Náš syn má partnerku, s ktorou máme dobrý vzťah. Jedna vec mi však začína pripadať zvláštna. Stále niečo čistí. Keď prídu k nám a zostanú spať, vytiahne vlhčené obrúsky a poutiera veci v izbe. Pohár, ktorý jej dám, si niekedy ešte raz umyje. Najskôr som si hovorila, že je jednoducho veľmi poriadkumilovná. Lenže všimla som si, že to nerobí iba u nás. Rovnako sa správa aj u svojich rodičov. Nechcem sa jej dotknúť ani jej naznačovať, že s ňou niečo nie je v poriadku. Zároveň premýšľam, či je toto ešte obyčajná potreba čistoty. Ako rozoznať poriadkumilovnosť od problému, za ktorým môže byť úzkosť?
Samotné časté upratovanie nám ešte nepovie, či má človek problém. Dôležitejšie je zistiť, čo sa deje pred čistením a čo po ňom. Poriadkumilovný človek si povie: „Radšej si ten pohár ešte opláchnem.“ Urobí to, pretože mu to vyhovuje. Ak to neurobí, väčšinou dokáže pohár použiť aj tak. Pri úzkostnom alebo nutkavom správaní môže byť vnútorný proces iný: „Čo ak je pohár špinavý? Čo ak na ňom niečo zostalo? Musím ho umyť.“ Človek cíti napätie, odpor, strach alebo silné nepohodlie. Vyčistí predmet - a príde úľava. Práve tento cyklus je dôležitý: obava alebo napätie - čistenie - úľava - a neskôr potreba vyčistiť znova.
Všímajte si rozdiel
Človek, ktorý má jednoducho rád čistotu, vie väčšinou urobiť kompromis. Dokáže si povedať: „Nie je to podľa mňa ideálne, ale nevadí.“ Ak je za čistením úzkosť alebo nutkanie, oveľa ťažšie sa zastavuje. Človek môže vedieť, že pohár je pravdepodobne čistý, ale napriek tomu potrebuje vykonať činnosť, ktorá ho upokojí. Preto nie je rozhodujúce, koľkokrát niečo utrie, ale či má slobodu to neurobiť. Dobrá otázka teda znie: „Čo sa stane, keď to nevyčistí?“ Ak nič - pravdepodobne ide skôr o preferenciu.
Ak príde výrazné napätie, strach z kontaminácie, potreba kontrolovať, opakovane umývať alebo čistiť, prípadne jej tieto rituály zaberajú veľa času či obmedzujú bežný život, bolo by rozumné poradiť sa s odborníkom. Neberte to ako hodnotenie vašej domácnosti To, že rovnakým spôsobom čistí aj u vlastných rodičov, je dôležitá informácia. Pravdepodobne vám tým nehovorí: „Máte doma špinu.“ Preto by som sa neurazila ani ju nekonfrontovala. Ak máte dobrý vzťah, skúste sa jej niekedy pokojne opýtať: „Všimla som si, že si potrebuješ veľa vecí ešte raz umyť alebo utrieť. Čo cítiš, keď to neurobíš?“ Niekedy totiž problémom nie je to, že človek veľa upratuje. Problém začína vtedy, keď už neupratuje preto, že chce, ale preto, že má pocit, že musí.
Zdroj foto: Pixabay
