2Duševné zdravie je jednou z najviac zanedbávaných oblastí verejného zdravia. Podľa údajov Červeného kríža až takmer miliarda ľudí na svete žije s duševnou poruchou, 3 milióny ľudí ročne zomrú na škodlivý účinok pitia alkoholu a každých 40 sekúnd spácha jeden človek samovraždu… Aj preto v roku 1991 Svetová federácia za duševné zdravie vyhlásila 10. október za Svetový deň duševného zdravia. Jeho cieľom je viac hovoriť o tom, čo sa deje, keď človeka trápi „duša“ a ako mu môžeme my ostatní pomôcť.
vetový deň duševného zdravia sa pripomína každý rok 10. októbra a poskytuje príležitosť nielen pre lekárov a odborníkov, ale aj pre pacientov a ich rodiny hovoriť o svojej práci, o tom, čo ich trápi a tiež o tom, čo je ešte potrebné urobiť, aby sa starostlivosť o duševné zdravie stala nielen na Slovensku lepšou. Duševné zdravie je totiž pre nás veľmi dôležité a preto by sa mu mala venovať rovnaká pozornosť a starostlivosť ako telesnému zdraviu. Podľa štatistiky z Národného centra zdravotníckych informácií výskyt nových duševných porúch vzrastá približne o 23% ročne. Každoročne na Slovensku stúpa počet ľudí navštevujúcich psychiatrické ambulancie, pričom sa za najrozšírenejšie psychické ochorenie považuje depresia.
Čo ovplyvňuje duševné zdravie?
Duševne zdravý človek sa väčšinou cíti v rovnováhe – psychickej, emocionálnej aj sociálnej. Má schopnosť prežívať rôzne emócie, ale jeho nálada sa po drobných výkyvoch, či turbulenciách vždy skôr alebo neskôr prirodzene vráti späť do stavu pokoja. Medzi faktory, ktoré môžu negatívne ovplyvniť naše duševné zdravie zaraďujeme genetiku, fyzické zdravie, stres, životné udalosti, medziľudské vzťahy, životný štýl, prostredie, závislosti, ale aj mieru ovládania emócií a schopnosť s nimi pracovať. Samotná genetická predispozícia pritom určite môže ovplyvniť našu odolnosť voči určitým situáciám a duševným poruchám. Okrem genetických faktorov však na vznik duševných porúch vplývajú aj vonkajšie faktory. Jedným z nich je aj naše fyzické zdravie.
Telo a duša
Telesné a duševné zdravie spolu úzko súvisia a vzájomne sa ovplyvňujú. Zlá fyzická kondícia a chronické zdravotné problémy môžu mať negatívny vplyv na našu psychiku a naopak. Pravidelná fyzická aktivita a pohyb môžu zlepšiť našu náladu, zvýšiť celkovú emocionálnu pohodu a podporiť kvalitný spánok. To všetko má potom, samozrejme, pozitívny vplyv na naše duševné zdravie. Nie je žiadnou novinkou, že cvičenie znižuje hladinu stresových hormónov, predovšetkým kortizolu. Na druhej strane zvyšuje hladinu endorfínov, ktoré prirodzene zlepšujú náladu a dodávajú energiu. Fyzická aktivita nás odpútava od negatívnych myšlienok a emócií (hnev, zlosť, agresia). Presmeruje myseľ od problémov na aktivitu, ktorú práve robíme.
Životné udalosti
Zásadné životné udalosti môžu mať významný vplyv na našu psychickú pohodu a duševné zdravie – úmrtia, rozchody, strata zamestnania, vážne ochorenie alebo vážny úraz, presťahovanie sa ďaleko od rodiny, priateľov. Rovnako dôležitým faktorom sú traumy z detstva, dospelého veku, kľúčové negatívne situácie a spomienky. Okrem toho aj dlhodobý a nadmerný stres môže negatívne ovplyvniť naše duševné zdravie a viesť k rôznym poruchám. Predstavuje psychickú záťaž a tá zvyšuje riziko vzniku zdravotných problémov.
