Rozvod neznamená automatický zánik povinností vyplývajúcich zo spoločného úveru. Ak sa bývalí manželia dohodnú, kto bude úver ďalej splácať, táto dohoda platí len medzi nimi. Na zmenu úverovej zmluvy je potrebný aj súhlas banky. Ako v takejto situácii postupovať, radí JUDr. Sylvia Ďatelinková, právnička Inštitútu alternatívneho riešenia sporov Slovenskej bankovej asociácie.
„Po rozvode sa bývalí manželia musia vyporiadať nielen so spoločným majetkom, ale aj so spoločnými záväzkami. Ak sú obaja uvedení v úverovej zmluve ako dlžníci alebo spoludlžníci, ich zodpovednosť za splácanie úveru spravidla trvá aj naďalej, pokiaľ nedôjde k zmene zmluvných podmienok. Na zmenu zmluvných podmienok je nevyhnutný súhlas všetkých zmluvných strán, vrátane banky,“ vysvetľuje S. Ďatelinková.
S. Ďatelinková ďalej dopĺňa: „Dlžníci si často myslia, že dohoda o vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov automaticky vyrieši aj otázku ich postavenia v úverovej zmluve. Treba si však uvedomiť, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov upravuje výlučne vzájomné práva a povinnosti manželov po rozvode, ale nemá nijaký vplyv na úverovú zmluvu. Banka nie je povinná akceptovať to, ako sa dlžníci v rámci vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva manželov na splácaní predmetného záväzku dohodli, a nie je takouto dohodou viazaná. To platí aj v prípade ak by o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode rozhodoval súd. Keďže banka nie je účastníkom konania, nie je pre ňu rozhodnutie súdu záväzné.“
Rozhodujúca je schopnosť splácať úver
Ak má úver prevziať jeden z bývalých manželov, banka posúdi jeho bonitu, čiže to, či ho dokáže splácať sám. „Posúdenie schopnosti splácať úver je vždy individuálne. Ak osoba, ktorá má po rozvode prevziať úver, nespĺňa požadované podmienky, môže sa stať, že obaja bývalí manželia zostanú naďalej zaviazaní podľa pôvodnej úverovej zmluvy. Banka v takýchto prípadoch opätovne posudzuje bonitu dlžníka, ktorý má zostať v zmluvnom vzťahu a to, či má dostatočné finančné krytie na splácanie záväzku z úveru,“ uvádza S. Ďatelinková.