Výjazdové zasadnutie vlády do Handlovej sa pred rokom stalo takmer osudné slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi (60), na ktorého pred domom kultúry v dave občanov čakal s nabitou zbraňou atentátnik. Šokujúca udalosť sa stala priamo pred televíznymi kamerami a celé Slovensko ostalo otrasené. Vďaka rýchlemu lekárskemu zásahu sa podarilo život premiéra zachrániť a strelca bezpečnostné zložky okamžite zatkli. Čo všetko sa udialo v priebehu roka od atentátu?
O pol tretej popoludní 15. mája 2024 vyšiel premiér Robert Fico pozdraviť občanov, ktorí ho prišli privítať pred kultúrnym domom v Handlovej. Spoza kovových zátarás, ku ktorým kráčal, páchateľ zakričal „Robo, poď sem!“ a vytiahol zbraň. Náhle sa ozvalo 5 výstrelov, nastal chaos. Premiér padol k zemi, štyrikrát zasiahnutý zo zbrane, ktorú na neho namieril dôchodca Ján Cintula (71).
Mimo ohrozenia
Po pár sekundách bol páchateľ spacifikovaný a postrelený premiér bol prevezený do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, kde strávil 15 dní. Utrpel dve zranenia ľahkého charakteru, jedno stredné a jedno veľmi ťažké zranenie. Zásahy boli do brušnej dutiny a ruky. Fico podstúpil hneď po prevoze do nemocnice vyše päť hodinovú operáciu, ktorá zastabilizovala jeho zdravotný stav. Po operácii zostal na oddelení ARO, kde mu bola poskytnutá intenzívna starostlivosť. Mimo stav ohrozenia života sa dostal až 19. mája.
Zatiaľ čo na presné správy o stave postreleného bolo potrebné čakať, pozornosť Slovenska i svetových médií sa presunula k páchateľovi. Nie je totiž zvyčajné, aby sa na vysokých predstaviteľov európskych štátov páchali atentáty. Podobný čin sa stal naposledy v roku 2003, keď bol zastrelený srbský premiér Zoran Djindjić.
Teroristický útok
Zakrátko sa ukázalo, že strieľal Ján Cintula (71) pochádzajúci z Levíc. Dôchodca bol zakladateľom Hnutia Proti násiliu a literárneho klubu Dúha, ktoré vzniklo v Leviciach, v minulosti pôsobil aj ako pedagóg, pracovník v bani či ako ochrankár v obchode. To bol dôvod, pre ktorý legálne vlastnil pištoľ. V posledných rokoch sa hlásil k viacerým radikálnym myšlienkam.
Dňa 4. júla 2024 bol skutok prekvalifikovaný generálnym prokurátorom Žilinkom na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. V septembri 2024 Najvyšší súd nesúhlasil s právnou kvalifikáciou činu ako teroristického útoku, napriek tomu bude práve za tento zločin súdený na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici. Prvé pojednávanie je vytýčené na 9. júla a páchateľovi, ktorý podľa doteraz zverejnených informácií konal sám hrozí až doživotný trest odňatia slobody.
V deň prvého výročia útoku na premiéra Roberta Fica sa slovenská vláda vrátila do Handlovej opäť na výjazdové rokovanie a s občanmi si pripomenula tragickú udalosť. Už čoskoro sa pozornosť Slovenska presunie do Banskej Bystrice, kde sa verejnosť mala v nasledujúcich mesiacoch dozvedieť ako a prečo podľa vyšetrovateľov k činu došlo, i aký trest páchateľa čaká.
Útok, ktorý sa nestal
Sociálnymi sieťami sa šíria aj názory, že zábery z atentátu na Roberta Fica nie sú dostatočným dôkazom, že bol postrelený, keďže nie je vidno strelné rany či krv. Viacerí ľudia spochybňujú závažnosť zranení, ktoré utrpel a poukazujú na rýchle zotavenie i návrat k pracovným povinnostiam.
Róbert Fico sa 9. júla 2024 prvýkrát znovu zúčastnil rokovania vlády a pri tejto príležitosti povedal pre média: „Pomaly sa vraciam do pracovného tempa a dúfam, že čoskoro budem v poriadku, aby som mohol naplno vykonávať svoju funkciu.“
Možno aj to bol dôvod, pre ktorý si na jeseň 2024 podľa prieskumov takmer každý siedmy občan na Slovensku myslel, že atentát sa v skutočnosti nestal. Verejnosť sa rovnako nevie zhodnúť ani na príčine atentátu, pričom jedna tretina zastávala názor, že premiér si môže za útok vo veľkej miere sám kvôli svojej nenávistnej rétorike a politike, 32 % si myslelo, že zodpovednými sú médiá, opozícia a mimovládky, ktoré štvú proti súčasnej vláde a 22,1 % vidí za atentátom výhradne atentátnika. Podľa odborníkov to poukazuje hlavne na to, že slovenská spoločnosť je v tejto otázke nezmieriteľne rozdelená.
Lex atentát
V reakcii na pokus o atentát vláda 12. júna navrhla sériu opatrení pod názvom Lex atentát. Návrh zákona schválila NRSR 27. júna a účinnosť nadobudol 15. júla 2024. Zákon o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike ako sa oficiálne nazýva priniesol opatrenia na zlepšenie bezpečnosti politikov a iných dôležitých osôb ale napríklad aj zákaz protestov pred rezidenciami politikov a do 50 metrov od sídla vlády a prezidenta.
Zdroj foto: ancn, grab TV JOJ
4
