3Slovenskom nedávno otriasla smrť len 11-ročného Tomáška, ktorý sa nakazil nebezpečnou amébou, slzovičkovkou zhubnou. Stále sa skúma, či jeho organizmus napadla počas kúpania na kúpalisku v Štúrove. Hygienici predbežne potvrdili, že tam naozaj améby našli, kúpalisko sa však bráni, že stále nie je isté, či boli zhubné. Keďže táto smutná správa mnohých zaskočila, zisťovali sme, na čo si dať počas leta pozor a aké nástrahy na nás čakajú na nevyhovujúcich kúpaliskách.
Za kúpaciu sezónu sa na Slovensku oficiálne považuje obdobie od 15. júna do 15. septembra. Dovolenkári sa u nás môžu vykúpať na sezónnych umelých kúpaliskách, celoročných umelých kúpaliskách, prírodných kúpaliskách a iných prírodných vodných plochách. „Počas kúpacej sezóny sa obyčajne na Slovensku kontroluje s rôznou frekvenciou viac ako 80 prírodných vodných plôch. Okrem toho pribúda k 350 celoročne prevádzkovaným umelým kúpaliskám aj kontrola približne 200 sezónnych zariadení,” dozvedeli sme sa na Úrade verejného zdravotníctva SR.
Pozor na dĺžku kúpania
Skôr, než vyrazíte k vode, odporúčame vám vopred si skontrolovať, aký je aktuálny stav v rezorte, ktorý plánujete navštíviť, hygienici totiž všetky dôležité informácie zverejňujú na svojej webovej stránke www.uvzsr.sk. Pripomíname však, že rizikom pre vaše zdravie môže byť nielen nevyhovujúca voda, ale aj dĺžka pobytu v nej. Pridlhé kúpanie vám totiž môže spôsobiť odmastenie pokožky či jej podráždenie. „Čím je teplejšia voda, tým viac sa rozťahujú póry a narúša sa tým ochranná bariéra na koži, čo uľahčuje vstup mikroorganizmov do vrstiev kože,” vysvetlili ďalej hygienici s tým, že kúpanie je určené pre zdravých ľudí s neporušenou pokožkou. Ak je pokožka poškodená, môže byť vstupnou cestou infekcie.
Všímajte si, čo vidíte
Všeobecne zlá kvalita vody hrozí najmä na kúpaliskách s nekvalitnou prevádzkou, čo znamená, že sa tam nedostatočne vymieňa a dezinfikuje voda alebo sa prekračuje povolená návštevnosť. „Vizitkou nedostatočnej prevádzky môže byť i nevyhovujúci povrch stien bazénov, ktorý vedie k vytváraniu povlakov, ich nedostatočná mechanická očista, či zlá údržba filtrov na úpravu recirkulujúcej vody. Pred vstupom do bazéna by mali návštevníci skontrolovať farbu vody a jej zápach. Rovnako by sa mali pred každým vstupom do bazéna osprchovať a prejsť brodiskom. Do bazéna by nemali vstupovať ľudia s prenosnými ochoreniami. Na kúpaliskách je nutné používať WC a dodržiavať zásady osobnej hygieny,” uviedol Úrad verejného zdravotníctva SR.
Ochorenie sa môže rozvinúť aj u celkom zdravých ľudí
Čo je Naegleria fowleri, teda ľudovo povedané smrtiaca meňavka alebo aj slzovičkovka zhubná?
Naegleria fowleri je améba, jednobunkový organizmus patriaci medzi prvoky, ktorý sa vyskytuje v teplých sladkovodných prostrediach, ako sú jazerá, rieky či prírodné nádrže po celom svete. Vo výnimočných prípadoch bola táto améba zaznamenaná aj v umelých bazénoch s nedostatočnou úpravou vody a technickou údržbou. Naegleria fowleri môže spôsobiť veľmi ojedinelú infekciu mozgu nazývanú primárna amébová meningoencefalitída (PAM).
Aký je jej výskyt vo svete?
Celosvetovo sa dosiaľ eviduje len niekoľko stoviek ochorení spôsobených Naegleriou fowleri. Rozsiahly výskum eviduje asi 260 prípadov PAM na celom svete od roku 1962 do roku 2014. Išlo o 17 prípadov v Pakistane, 132 v Spojených štátoch, 7 vo Venezuele, 9 v Mexiku, 19 v Austrálii, 9 na Novom Zélande, 11 v Indii, 4 v Nigérii a po jednom prípade v Namíbii, Iráne, Kostarike, Papue-Novej Guinei, Južná Afrika a Madagaskar. V Thajsku a Belgicku bolo hlásených 5 prípadov, v Českej republike 16 (medzi rokmi 1962 - 1965) a v Spojenom kráľovstve 2. Ochorenie PAM vo väčšine prípadov súvisí s kúpaním a potápaním predovšetkým v jazerách, nádržiach a riekach. Infekcie sa obvykle vyskytujú po dlhších obdobiach tepla, kedy sa vodné plochy prehrejú a je nižšia hladina.
Ako prebieha infekcia?
K infekcii zvyčajne dochádza, keď sa kontaminovaná voda dostane do nosovej dutiny. Vdýchnutie vody obsahujúcej amébu umožní ich preniknutie cez sliznicu nosa a odtiaľ pozdĺž čuchového nervu prenikajú do mozgu. Ochorenie sa môže rozvinúť aj u celkom zdravých osôb. Inkubačný čas ochorenia, teda čas od nakazenia sa po objavenie sa prvých príznakov ochorenia, je 1 až 12 dní (najčastejšie 5 dní). Prvé príznaky môžu zahŕňať bolesť hlavy, horúčku, nevoľnosť a zvracanie, neskôr stuhnutie šije, zmätenosť, záchvaty, halucinácie či kómu. Viac ako 97 % ľudí s PAM na túto infekciu zomiera.
Môže sa človek nakaziť od iného človeka či pitím infikovanej vody?
Infekcia sa neprenáša z človeka na človeka a ani pitím kontaminovanej vody. Prenáša sa iba, keď sa kontaminovaná voda dostane do nosovej dutiny.
Kedy treba vyhľadať pomoc?
Ak sa po kúpaní v teplej sladkej vode náhle objaví horúčka, silná bolesť hlavy, vracanie, tuhnutie šije a ďalšie neurologické príznaky, je nevyhnutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.
