S partnerom máme známych, s ktorými sa pravidelne stretávame. Sú milí, zábavní, spoločenskí a navonok sa im nedá nič vytknúť. Napriek tomu sa pri nich necítim dobre. Neviem to logicky vysvetliť, ale doslova mi pri nich stoja chlpy na rukách. Mám pocit, že sa s nami priatelia najmä preto, že sme pre nich určitým spôsobom zaujímaví alebo užitoční. Ona sa rada fotí s ľuďmi, ktorí niečo znamenajú a cez nás sa dostáva do prostredia, kam by sa inak nedostala. Niekedy si hovorím, či nie som len podozrievavá a nespravodlivá. Mám veriť svojmu pocitu alebo ho ignorovať?
Veľmi často si myslíme, že dôverovať môžeme len tomu, čo vieme dokázať. Lenže ľudské vzťahy nefungujú iba cez logiku. Každý z nás má schopnosť vnímať aj jemné signály – spôsob komunikácie, záujem o druhého človeka, autenticitu či naopak vypočítavosť. Často si tieto informácie ani neuvedomujeme vedome, ale naše telo ich zachytí skôr, než ich dokáže pomenovať rozum. Preto by som váš pocit nezhadzovala. Zároveň by som z neho nerobila ani definitívny rozsudok. Je rozdiel medzi tým, keď cítim nepohodu, a tým, keď viem, že druhý človek má zlé úmysly.
To prvé je informácia. To druhé je už interpretácia.
Skúste si preto položiť otázku: Čo presne vo mne vyvoláva nedôveru? Je to spôsob, akým sa zaujímajú o vás? Je to jednostrannosť vzťahu? Máte pocit, že ich zaujíma viac vaše postavenie, kontakty alebo možnosti než vy ako ľudia? Niekedy totiž nejde o to, že by boli druhí zlí. Len si uvedomíme, že hodnoty, na ktorých staviame priateľstvo, sú odlišné. Dôležité je tiež sledovať, ako sa cítite po stretnutí. Odchádzate nabitá energiou, pokojná a sama sebou? Alebo vyčerpaná, v strehu a s pocitom, že ste boli viac kulisou než človekom?
Vaše pocity nemusia byť dôkazom o druhých ľuďoch. Sú však dôležitou informáciou o vás. A tú by ste nemali ignorovať.
Niekedy nás život učí, že nemusíme mať dôkazy na to, aby sme si nastavili zdravú mieru blízkosti. Stačí rešpektovať vlastný vnútorný pocit a nechať čas ukázať, či bol oprávnený.
Zdroj foto: Pixabay
