200 rokov od zrodu uhorského sektu: Šumivé víno, ktoré chutilo v celej Európe

Keď sa na Slovensku povie šampanské, takmer každému sa v mysli vynorí sekt Hubert. Šumivý nápoj s týmto menom sa preslávil po celom svete, a ako potvrdzujú odborníci, oprávnene. Tušili ste, že v tomto roku si pripomíname už dvesto rokov od začiatku výroby šumivého vína u nás? Viac nám o tom porozprával kurátor Múzea mesta Bratislavy Štefan Hrivňák, ktorý sa venuje aj dejinám vinohradníctva a vinárstva. Prezradil, kto stál pri zrode šumivého vína, kde sa vzalo meno Hubert i ako sa stal sekt typickým nápojom Vianoc, Silvestra či veľkých životných jubileí.

Počiatky výroby šampanského vína sa spájajú s legendou o francúzskom benediktínskom mníchovi. Dom Pérignon jedného dňa údajne stáčal vynikajúci ročník vína, ktoré obsahovalo menšie množstvo neskvaseného cukru. Časť z neho uskladnil do fľašiek, no neskôr zistil, že zátky povystreľovali. Poriadne ich pripevnil, a po  čase prišiel na to ako nezvyčajné šumivé víno s chuťou hviezd dorábať. Netrvalo dlho a aj ostatní vinári v regióne Champagne sa k výrobe pridali.

Romantická legenda

Aj toto je jedna z legiend, ktoré sa so šampanským vínom tradujú. O nej, i o legende spojenej so vznikom prvého šumivého vína v Uhorsku, rozpráva vo svojej knihe Zlaté bublinky Štefan Hrivňák.

„Výroba šumivého vína na Slovensku vychádzala predovšetkým z francúzskej tradície a skúseností. Dôkazom toho je aj inšpirácia v marketingu a preberanie mýtov, ktoré vznikli práve v oblasti Champagne,“ vysvetlil nám autor knihy venovanej bohatej histórii slovenského „šampanského“.

Prvé uhorské šumivé víno vzniklo v roku 1825 vo vtedajšom Prešporku. I jeho zrod je opradený legendou, ktorá sa v 20. storočí v rámci propagácie rozšírila. Zakladateľa spoločnosti Hubert opisovala ako napoleonského vojaka, ktorý sa zo svojich zranení utŕžených v Rusku liečil v Bratislave. Tu sa zaľúbil a oženil s krásnou ošetrovateľkou Paulínou a z miestneho vína sa rozhodol vyrábať sekt podľa originálneho francúzskeho receptu, keďže pochádzal z oblasti Champagne.

Obchodný duch

Z legendy zvyčajne býva pravda len časť. Spoločnosť Fischer a Schönbauer, ktorá ako prvá v Uhorsku vyrábala šumivé víno, bola skutočne založená v roku 1825, nie však rodinou Hubertovcov, ktorí ju získali až o pol storočie neskôr. „Tvrdenie, že to bolo prvé vinárstvo, ktoré vyrábalo šumivé víno v Európe po Francúzsku je, podľa všetkých dostupných informácií, pravdivé,“ odhaľuje odborník na dejiny vín.

V roku 1825 sa ešte všetko šumivé víno produkovalo vo Francúzsku. Jeho výroba bola technologický náročná, vyžadovala si odborníka na čele výroby, i vysoký počiatočný kapitál a obchodnícke kontakty po celej Európe. Týmto všetkým v Prešporku disponovali dvaja muži, ktorí ho svojim výrobkom preslávili – Johann Fischer a doktor Michal Schönbauer.

Johann Fischer bol prešporským mešťanom a úspešným veľkoobchodníkom. So svojim priateľom, doktorom Michalom Schönbauerom založili spoločný podnik, v ktorom sa doktor vzhľadom na svoje rozsiahle vedomosti stal hlavným technológom.

„Firma potrebovala hlavne vybavenie a kvalitné sklo, korkové zátky, likér pridávaný do vína, a aj samotné víno, ktoré nakoniec získali z Vajnor. Vzhľadom na pestované odrody bolo ich šumivé víno sladšie než sme dnes zvyknutí,“ približuje začiatky kurátor.

Vyrábalo sa tzv. tradičnou metódu, pri ktorej sekundárne kvasenie prebieha vo fľaši. Svoje nové víno začali predávať  v roku 1828 a už o rok vyrábali 10 000 fliaš šumivého vína pod názvom Uhorské šampanské. Keďže v tejto dobe sa názov šampanské nevzťahoval výlučne na vína vyrobené v Champagne, mohol sa výraz šampanské používať aj u nás. Úspech bol veľký. Výroba sa čoskoro presťahovala do novej fabriky na mieste, kde dnes stojí na Radlinského ulici Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU.

Veľké úspechy

Prvú medailu za svoje produkty získali Fischer a Schönbauer v roku 1845 na priemyselnej výstave vo Viedni. „Ich víno sa chuťou i kvalitou podľa komisie najviac priblížilo chuti francúzskeho šampanského,“ vysvetlil Štefan Hrivňák, významné ocenenie získali aj v roku 1842 na výstave v Pešti. V roku 1846 si už spoločnosť odnášala z Pešti svoju prvú zlatú medailu. „Uhorské šampanské bolo také úspešné, že sa ako jediné domáce šumivé víno podávalo aj v známom Národnom kasíne v Budapešti, spolu s inými prestížnymi zahraničnými značkami,“ vyzdvihuje mimoriadne úspechy nápoja.

