Annamária Higgins

sociálna koučka

Články autora

Vaše problémy rieši sociálna koučka Annamária Higgins: Keď sa žena osamostatňuje a muž začína byť neistý

Máme tri úžasné, už dospelé deti. Pätnásť rokov som mohla byť doma, starať sa o rodinu, vytvárať domov a úprimne ma to napĺňalo. V posledných rokoch som sa však začala viac venovať práci, získavam vlastné peniaze, vlastný program a väčšiu samostatnosť. Mám pocit, že môj manžel to znáša čoraz horšie. Začína ma kontrolovať, vypytovať sa, komentovať moje plány a niekedy je až nepríjemne invazívny. Mám pocit, akoby sa menil na stíhača. Niekedy ma jeho správanie vytáča tak, že mám chuť mu jednu vraziť. Čo sa s nami deje?

Vaše problémy rieši sociálna koučka Annamária Higgins: Svokra mi rozbíja manželstvo

Sme mladý manželský pár a máme trojmesačné bábätko. Milujeme sa, fungujeme spolu dobre a väčšinu času nemáme vážne problémy. Ja som vyrastal v majetnejšej rodine, moja žena pochádza z jednoduchších pomerov. Nikdy nám to neprekážalo. Aspoň nie medzi nami. Problém však nastáva vždy, keď idem niekam s kamarátmi. Nechodím často. Za celý náš vzťah sa to stalo možno šesťkrát. Nejde o žiadne flámy každý víkend. Občasný šport, oslava alebo stretnutie. A vždy sa zopakuje ten istý scenár. Moja svokra začne žene hovoriť, že ako si to môžem dovoliť, keď máme malé dieťa. Že by som mal byť doma. Že ona by si to nikdy nenechala páčiť. Že správny chlap sa správa inak. Moja žena potom úplne stuhne. Vidím, že je medzi dvoma mlynskými kameňmi. A ja som zúfalý. Nemám pocit, že bojujem so svojou ženou. Mám pocit, že v našom manželstve sedí ešte tretí človek. Ako sa máme zachovať?

Poradňa Annymárie Higgins: Zamiloval som sa do ženy, ktorá nie je môj typ

Som 48-ročný muž, športujem, starám sa o seba a vždy som mal vysoké nároky na vzhľad partnerky. Priznávam, že fyzická príťažlivosť bola pre mňa veľmi dôležitá. Pred pár mesiacmi sa však do susedstva prisťahovala 52-ročná žena. Je moletnejšia a vôbec nezodpovedá tomu, čo som celý život považoval za svoj typ. Lenže ma zasiahlo niečo, čo neviem vysvetliť. Je neuveriteľne príťažlivá, mám pri nej pocit pokoja, teším sa na každé stretnutie a doslova mi zamotala hlavu. Bojím sa však urobiť ďalší krok. Mám strach, že ju časom zraním, pretože moje doterajšie nastavenie bolo úplne iné. Neviem, či dôverovať tomu, čo cítim dnes, alebo tomu, čo som si o sebe myslel celý život.

Poradňa Annymárie Higgins: Manželka nechce opustiť záhradu

S manželkou bývame v rodinnom dome v satelite. Zároveň máme možnosť presťahovať sa do môjho rodičovského domu, ktorý zatiaľ využívame ako chalupu. Ja túto možnosť zvažujem čoraz viac, no manželka ju odmieta. Dôvodom je najmä naša záhrada. Roky ju budovala, sadila stromy, kvety, vytvárala zákutia a je presvedčená, že to všetko nemôže len tak opustiť. Nechcem na ňu tlačiť, ale neviem, ako sa k tomu postaviť.

Poradňa Annymárie Higgins: Milujem muža s hendikepom

Do štyridsiatky sa muži o mňa veľmi netrhali. Mala som svoj život, svoje záujmy, prácu, priateľov a naučila som sa fungovať sama. Nebola som žena, okolo ktorej sa točili zástupy nápadníkov. A potom mi jedného dňa vstúpil do života muž, ktorého by mnohí na prvý pohľad možno ani nezaradili medzi „ideálnych partnerov“. Je športovec. Dravý, aktívny, veselý. Má však telesný hendikep. Nemá nohu. Lenže kto ho pozná, ten vie, že ho to nijako nedefinuje. Športuje, cestuje, pracuje, žije naplno a niekedy mám pocit, že stihne viac ako väčšina zdravých ľudí. Je nám spolu dobre. Neskutočne sa nasmejeme. Rozumieme si. Sedíme si ako partneri, priatelia aj milenci. Jednoducho je to človek, pri ktorom sa cítim dobre. Lenže moje okolie to vidí inak. Počúvam poznámky, že som asi zúfalá. Že keby som mala viac možností, tak si vyberiem inak. Že som sa uspokojila s tým, čo prišlo. A niekedy ma tie slová zabolia. Akoby tým nehovorili nič o ňom. Akoby tým hovorili niečo o mne. Akoby som bola druhotný tovar, ktorý už nemá nárok vyberať si. Je to naozaj take zvláštne, milovať muža s hendikepom?

