V 70. rokoch bol mladý, mal 19 rokov a bol zasnúbený s Ľudmilou Cervanovou, ktorej vraždu sledovalo v roku 1976 celé Československo. Plánoval s ňou budúcnosť, no plány musel prispôsobiť realite. V jeho prípade možno až príliš tvrdej. Dnes má lekár Richard Veselý takmer 70 rokov a s vraždou jeho prvej snúbenice sa stále nezmieril. Napriek tomu má 6 synov a spokojne žije v druhom manželstve.
V roku 1976 otriasla vtedajším Československom brutálna vražda mladej študentky medicíny Ľudmily Cervanovej, ktorá nebola dodnes objasnená. Médiá a vyšetrovatelia sa zamerali na jej rodičov, no v pozadí bol ešte jeden človek, ktorý bol spočiatku jej zniznutím, a následne vraždou zdrvený. Bol to jej snúbenec Richard Veselý, za ktorým mala v osudnú noc nočným vlakom cestovať z Bratislavy do Košíc. „S Ľudkou sme boli spolužiaci na gymnáziu, náš vzťah sa začal 12. októbra 1973 na zemiakovej brigáde a skončil sa jej smrťou 9. júla 1976, vtedy som to spočítal a v poslednom liste pre ňu som jej napísal, že to bolo 1000 dní,‟ hovorí Richard Veselý, ktorý posledný rok vzťahu s Ľudkou Cervanovou napísal a obdržal množstvo listov.
Komunikovalo sa inak
Ona sa dostala na vysokú školu v Bratislave a on ostal v Košiciach. Vídali sa približne raz za mesiac, buď cestoval on do Bratislavy, alebo ona do Košíc. V tom čase neboli mobilné telefóny, celá komunikácia bola pomalšia. A tak, keď ju v ten osudný deň čakal na železničnej stanici zbytočne, prišiel aj v čase príchodov neskorších vlakov z Bratislavy do Košíc myslel si, že zmeškala predošlý vlak. No márne. Trvalo 5 dní, kým sa dozvedel, čo sa stalo.
Láska ako z románu
Na prvú lásku spomína rád asi každý, a tak je to aj s Richardom Veselým, u koho prvá láska niesla práve meno Ľudka. Mladý párik mal veľmi dobré vzťahy, chodili spolu na gymnázium, kde dokonca v posledný rok sedeli v jednej lavici. Navštevovali sa doma, rodičia boli s ich vzťahom spokojní. Ich lásku nezmenila ani vzdialenosť, ktorá bola pragmatickým rozhodnutím či skôr nutnosťou. „Ľudkinho otca, ktorý bol vojakom, preložili na letisko do Piešťan a Ľudku prijali na medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Bol to ťažký rok, veľa sme si písali a utvrdzovali sa v našej láske. Medzimestské telefóny vtedy boli veľmi drahé, plánovali sme si spoločné prázdniny po povinnej letnej brigáde. To sa už, žiaľ, nestalo,‟ spomína a dodáva, „Pre mňa to bolo, ako keby som zomrel aj ja. Či bola zavraždená, ako vlastne zomrela a celý príbeh tej noci sme sa dozvedeli až oveľa neskôr, v roku 1981,‟ povedal.
Všetko sa zmenilo
Momentom Ľudmilinej vraždy sa jeho život začal vyvíjať úplne inak. Pôvodné plány na spoločný život a predstava mnohých detí sa rozplynuli ako vzduch. Napriek tomu sa zachoval ako pravý chlap tej doby, ktorý nedával city či zlomenie nejako veľmi najavo. Vnútri prežíval bolesť, ale navonok stále žil a plnil si svoje povinnosti. Študoval, chodil na v tom čase povinné brigády, neskôr hrával v divadle a o nejaký čas sa začal stretávať s jeho budúcou manželkou. Bola to kolegyňa z ročníka, tiež medička, s ktorou začal pracovať v košickej nemocnici.
