorá nás baví. Mnohí manželia vo vyššom veku si nemajú čo povedať, lebo nežijú spoločensky. My sa na každom koncerte zoznámime s novými ľuďmi a tieto stretnutia obohatia ich, aj nás.

O pár dní si pripomenieme Dušičky, Pamiatku zosnulých. Ako ich prežívate vo vašej rodine?

Každého to čaká, každý raz odíde. Tento sviatok nie je len o tom, že si pripomenieme tých, čo tu už nie sú. Je to aj príležitosť, aby sa rodiny zišli, lebo niekedy pricestujú aj tí, čo žijú vo vzdialenejších mestách. Ja sa vždy na to pripravím. Navštívime hroby a potom sa všetci zídeme u nás doma a spomíname. Zapálime sviečky, vytiahneme staré fotografie, rozprávame si rodinné historky. Keď deti vidia, ako sa vy staviate k tomuto sviatku, aj im sa to dostane pod kožu a je šanca, že v tom budú pokračovať. Lebo sú zvyky, ktoré by sa mali zachovávať, Dušičky k nim rozhodne patria. Tak to má byť – schádzajme sa, pomáhajme si. Lebo čo dáš, to dostaneš.

Zdroj foto: archív Divadla komédie