Študent?: Drží ceduľu s nápisom „ Buďme iskrou, ktorá rozpúta veľký požiar.“ (Zdroj: Shutterstock)
Začalo sa to ako štrajky a protesty proti drahote a zlej kvalite vzdelávania, ale zdá sa, že výtržnosti v Európe už prerástli do bezhlavého rabovania. Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Belgicko – nielen počas minulého víkendu vyšli do ulíc v týchto krajinách desaťtisíce ľudí, ktorých sa v prípade násilného správania snažila zastaviť polícia a vojaci. Čoraz viac hlasov sa však ozýva s tým, že pôvodný úmysel pokojných manifestácií dnes už ani zďaleka nie je to, čo sa odohráva v uliciach mnohých európskych metropol.
Ak plánujete v blízkej dobe návštevu vychýrených európskych miest ako sú napríklad Rím, Paríž či Berlín, cestu si radšej poriadne premyslite. Európa totiž už niekoľko týždňov čelí bezprecedentným výtržnostiam a násilnostiam, ktoré vás môžu počas vašej cesty do západných krajín nášho kontinentu naozaj nemilo zaskočiť.
Vo Francúzsku už v polovici októbra pochodovalo v uliciach približne pol milióna ľudí, pričom najhoršie nepokoje postihli Paríž, Lyon a Marseille. Rabovanie obchodov, podpaľačstvo a strety s políciou nechýbali ani v Nemecku, Belgicku, Taliansku a dokonca aj v Portugalsku a Švajčiarsku. Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt z výtržností obvinil extrémistické ľavicové organizácie a neprispôsobivých migrantov.
Aj Roman Poseck, minister vnútra zo spolkovej krajiny Hesensko, vyhlásil, že medzi výtržníkmi, ktorí najviac vyvádzali vo Frankfurte nad Mohanom, prevažovali ľudia s migračnou minulosťou. Minister zdôraznil, že tu nesmie existovať žiadne falošné tabu.
V uliciach veľkých miest došlo k stretu medzi davom a políciou. (Zdroj: Shutterstock)
Chudobní stále viac chudobnejú
Zranených policajtov, hasičov a vojakov je v Európe za posledný mesiac na tisíce a zdá sa, že vandalizmu v európskych uliciach ešte ani zďaleka nie je koniec. „Dôvodom protestov sú životné podmienky: drahé bývanie, nízke štipendiá, nízke mzdy ľudí pracujúcich ako bežní pracovníci v službách či továrňach. A na druhej strane pohľad na to, ako najbohatší výrazne bohatnú,“ tvrdí exminister školstva Juraj Draxler, ktorý cez Centrum pre verejnú politiku spolupracuje s mnohými domácimi aj zahraničnými odborníkmi.
Na sociálnej sieti pravidelne uverejňuje komentáre k aktuálnym politickým udalostiam doma i v zahraničí a neobišiel ani tému protestov v európskych uliciach. „To je obraz z veľkej časti západného sveta: už tri desaťročia príjmy nižšej a strednej vrstvy stagnujú. Na druhej strane bohatí majú k dispozícii čoraz viac daňových trikov na to, aby neplatili skoro žiadne dane a navyše v posledných rokoch aj veľa voľných prostriedkov od centrálnych bánk na to, aby si prispôsobili fungovanie finančných trhov komplet na svoje potreby.
Výsledok: ozrutné majetkové nerovnosti, ktoré sa prehlbujú čoraz rýchlejšie,“ myslí si Draxler a upozorňuje, že tie problémy nikam neodchádzajú. „Takže ťažko čakať, že odídu protesty. Niekde sa na chvíľu vyčerpajú, ale potom znovu prepuknú, budú to také vlny. A vo Francúzsku, kde sa na uliciach teraz popri protestoch bijú aj ultrapravicové skupinky s demonštrantmi, a mobilizujú sa oba hlavné opozičné tábory, proti Macronovi aj proti sebe navzájom, to napätie bude riadne viditeľné až do prezidentských volieb v apríli,“ vyhlásil bývalý politik na sociálnej sieti.
Rabovanie a podpaľačstvo: Na takéto niečo nie sme v civilizovanej Európe zvyknutí. (Zdroj: Shutterstock)
Otvorili dvere masovej migrácii
K napätiu v Európe sa vyjadril aj minister vnútra Slovenskej republiky Matúš Šutaj Eštok. „To, čo v posledných dňoch vidíme v Taliansku, Francúzsku a Nemecku, už nemožno len tak prehliadať. Do ulíc vyšli státisíce ľudí nespokojných s drahým životom, stavom verejných služieb či smerovaním svojich krajín. Protesty navyše zneužívajú radikáli, ako vo Frankfurte, kde sa situácia zvrhla do rabovania a brutálnych útokov na policajtov,“ vyhlásil na sociálnej sieti minister s tým, že európski politici celé roky nachádzali obrovské peniaze na svoje politické experimenty.
„Otvorili dvere masovej migrácii bez toho, aby riešili jej dlhodobé dôsledky. Podľa medializovaných údajov stála migračná politika Nemecko za posledných desať rokov najmenej 400 miliárd eur. Od roku 2022 Nemecko zároveň poskytlo alebo vyčlenilo na podporu Ukrajiny ďalších viac ako 100 miliárd eur,“ vypočítal Šutaj Eštok, ktorý kritizuje aj to, že teraz sa od Európanov žiada, aby platili ďalšie a ďalšie miliardy na zbrojenie. „Zároveň majú financovať sociálny systém, z ktorého v krajinách ako Nemecko žijú aj státisíce migrantov bez práce.