Primár Detskej kliniky
S prvou manželkou mal dvoch synov. Bol skvelým otcom. Pre svoje lekárske pôsobenie si vybral pediatriu, a tak vedel byť aj doma veľmi nápomocný. Okrem toho s prvou manželkou zdieľal aj profesionálny život. „Rástli sme spolu, robili sme atestácie, študijné pobyty, prežívali ťažkosti aj radosti lekárskeho povolania. Po 24 rokoch manželstva sme sa rozviedli a dnes máme obaja nových partnerov,‟ hovorí Richard Veselý. Medzičasom stihol získať 4 špecializačné skúšky a v košickej nemocnici vybudovať Centrum detskej reumatológie. Potom prišlo druhé manželstvo a krátko po ročnom odbornom pobyte v nemocnioci v Leeds v Anglicku, sa stal primárom Detskej kliniky v Košiciach.
Šesť synov
Richard Veselý pochádza z východného Slovenska, kde prežil svoju mladosť a značnú časť života. Dnes však žije v Holandsku a má šiestich synov. Prví dvaja už boli spomenutí a narodili sa mu v prvom manželstve. Sú už dospelí a žijú s rodinami v zahraničí. Obaja pracujú v ekonomickej oblasti, jeden ako IT konzultant, druhý v marketingu. Druhá Richardova manželka je tiež z východu, je o 18 rokov mladšia, zoznámili sa na súťažiach v umeleckom prednese. Až neskôr pri prezeraní starých záznamov zistli, že Richard bol pred dávnymi rokmi v porote na Hviezdoslavovom Kubíne, keď jeho budúca manželka vyhrala súťaž v kategórii stredoškolákov. S druhou ženou získal aj syna z jej prvého manželstva, ktorý jediný išiel v Richardových šľapajách a vyštudoval medicínu na univerzite v Oxforde a teraz pracuje ako lekár v Spojených štátoch. Z nového vzťahu vzišli traja ďalší synovia, to už mal Richard takmer 50 rokov a značnú časť profesionálnej kariéry. Najstarší z nich, Daniel, študuje výtvarné umenie v Rotterdame, ďalší dvaja sú ešte na strednej škole v Holandsku. Krištof má veľký hudobný talent, píše, nahráva a spieva piesne, niekoľko z nich už vydal ako EP.
Život v zahraničí
Richard Veselý nikdy neplánoval žiť v zahraničí, no politika v slovenskom zdravotníctve ho vyčerpávala. V Košiciach toho veľa vybudoval a urobil skvelú kariéru, no cítil, že nie je tak celkom šťastný. V roku 2008 dostal ponuku ísť pracovať do Európskej liekovej agentúry v Londýne a neváhal ani chvíľu. Hoci mali s manželkou v tom čase pomerne malé dve spoločné deti. Napriek krásnemu, ale aj náročnému súkromnému životu sa mu podarilo dosiahnuť výrazné pracovné úspechy. Stal sa jediným Slovákom vo vedúcej funkcii, viedol oddelenie reumatológie, imunológie, gastroenterológie a respiračných chorôb. Posledný syn sa mu teda narodil už v Anglicku. „Doma hovoríme po slovensky, aj keď je to ťažké, deti medzi sebou uprednostňujú angličtinu, ale chodíme často na Slovensko, usilujeme sa, aby ho deti poznali ako svoju vlasť. Posledný syn, čo sa narodil v Británii, je najväčší vlastenec,‟ smeje sa lekár, ktorý sa po Brexite spolu s Európskou liekovou agentúrou presťahoval z Anglicka do Holandska, kde žije aj s rodinou dodnes. Tu už však nepôsobí ako lekár v zdravotnej starostlivosti, ale je súčasťou globálnej konzultantskej spoločnosti, ktorá sa zaoberá vývojom nových liekoiv.
