Horúce noci a ešte horúcejšie dni patria neodmysliteľne k súčasným letám a trvajú omnoho dlhšie než v minulosti. Teploty stúpajúce každodenne cez 30 stupňov Celzia nás zaťažujú od júna až do septembra, a sú omnoho vyčerpávajúcejšie než sme boli zvyknutí. Základom je v takýchto dňoch dostatočný príjem tekutín. Čo by sme si ale mali naliať do pohára, aby sme sa posilnili, ochladili a hlavne aby netrpelo naše zdravie?
Vysoké teploty predstavujú výzvu pre každého, mimoriadne však trpia hlavne rizikové skupiny do ktorých patria deti, starší ľudia, tehotné ženy a chronicky chorí ľudia - najmä osoby so srdcovocievnymi, dýchacími alebo mentálnymi ochoreniami či osoby s nadváhou.
Do pohára
Rady, ktoré zdôrazňujú, že by sme počas horúcich dní mali dodržiavať pitný režim sú známe takmer každému, napriek tomu ich mnoho ľudí nedodržiava alebo robia chyby, ktoré im naopak v horúčave prihoršia či dokonca môžu spôsobiť kolaps.
Lekári i odborníci odporúčajú dodržiavať v lete pravidelný pitný režim. Čo to však presne znamená? „Ľudia by mali piť aj v prípade, že nepociťujú smäd. Taktiež by mali obmedziť fyzickú námahu a nezdržiavať sa na priamom slnku,“ vysvetľujú odborníci z Úradu verejného zdravotníctva. Toto svoje odporúčanie pripájajú zvyčajne k výstrahám pred počasím, ktoré zverejňuje napríklad Slovenský hydrometeorologický ústav.
Za najvhodnejšiu tekutinu, ktorú možno v teple prijímať sa považuje pitná voda. Podľa lekárov by ľudia mali siahať len po nápojoch, ktoré majú občerstvujúce vlastnosti a slúžia na doplnenie tekutín, solí a ďalších látok stratených nadmerným potením.
Bez ľadu
Avšak pozor, v ideálnom prípade nápoj neobsahuje cukor, ak je sladený, mal by mať maximálne do 6 percent cukru, pretože sladké nápoje zvyšujú pocit smädu. Nápoje nemajú obsahovať ani malé množstvo alkoholu, pretože alkohol zvyšuje metabolizmus a tým aj produkciu tepla v organizme. Teplotu nápojov odporúčajú odborníci v rozmedzí 12 až 15 °C. Za vhodné sa považujú napr. stolové minerálne vody s obsahom Na+ do 100 mg/l, bylinkové čaje, ovocné čaje alebo zriedené šťavy.
Nevhodným nápojom je mlieko alebo nápoje, ktoré obsahujú viac ako 6,5 % cukru, teda napríklad obľúbené energetické nápoje. Konzumácia energetických nápojov u osôb s vysokou fyzickou záťažou môže viesť k dehydratácii, pretože kofeín pôsobí odvodňujúco, čiže to má za následok opačný efekt, aký máme za cieľ pri poskytovaní pitného režimu dosiahnuť, a taktiež môžu spôsobiť srdcovú arytmiu. Tiež sa treba vyhýbať káve a nápojom s obsahom chinínu, ktoré podporujú vylučovanie tekutín.
Podľa hmotnosti
Počas horúčav sa odporúča vypiť minimálne 2 – 4 decilitre tekutín na 10 kilogramov hmotnosti, čo predstavuje približne 1,5 až 3 litre tekutín denne. Toto množstvo sa však zvyšuje u ľudí, ktorí pracujú fyzicky a viac sa potia.
Piť by sa malo priebežne, čiže v menších dávkach a častejšie a ešte pred pocitom smädu. Dôležité je piť počas celého dňa, aby sa tekutiny do organizmu dostávali postupne a v dostatočnom množstve. Pite skôr vlažné nápoje, nie ľadové. Vody by sme sa mali napiť aj pred fyzickou aktivitou, nielen po nej.
Káva alebo čaj?
Mnohé krajiny majú tradíciu pitia horúcich nápojov aj počas horúcich mesiacov. Teplým čajom sa osviežujú v Indii, Japonsku, Saudskej Arábii či v Bangladéši. Tradičná čínska medicína odporúča niektoré čaje pre ich chladivé vlastnosti, a to aj keď sa konzumujú horúce. Aj podľa viacerých štúdií sa ukazuje, že horúce nápoje môžu mať chladivý účinok, ale nemali by sa piť vo vlhkom prostredí, vtedy sa telu reguluje vnútorná teplota horšie. Horúce nápoje podobne ako pikantné čili aktivujú receptor v našich nervoch nazývaný TRPV1, ktorý telu hovorí, že sa potrebuje ochladiť. V reakcii na to sa ľudia potia, a teda aj ochladzujú.
Čo radia odborníci v horúčavách
Podľa lekárov je dôležité okrem pitia dostatku tekutín, vyhýbať sa priamemu slnku, obliekať sa do svetlých, voľných odevov a používať klimatizáciu alebo ventilátor s mierou. Je tiež vhodné vyhľadávať chladnejšie miesta a osviežiť sa chladnou sprchou. Úľavou pre telo v tomto náročnom období je aj voľba ľahko stráviteľnej stravy.