Prekvapenie pri Austrálii: Neznámy svet gigantických chobotníc

Vedci skúmajúci hlboké podvodné kaňony pri pobreží Západnej Austrálie odhalili skrytý svet plný bizarného a nepolapiteľného morského života – vrátane známok legendárnej obrovskej chobotnice. Celkovo identifikovali 226 druhov, od veľrýb až po zvláštne ryby a tvory, ktoré veda doposiaľ nepozná.

Poradňa Annymárie Higgins: Som príliš citlivá, alebo je to intuícia?

S partnerom máme známych, s ktorými sa pravidelne stretávame. Sú milí, zábavní, spoločenskí a navonok sa im nedá nič vytknúť. Napriek tomu sa pri nich necítim dobre. Neviem to logicky vysvetliť, ale doslova mi pri nich stoja chlpy na rukách. Mám pocit, že sa s nami priatelia najmä preto, že sme pre nich určitým spôsobom zaujímaví alebo užitoční. Ona sa rada fotí s ľuďmi, ktorí niečo znamenajú a cez nás sa dostáva do prostredia, kam by sa inak nedostala. Niekedy si hovorím, či nie som len podozrievavá a nespravodlivá. Mám veriť svojmu pocitu alebo ho ignorovať?

Poradňa Annymárie Higgins: Dcéra odišla za láskou do zahraničia a ja cítim zúrivosť

Naša dcéra nás nedávno postavila pred hotovú vec. Oznámila nám, že sa sťahuje za partnerom do Nemecka. Nebola to spoločná diskusia ani plánovanie. Jednoducho nám povedala svoje rozhodnutie. A vo mne sa spustila obrovská vlna hnevu. S manželom sme pre ňu postavili dom. Roky sme šetrili, odkladali vlastné sny, dovolenky, zážitky. Veľakrát som si niečo nekúpila, niekam nešla, niečo si odoprela s myšlienkou, že raz bude mať dcéra istotu a nebude sa musieť trápiť s hypotékou tak ako mnohí mladí. A teraz? Ona sa zbalila a odišla bez toho, aby sa pýtala, čo to s nami urobí. Najviac ma však desí vlastná zúrivosť. Hovorím si, či som vôbec normálna mama, keď namiesto radosti z jej šťastia cítim hnev, sklamanie a krivdu. Neviem sa zbaviť myšlienky, že som pre ten dom vlastne nežila. Roky som fungovala v režime „pre deti“. Šetrila som, plánovala, odkladala vlastné potreby. A dnes mám pocit, akoby sa celý ten príbeh rozsypal. Som zlá mama? Alebo je normálne cítiť takúto bolesť?

Poradňa Annymárie Higgins: Chcem odísť z mesta na lúku, deti sú v šoku

Mám 52 rokov a rozhodla som sa odsťahovať z mesta na lúku. Zdedila som lúky a na jednej z nich som si postavila malý domček. Mám tam vodu, všetko potrebné a neďaleko aj susedov. Pracujem online, takže nie som viazaná na mesto. Moje rozhodnutie ma však rozhádalo s deťmi. Hovoria mi, že je to nezmysel, že tam nemám čo robiť a že to oľutujem. Uvedomila som si, že mi už dlho diktujú život – a chcú v tom pokračovať.

Poradňa Annymárie Higgins: Bolí ma, ako nevesta vychováva vnúčatá

Som bývalá učiteľka. Celý život som pracovala s deťmi a možno práve preto sa mi na niektoré veci pozerá ťažšie. Mám dve vnúčatá a veľmi ich ľúbim. Moja nevesta je však vo výchove veľmi tvrdá. Už pri prvom dieťati ma šokovalo, ako dôsledne išla podľa svojich pravidiel. Keď bábätko plakalo, nebežalo sa hneď k nemu. Všetko malo svoj režim, svoj čas, svoje pravidlá. Hovorila som si, že je to jej dieťa a jej spôsob. Lenže pri druhom dieťati je to ešte výraznejšie.Mám pocit, že všetko sa riadi podľa predstáv dospelých a menej podľa potrieb dieťaťa. Keď sa mi niektoré situácie nepáčia, radšej mlčím. Nechcem sa miešať do ich rodiny. Môj syn sa navyše prispôsobil. Funguje tak, ako povie manželka. Neháda sa s ňou, nespochybňuje ju. Navonok sú krásna rodina. Majú pekný domov, deti sú upravené, nič im nechýba. A predsa ma niečo bolí. Keď sa pozerám na svoje vnúčatá, niekedy mám pocit, že im chýba viac nehy, viac priestoru na emócie, viac prijatia. Neviem, či vidím reálny problém, alebo sa len pozerám na dnešnú výchovu očami ženy z inej generácie.

Poradňa Annymárie Higgins: Sestra čaká na smrť otca kvôli peniazom

Sme dve sestry. Ja som sa vrátila do rodičovského domu a starám sa o 92-ročného otca. Je ešte aktívny, ale potrebuje pomoc a blízkosť. Dom vlastníme so sestrou napoly. Sestra sa o otca nezaujíma, nenavštevuje ho, nepomáha. Dala ma na súd, chce vyplatiť polovicu domu. Najviac ma ranilo, že povedala, že čaká, kým otec zomrie, lebo potom bude mať za dom viac peňazí. Odvtedy neviem spávať.

Socialne siete