Za úspechom šumivého vína stál v tých rokoch aj synovec Schönbauera, Johann Geiger, ktorý si osvojil vedomosti priamo vo Francúzsku. Neskôr sa stal spolumajiteľom firmy, a keď dr. Schönbauer i Johann Fischer zomreli, firmu viedol spolu s  Johannom  Fischerom mladším.

Podniku sa darilo a mal úspechy na domácich i svetových výstavách, na svetovej výstave v Paríži 1857 získal vo veľkej konkurencii bronzovú medailu. Po smrti Johanna Geigera sa vo firme stal v roku 1875 spoločníkom Franz Hubert. Toto priezvisko sa v Prešporku spájalo s úspešnou stavebnou spoločnosťou Hubertovcov, známy je aj Jozef Hubert, ktorý bol prominentným architektom.

Úspešná podnikateľka

Vo svete  šumivého vína je však najznámejšie meno Johanna Evangelistu, ktoré odrazilo aj v novom mene firmy -  Hubert, J. E. Je to práve on, kto si zobral za manželku obetavú Paulínu Habermannovú. Manželské ani obchodné šťastie netrvalo dlho, keďže J. E. Hubert zomrel ako veľmi mladý. Zanechal po sebe 25-ročnú ženu a tri malé deti. V tom čase sa ukázala veľká odhodlanosť, odvaha i skúsenosť dcéry prešporského obchodníka. Pavlína nielen vychovala sama tri deti, ale úspešne rozvíjala aj firmu.

„V Múzeu mesta Bratislavy je možné na výstave Rodinné skutočnosti vidieť obrazy zo života významných bratislavských meštianskych rodín. Spomedzi deviatich je jedna výstavná miestnosť venovaná rodine Hubert a druhá vinárskej rodine Palugyay. Na tejto výstave komunikujeme fenomén 19. storočia a približujeme, čo sú meštianske rodiny a aké hodnoty v meste tvorili,“ prezradil Štefan Hrivňák, ktorý je jedným z jej kurátorov.

Cisárovi chutilo

Na mileniárnych oslavách v Budapešti v roku 1896 vyhralo šumivé víno firmy Hubert, J. E. pod názvom Gentry Club nielen zlatú medailu. Ochutnal ho aj cisár František a zložil mu poklonu slovami: „Toto šampanské je vynikajúce!“ V roku 1903 bola firma oficiálne vymenovaná za Rakúsko-uhorského cisársko-kráľovského dvorského dodávateľa vín. „Vína spoločnosti sa pili samozrejme aj v bratislavských hoteloch, podnikoch, reštauráciách a pri najvýznamnejších príležitostiach, napríklad vysvätení ostrihomskej katedrály, na 1. kongrese uhorských lekárov či na mestských slávnostiach a plesoch,“ vyzdvihuje kvalitu i obľúbenosť nápoja odborník.

Uhorsko bolo začiatkom 20. storočia druhým najväčším producentom šumivého vína na svete, vyvážalo sa na takmer všetky kontinenty. Firma postupne prechádzala do rúk Henrika Huberta, ktorý dostal vynikajúce vinárske vzdelanie v zahraničí a bol úspešným podnikateľom. Jeho podnik prosperoval aj po vzniku Československa, keď sa trhy zmenili. Svoje produkty pravidelne inzeroval v dobovej tlači, hlavne koncom roka, keď záujem o šumivé vína stúpal.  „Šampanské a šumivé víno sa stalo symbolom úspechu a ľudia ho začali piť pri rôznych slávnostných príležitostiach.“

Ťažké časy prišli s druhou svetovou vojnou. Sovietska i nemecká armáda pobrali nákladné autá a rozkradli víno i suroviny. Firma bola po vojne pod národnou správou a nakoniec Henrik s manželkou prišli o podnik, nehnuteľnosti i celý majetok. V roku 1952 ich vysťahovali do kúpeľnej obce Štós, kde Henrik o niekoľko rokov zomrel.

Šampanské pre všetkých

Od tej doby bola už firma pod národnou správou. Výroba sa postupne obnovila, podnik bol zoštátnený a spolu s mnohými inými spoločnosťami na výboru alkoholických nápojov bol začlenený do národného podniku Západoslovenský liehový priemysel. Vinohradníctvo i vinárstvo sa centralizovalo a v roku 1951 bolo rozhodnuté, že výroba šumivého vína Hubert sa presunie do Serede.

„Meno Hubert sa stalo známe v celom kultúrnom svete. Šumivé vína s touto značkou na etikete mali vždy vysokú akosť a spotrebitelia ich vyhľadávali. Hubert mal takú históriu a také dobré meno v spoločnosti, že sa považovalo za vhodné značku zachovať. Zdokonalením technológie a nižšími cenami sa stali šumivé vína v období socializmu prístupnejšími aj pre široké masy,“ vysvetľuje všeobecnú obľubu historik vínárstva.

Zdroj foto: shutterstock, ammb