Len pitie tekutín v horúcich dňoch nestačí, je potrebné ochladzovať sa aj zvonku, a to znižovaním teploty v priestoroch, kde sa pohybujeme. Okrem používania klimatizácie môže ísť o sprchu alebo použitie vlhkého uteráku, čo je podľa všeobecných lekárov osvedčeným spôsobom ochladzovania sa v lete. Sprcha však nikdy nesmie byť ľadová, ale len vlažná.
Na krk, zápästia alebo stehná, teda na miesta, kde prechádzajú veľké tepny treba aplikovať vodu studenšiu ako je naše telo alebo na ne prikladať vlhké uteráky. Zároveň by však človek mal obmedziť telesné aktivity.
Buďte v tieni
Úrad verejného zdravotníctva radí v čase horúčav zatieniť priestory a odpojiť aj niektoré spotrebiče. „Domovy a pracoviská zabezpečte pred prehrievaním, napríklad pred prenikaním priamych slnečných lúčov cez okná tienením - žalúziami alebo roletami. Odpojte čo najviac elektrických zariadení, ktorých používanie nie je v tom čase nevyhnutné. Zo zariadení totiž môže sálať teplo a môže tak dochádzať k zohrievaniu vzduchu v interiéri. Ak je to možné, vypnite umelé osvetlenie v domácnosti alebo na pracovisku,“ odporúča Milada Eštóková, vedúca Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ.
Najvhodnejším a najprirodzenejším spôsobom na zvýšenie prúdenia vzduchu v izbe je vetranie. ÚVZ odporúča vetrať priestory v nočných alebo v skorých ranných hodinách. „Počas dňa neotvárajte okno, pokiaľ to nie je nevyhnutné,“ upozorňuje.
Klíma či ventilátor?
Podľa lekárov je medzi týmito dvoma spôsobmi ochladzovania veľký rozdiel, a zo zdravotného hľadiska je vhodnejšie používanie klímy. Tá vzduch a priestor ochladí, naopak ventilátor teplý vzduch v miestnosti len rozvíri, čo môžu ako veľký problém pociťovať hlavne alergici. Víria sa totiž aj prachové a peľové častice, dráždia nosovú sliznicu a dýchacie cesty.
V oboch prípadoch by sa človek mal vyhnúť priamemu prúdeniu chladného vzduchu, aby sa predišlo zápalovým ochoreniam. Ak smeruje prúd vzduchu dlhší čas rovno do tváre, prispieva k zápalom očí, uší, dutín, k bolestiam zubov a ďalším zdravotným problémom, varuje ÚVZ.
V kombinácii so studeným potom v krížovej oblasti chrbtice môže dôjsť až k akútnemu vertbebrogénnemu algickému syndrómu, laicky povedané seknutiu a bolesti chrbtice.
Postupné ochladzovanie
S klímou by sme to nemali preháňať. Podľa lekára by sa malo správne nastavenie klimatizácie pohybovať maximálne 6 stupňov pod teplotou, ktorú dosahuje okolitý priestor. Teplota ľudského tela sa pohybuje v rozpätí od 36 do 37° C, preto je vhodné klimatizáciu nastaviť na 30° C, a nespôsobovať telu teplotný šok.
Dôležité je ochladzovať sa postupne. To platí aj pri sprchovaní, teplota vody, ktorú si púšťate, by mala byť len o maximálne 2 stupne chladnejšia ako teplota tela.
Klimatizované pracovné prostredie je v lete príjemnejšie, ale tiež nie je ideálne. "Ľudia dlhodobo pracujúci v klimatizovanom prostredí sú až 2,5-násobne náchylnejší na respiračné ochorenia," upozorňujú lekári, ktorým sa aj v lete plnia čakárne prechladnutými pacientami.
Klimatizácia znižuje vlhkosť prostredia, čím vysušuje sliznicu dutiny nosa a úst, ktorá je preto náchylnejšia na baktérie, vírusy alebo plesne. Tie sa nachádzajú vo filtroch alebo voľne cirkulujú v ovzduší. Preto je vhodnejšie striedanie používania klimatizácie aspoň v hodinových intervaloch.
Ako zvládať teplo v práci
Extrémne zvýšené teploty môžu spôsobovať záťaž zamestnancov teplom na väčšine pracovísk. Záťaž teplom môže viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únavnosti a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním.
Dostupnosť a dostatok pitnej vody na mieste výkonu práce pre zamestnancov je samozrejmosťou, pričom zamestnávateľ musí pitnú vodu zabezpečiť na vlastné náklady.
Správnym výberom oblečenia pri práci môžete zlepšiť svoj komfort v horúcich dňoch. Voľte jednovrstvový odev vo svetlých farbách a z prírodných materiálov. Ak môžete, robte si častejšie krátke prestávky a ochladzujte sa napríklad umytím pokožky chladnou vodou alebo sprchou. Platí to hlavne v mimoriadne teplé dni, čo sú dni, keď teplota vystúpi nad 30° C.
Na pracovisku je potrebné zabrániť insolácii, t. j. prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná alebo svetlíky, tienením, napr. žalúziami alebo roletami. Ak nie je na pracovisku klimatizácia, je potrebné zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním. Pri používaní ventilátorov je tieto potrebné umiestniť a nasmerovať tak, aby nedochádzalo k nežiaducemu priamemu ochladzovaniu.
4