Zdravotníctvo v Holandsku
Napriek tomu Richard holandské zdravotníctvo pozná z dvoch stránok - z diskusií s kolegami, ale aj ako pacient. Z vedeckej stránky obdivuje holandský výskum, výchovu mladých odborníkov a organizovanosť. Ako pacient sa na to pozerá pochvaľnými, ale aj kritickými očami. „Platí to, čo platí aj v Anglicku a na čo sa niekedy naši ľudia zo Slovenska sťažujú. Bežné choroby sa prakticky neliečia, dostať sa k odborníkovi nie je také ľahké, nefunguje to tak, že lekár urobí všetko, čo si pacient zažiada, veľa primárneho kontaktu obhospodarujú strední zdravotnícki pracovníci a niekedy je to pre nášho človeka frustrujúce. Ale ak, nedajbože, potrebujete naozaj lekársku pomoc, spustí sa celkom iný systém, naštartuje sa iný rýchlostný stupeň a pacient dostane všetko, čo sa len dá. Holandsko je bohatá krajina, môže si to dovoliť, ale aj vďaka racionálnemu hospodáreniu so zdrojmi je zdravotníctvo prostredníctvom povinného poistenia dostupné pre každého. Zdravotnícke zariadenia sú väčšinou nové, čisté, dobre vybavené, nikde sa nečaká, personál je milý a spokojný…‟
Okrúhle jubileum
Richard Veselý onedlho oslávi svoje 70. narodeniny. Síce v Holandsku, ale Slovensko je jeho častou destináciou, má tu rodinu, s ktorou sa stretáva a kým žila mama Ľudmily Cervanovej, stretával sa aj s ňou, ba občas aj s jej sestrou. Okrem toho na Slovensko cestuje do poroty recitačnej súťaže Hviezdoslavov Kubín, v ktorej pôsobí už od '90. rokov. Už ako mladý sa totiž zúčastňoval rozličných recitačných súťaží, hrával v divadle a dokonca pôsobil aj ako režisér-amatér. S prednesom básne Gregoryho Corsa vyhral súťaž v umeleckom prednese poézie na Akademickom Prešove, s divadlom Consilium medicum upravili Válkovo Slovo a zvíťazili v kategórii študentskjých divadiel. „Už dlhé roky chodím aj na Beniakove Chynorany, dokonca som bol posledné dva roky aj v medzinárodnej porote na festivale poézie vo Valašskom Meziříčí. Je to pre mňa vždy úžasný zážitok byť zase v kolektíve ľudí, ktorí majú radi poéziu, knihy, umelecký prednes, ten svet mi pripadá oveľa ozajstnejší, autentickejší, úprimnejší a obohacujúcejší než každodenná realita.‟ Jednoducho okrem medicíny ho to ťahalo aj k umeniu, čo vyústilo okrem iného aj do toho, že ako dôchodca založil v roku 2024 v Holandsku vydavateľstvo R publishing. Ak prvú vydali knihu krátkych príbehov pred deti Martin, ten má všetkých rád, ktorú napísala jeho manželka pôvodne len pre ich deti. Drudou knižkou, ktorá vychádza v týchto dňoch je Richardov viac-menej autobiografický román Gaudeamus. Radujme sa.
Kniha aj o Ľudke
Jej pôvodná verzia vznikla ešte pred 11 rokmi, podarilo sa ho vydať aj v angličtine a pred niekoľkými rokmi vyšiel vo Veľkej Británii. Teraz sa dostáva v upravenej podobe aj na slovenský knižný trh, a to, že sa konečne dostáva do našich kníhkupectiev súvisí s tým, že Veselý je už na dôchodku a mal čas venovať sa jej editácii a redaktorským úpravám v spolupráci s profesionálnymi odborníkmi. Termín vydania súvisí s výročím tragickej smrti jeho prvej snúbenice.Zaujímavosťou je, že knihu ilustroval Richardov syn Daniel.
