Približne 735 miliónov ľudí na Zemi hladuje. Paradoxom je, že to nie je pre nedostatok jedla na planéte. Ak by sme totiž chceli, nasýtili by sme denne približne desať miliárd ľudí. A na svete nás žije asi o dve miliardy menej. Ako je teda možné, že toľko ľudí stále zomiera od hladu? Odpoveď na to dala už pred rokmi slávna Matka Tereza z Kalkaty: Hlad na svete nie je preto, že nedokážeme nasýtiť chudobných, ale preto, že nedokážeme nasýtiť bohatých.
V Amerike vraj plytvanie potravinami dosiahlo rozmer, aký inde neuvidíte. Zistilo sa, že cena vyhodeného jedla v Spojených štátoch dosahuje ročne asi 240 miliárd dolárov. Na jednu domácnosť to vychádza približne 1866 dolárov ročne. Ľudia tam vyhodia teda približne 30 – 40 % zakúpeného jedla. Myslíte si, že Európania sú na tom lepšie? Mýlite sa. Podľa informácií z Európskej únie končí každoročne v koši približne 153 miliónov ton úplne dobrého a čerstvého jedla v sume stoviek miliárd eur.
Ako sú na tom Slováci
A čo my, Slováci? Nie sme na tom o nič lepšie. Na Slovensku ročne vyhodíme až 800 tisíc ton potravín, čo je približne 100 kg na obyvateľa. Paradoxom je, že kým u nás žije už približne 600 tisíc až milión ľudí na hranici chudoby, tak pred šiestimi rokmi vyhodilo 5 obchodných reťazcov približne 15 000 ton potravín, ktoré sa ešte dali zužitkovať a neboli pokazené. Až 50 % potravinového odpadu ale pochádza z domácností, pričom 9 % domácností vyhadzuje odpad denne, najmä chlieb, pekárenské výrobky, ovocie, zeleninu a varené jedlo. Slovensko sa pritom zaviazalo, že do roku 2030 zníži potravinový odpad na polovicu.
Hlad zabíja viac ako choroby
Dôležité je tiež povedať, že kým sa v najbohatších krajinách sveta, vrátane Slovenska, s jedlom a potravinami nehorázne plytvá, 735 miliónov ľudí na svete ho nemá dosť a hladuje. To je každý deviaty človek. Najviac postihnuté sú oblasti v Afrike na juh od Sahary a južná Ázia. Hlad teda zabíja na svete ročne viac ako AIDS, malária a tuberkulóza dohromady. Plytvanie jedlom je teda globálny problém, ktorý má obrovský vplyv na nielen na životné prostredie, a ekonomiku, ale má aj vážne etické dôsledky.
S čím najviac plytváme?
Domácnosti najčastejšie vyhadzujú ovocie, zeleninu, pečivo a varené jedlá. Riešenie je pritom absolútne jednoduché. Stačí si nákupy vopred naplánovať, správne skladovať, aby sa nič nepokazilo a variť podľa toho, čo mám práve v chladničke a čomu končí dátum spotreby. Spoločnosť na ochranu spotrebiteľov radí, že ak nechceme aby takmer tretina svetovej produkcie potravín skončila ako odpad, mali by sme tiež priložiť ruku k dielu a nakupovať s mierou. „Odolávajte akciám na rýchlo sa kaziace potraviny, ak ich nestihnete spotrebovať,“ pripomínajú odborníci s tým, že zvyšky z varenia vieme použiť na ďalší deň alebo ich môžeme jednoducho zamraziť. Nemenej dôležité je ale vraj aj rozumieť etiketám. „ Rozlišujte medzi „spotrebujte do“, čo je dátum exspirácie a „minimálna trvanlivosť do“, čo znamená, že potravina je často bezpečná aj po tomto dátume, nemusí sa teda hneď vyhadzovať.
Jedlo nie je samozrejmosť
Odborníci varujú, že keď plytváme potravinami, plytváme ak prácou, energiou, investíciami a vzácnymi zdrojmi ako je napríklad voda, semená alebo krmivo, ktoré sú potrebné na ich výrobu. A to sme ešte nespomenuli zdroje potrebné na ich prepravu a spracovanie. „Stručne povedané, plytvanie potravinami zvyšuje emisie skleníkových plynov a prispieva k negatívnej zmene klímy. V skutočnosti sa na celom svete každý deň stratia alebo vyhodia tony jedlých potravín. Len medzi zberom a maloobchodným predajom sa stratí približne 14 % všetkých potravín vyrobených na celom svete,“ pripomína Spoločnosť na ochranu spotrebiteľov. „Keď znižujeme množstvo odpadu, rešpektujeme, že jedlo nie je samozrejmosťou pre milióny ľudí, ktorí každý deň hladujú. Je na nás, aby sme zmenili svoje návyky, aby sa neplytvanie jedlom stalo životným štýlom,“ apeluje na Slovákov Spoločnosť na ochranu spotrebiteľov.
Fakty, ktoré musíte vedieť
Slovenská domácnosť vyhodí za mesiac 1 nákupný košík plný jedla. Do koša tak ide približne 50 eur.
To znamená, že každý mesiac si dáš ty alebo iný člen vašej domácnosti 1 zbytočný výlet do obchodu, vyhodíš približne 50 eur do koša a vytvoríš uhlíkovú stopu, ktorá má ekvivalent mesačného vyvážania sa v aute.
Na Slovensku vyhadzuje jedlo aspoň raz týždenne 37 percent ľudí. Práve tí, ktorí najviac hovoria o udržateľnosti.
Mladí ľudia vo veku od 18 do 35 rokov plytvajú viac. Jedlo aspoň raz za týždeň vyhodí v tejto vekovej skupine takmer 50 percent ľudí. Pripomeňme, že ide o skupinu ľudí, ktorá paradoxne najviac bojuje za ekológiu a udržateľnosť.
Zdroj foto: Shutterstock
3
