Pred 120 rokmi, 24. augusta 1905, sa narodila tanečnica, baletná majsterka, choreografka, šéfka baletu Ella Fuchsová-Lehotská, ktorá stála v období rokov 1922 až 1940 pri zrode, formovaní a profesionalizácii Baletu Slovenského národného divadla. Bola prvou ženou na čele Baletu SND a vo svojej súkromnej škole vychovala prvú generáciu slovenských tanečníkov. Pri vzácnom výročí sprístupnia v septembri vo foyeri SND výstavu Ella Fuchsová-Lehotská 120, ako poctu legende slovenského baletu.
V roku 1930 Ella Fuchsová-Lehotská založila a s prestávkami viedla súkromnú baletnú školu, ktorá patrila k najuznávanejším na Slovensku. Jej žiačkou bola napríkla významná slovenská baletka, sólistka baletu SND a pedagogička Eva Jaczová. Manželia Lehotskí vychovali dvoch známych synov – hudobníkov. Trubkár Juraj Lehotský († 77) zomrel v roku 2017. Jeho mladší brat, veľká muzikantská legenda a bývalý kapelník slávneho Modusu Janko Lehotský o svojej mame prezradil v knihe Vidíme sa čo nevidieť aj takéto zaujímavosti: „Môj otec sa s mamou zoznámil v Prahe. Obaja tancovali a mama si ho vybrala za tanečného partnera v nejakom predstavení. Raz ju mal počas skúšky nadvihnúť, ona sa rozbehla, no nešťastnou náhodou spadla a zlomila si nohu. O veľa rokov neskôr mi otec povedal, že mama sa kvôli zlomenine nemohla viac brániť, a tak som na svet prišiel ja.“
Synovia baleťáci
Hudobník a skladateľ Janko Lehotský sa v knihe rozhovoril aj o tom, ako s neho a z jeho brata chcela mať mama baleťákov. „V roku 1930 založila mama v Bratislave baletnú školu V rokoch 1946 – 1948 vyučovala na Štátnom konzervatóriu a vychovala mnoho známych tanečníkov. Baletnú školu mala aj v našom byte. V prostredí, kde som vyrastal so svojím o sedem rokov starším Jurajom, sa nedalo vyhnúť umeniu. Obaja sme museli chodiť na balet. Malo to aj isté výhody – mohol som pozorovať baletky pri tréningu bez toho, aby som sa musel skrývať,“ opisuje s úsmevom Janko. „Na to, aby som zdvíhal nohy pri tyči, som sa necítil, no mama si nedala povedať, chcela mať z nás baleťákov, tak sme s bratom vičili a obkukávali baletky. Pozorovanie baletiek bola veľmi príjemná činnosť. Niekedy trochu adrenalínová, to vtedy, keď som šteloval oko ku kľúčovej dierke. Krehké baletky stáli za pohľad,“ dodáva so šibalským úsmevom Janko Lehotský.