Cieľ knihy
Richard hovorí, že chcel predstaviť Ľudku Cervanovú ako osobu, nielen ako obeť niečoho tragického, čo sa udialo. Má totiž dojem, že ak by verejnosť vedela viac o nej ako o človeku, mala by na celú kauzu Cervanová úplne iný pohľad. „To, že 50 rokov od Ľudkinej vraždy stále nemáme istotu, čo sa vlastne presne stalo, je podľa mňa nepochopiteľné. Na jednej strane je pravdou, že prípad prerokovalo a otázku páchateľov a viny uzavrelo niekoľko súdov v rozličných historických obdobiach, na druhej strane musíme vidieť aj pretrvávajúce nejasnosti, ktoré, žiaľ, ani jeden súd spoľahlivo nevysvetlil,‟ myslí si a uzatvára: „Ľudka tu už 50 rokov nie je a v tejto krajine sú ľudia, ktorých prácou je zistiť, ako to presne bolo. Moja kniha nemôže dať a nedáva odpoveď na túto otázku. Problém, ktorý kniha rieši, je, čo s človekom takáto tragédia urobí, ako dokáže ďalej žiť, čo v nás a okolo nás treba zmeniť, aby sa takéto veci nestávali. Pretože, ako hovorí jedna z postáv románu Gaudeamus: „Všetky zločiny, malé aj veľké, napokon vedú k vražde.“
Kauza Cervanová
Vražda študentky medicíny Ľudmily Cervanovej sa stala v noci z 9. na 10. júla 1976. Ide o jednu z najdlhších a najrozporuplnejších káuz v slovenskej justícii. Kauza inšpirovala viacero knižných a filmových ohlasov. 12. júla 1976 nahlásili manželia Cervanovci nezvestnosť svojej dcéry Ľudmily (* 1956). Tá mala dôjsť 10. júla nočným rýchlikom za svojím snúbencom do Košíc, kde však už nedorazila a naposledy bola preukázateľne videná pred internátmi v Mlynskej Doline neskoro večer 9. júla. O päť dní neskôr objavil náhodný okoloidúci pod mostom v riečke Čierna voda v obci Kráľová pri Senci mŕtve telo ženy, ktorá mala zozadu zviazané ruky a obnaženú spodnú časť tela. Na druhý deň túto ženu identifikoval podplukovník letectva Ľudovít Cervan ako svoju nezvestnú dcéru Ľudmilu.
Svedkovia a sedem obvinených
Do 28. septembra bolo vypočutých 315 svedkov, z toho 11 ľudí podrobne opísalo odchod Cervanovej z Internátu Ľudovíta Štúra v Mlynskej Doline na zastávku MHD. Ešte predtým sa Cervanová zúčastnila diskotéky vo vysokoškolskom klube UNIC, na ktorej hrala kapela Elán. Po zhromaždení väčšieho množstva svedeckých výpovedí a najmä vďaka svedectvu Viery Zimákovej, ktorá ako prvá opísala ako účastníčka diania priebeh udalostí od odchodu z internátov, cez únos autom, znásilňovanie v dome na Varínskej až po vystúpenie z áut v Kráľovej pri Senci a ďalších nepriamych dôkazov boli z účasti na vražde Ľ. Cervanovej v roku 1981 obvinení celkovo siedmi muži z Nitry: Roman Brázda, Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Pavol Beďač, František Čerman, Stanislav Dúbravický a Juraj Lachman. V priebehu vyšetrovania priznali vinu Kocúr, Andrášik, Brázda a Lachman, pričom Kocúr priznal účasť na únose a znásilnení už pri druhom výsluchu, vinu za vraždu však spočiatku hádzal na spoluobvinených. Akékoľvek zapojenie do zločinu odmietli len Dúbravický, Beďač a Čerman. Kocúr a Andrášik svoje priznanie neskôr odvolali ako vynútené a aj na hlavnom pojednávaní trvali na svojej nevine, naopak obžalovaní Brázda a Lachman na ňom zotrvávali a aj na hlavnom pojednávaní usvedčovali spolupáchateľov.
Archívne fotografie Richarda a Ľudmily si pozrite v našom archíve.
Zdroj foto: ancn
5