O mieri sa hovorí čoraz menej, o nových zbraniach čoraz viac. A bežný človek má medzitým platiť drahšie bývanie a potraviny a zmieriť sa s problémami v školstve, zdravotníctve či bezpečnosti. Podobný problém vidíme naprieč Európou,“ vyhlásil minister vnútra, ktorý pripomenul, že vojnou sa nedajú donekonečna zakrývať politické zlyhania. „A nezvládnutá migrácia nezmizne len preto, že sa o jej dôsledkoch prestane hovoriť. Európa nemôže mať čas a peniaze na všetko možné vo svete a potom ich nemať na vlastných ľudí. Politika má v prvom rade slúžiť vlastným ľuďom. A na to Európa príliš dlho zabúdala,“ uzavrel Matúš Šutaj Eštok.
Vypálené a vyrabované obchody, ulice plné ozbrojencov a extrémistov z radov ľavice, či z migrantského prostredia. Európa musí zápasiť s veľkými nepokojmi na mnohých častiach kontinentu. (Zdroj: Shutterstock)
Vieme, čo robiť?
Nielen v súvislosti s napätím v Európe, ale aj kvôli nestabilite v politickej situácii takmer na celom svete vydalo slovenské ministerstvo vnútra odporúčania pre občanov, čo robiť a ako sa správať napríklad v prípade vážnej krízy alebo ozbrojeného konfliktu. „Najdôležitejšie je, aby ste mali vodu, jedlo, teplo, lieky a boli ste schopní získať informácie od príslušných úradov a médií. Musíte tiež byť schopní nadviazať kontakt s príbuznými,“ pripomína ministerstvo vnútra s tým, že máme jednoduchý spôsob ako zistiť, že sa niečo deje. „Systém včasného varovania je nevyhnutným nástrojom na ochranu občanov pred hrozbami, ako sú napríklad živelné pohromy, priemyselné havárie, iné mimoriadne udalosti alebo aj vzdušný útok v čase vojny a podobne.
Prostredníctvom varovných signálov sirén a doplnenej hovorenej informácie dostávajú obyvatelia rýchle a zrozumiteľné informácie o nebezpečenstve,“ hovoria odborníci z ministerstva obrany. Doplnili tiež, že systémy včasného varovania obyvateľov pozostávajú najmä z výstražných tónov, ktoré sú doplnené hovorenou informáciou. To znamená, že najskôr zaznie siréna, po ktorej nasleduje slovná doplnková informácia, ako napríklad Pozor, vzdušný poplach. Alebo: Pozor, koniec ohrozenia. Zároveň je potrebné sledovať hromadné informačné prostriedky, teda verejnoprávnu televíziu, rozhlas alebo hlásenie z obecného či mestského rozhlasu.
„Aktuálne pokrytie výstražným signálom elektronických sirén stúplo z pôvodných 58 % na 85 % na trvale obývanom zastavanom území vďaka tomu, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozšírilo a zmodernizovalo sieť sirén s podporou fondov Európskej únie (1088 nových sirén v 720 obciach a mestách). Toto rozširovanie pokračuje aj naďalej. Slovensko tak patrí v oblasti pokrytia signálom medzi popredné štáty,“ dozvedeli sme sa od ministerstva vnútra.
Minister Matúš Šutaj Eštok (Zdroj: Facebook MŠE)
Minister Šutaj Eštok: Protesty zneužívajú radikáli
Európa sa búri. Politici by mali konečne počúvať vlastných ľudí. Toto vyhlásil na sociálnej sieti minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
„To, čo v posledných dňoch vidíme v Taliansku, Francúzsku a Nemecku, už nemožno len tak prehliadať. Do ulíc vyšli státisíce ľudí nespokojných s drahým životom, stavom verejných služieb či smerovaním svojich krajín. Protesty navyše zneužívajú radikáli, ako vo Frankfurte, kde sa situácia zvrhla do rabovania a brutálnych útokov na policajtov. Európski politici celé roky nachádzali obrovské peniaze na svoje politické experimenty. Otvorili dvere masovej migrácii bez toho, aby riešili jej dlhodobé dôsledky.
Podľa medializovaných údajov stála migračná politika Nemecko za posledných desať rokov najmenej 400 miliárd eur. Od roku 2022 Nemecko zároveň poskytlo alebo vyčlenilo na podporu Ukrajiny ďalších viac ako 100 miliárd eur. A teraz sa od Európanov žiada, aby platili ďalšie a ďalšie miliardy na zbrojenie. Zároveň majú financovať sociálny systém, z ktorého v krajinách ako Nemecko žijú aj státisíce migrantov bez práce. O mieri sa hovorí čoraz menej, o nových zbraniach čoraz viac. A bežný človek má medzitým platiť drahšie bývanie a potraviny a zmieriť sa s problémami v školstve, zdravotníctve či bezpečnosti.
Podobný problém vidíme naprieč Európou. Vojnou sa nedajú donekonečna zakrývať politické zlyhania a nezvládnutá migrácia nezmizne len preto, že sa o jej dôsledkoch prestane hovoriť. Európa nemôže mať čas a peniaze na všetko možné vo svete a potom ich nemať na vlastných ľudí. Politika má v prvom rade slúžiť vlastným ľuďom. A na to Európa príliš dlho zabúdala.“