Chata pod Rysmi: Napätie na najobľúbenejšom vrchole Tatier

Čo sa to deje v našich veľhorách? Príbeh jednej slávnej vysokohorskej chaty, ktorá podľa filmárov poslúžila aj ako vzor pre slávny film Medená veža a jeho pokračovania, má zdá sa, vážnu zápletku. Dlhoročný horský vodca a chatár Viktor Beránek musel opustiť miesto, ktoré miloval a medzi horalmi a návštevníkmi Tatier to spôsobilo vlnu nevôle. Dočká sa ešte obľúbené miesto Pod Rysmi podobnej slávy, akú zažilo v minulých rokoch?

Viktor Beránek skončil na Chate pod Rysmi po neuveriteľných 50 rokoch a nahradil ho Ján Ševčík. Zmena však nastala aj v prípade nemenej známej Téryho chaty, kde Petra Michalku nahradil Tomáš Hvizdák. O zmenách na vysokohorských chatách rozhodlo na najbližších päť rokov vedenie Klubu slovenských turistov a Slovenského horolezeckého spolku SHS JAMES. „My, ľudia z hôr, sme sa nikdy veľmi nestarali o to, čo sa deje tam dolu. Intrigy, funkcie, marazmus – to všetko zostávalo pod nami. Pozerali sme sa na to s odstupom, s nadhľadom, z výšky, kde sa človek učí iným hodnotám. Vždy sme verili, že hory sú posledné útočisko slobody, že tam sa človek nenechá chytiť do pasce honby za majetkami, že tam zostane čistota, ktorá sa už inde rýchlo stráca. Ale zdá sa, že časy sa menia. A najhoršie na tom je, že honba za hmotnými statkami sa stala epidémiou, ktorá preniká už aj sem, k nám do hôr,“ povzdychol si bývalý chatár Viktor Beránek s tým, že tu zrazu máme zvláštne spôsoby podnikania. „Pýtam sa: kde sú ideály slobody v horách, ktoré sme my starší naozaj žili? Kde je ten pocit, keď večer na chate zapadlo slnko, zasvietili petrolejky a v kúte niekto potichu brnkal na gitaru? To bola odmena za ťažký deň – pokoj, ticho a vedomie, že človek niečo skutočné spravil. A kde sú dnes Valér a Pyrin z Medenej veže? Azda sa obracajú v hrobe, keď vidia, ako to dnes chodí...“ zveril svoje pocity na sociálnej sieti Beránek, ktorého očividne situácia nemilo zaskočila.

Kritika výberového konania

Podľa jeho slov sa dnes o všetkom rozhoduje inak: kto dá viac, ten dostane chatu. „Nehrá úlohu, či na nej odrobil roky, či niesol na chrbte stovky kíl, či sa vzdal pohodlia vlastnej rodiny. Nie. Stačí, že niekto „tam dolu“ – hoc aj slečna alebo pani, ktorá v horách nikdy poriadne nebola – vie šikovne napísať ponuku alebo navrhnúť nezmyselnú sumu. A starý chatár, ktorý na chate prežil celý život, zrazu nemá šancu. Pridá aj päťdesiat percent, lebo vie, že inak vypadne z hry – a predsa ho nakoniec odstavia,“ nebral si servítku pred ústa Beránek, ktorý pripomína, že chatár nie je samostatný kráľ. „Je len jedno koliesko. Bez nosičov, bez kuchárov, bez celého kolektívu by nezvládol nič. Na chate pod Rysmi je najmenej dvanásť ľudí – vycvičených, zocelených, ktorí denne vynášajú v daždi, v búrkach, v snehu. Ľudí, ktorí v noci berú krošnu na plecia, keď dochádzajú zásoby. Takýto kolektív je vizitkou chatára, ktorý ich dokázal stmeliť a oceniť. A keď odíde chatár, odídu aj oni. Tak to väčšinou chodí...“ Chatára by mal podľa jeho slov nahradiť niekto, kto tam roky drel. Nosič, čo pozná každý kameň chodníka, čo má nohy do krvi odriapané a plecia zodraté od popruhov. Takto sa podľa Beránka rodí nástupca – spravodlivo a zaslúžene. Takí ľudia vraj zanechajú v horách stopu, ktorú nemožno vymazať. „No dnes to tak nefunguje. Dnes je iná doba, v ktorej takýto skromný, húževnatý človek tam nemá čo hľadať. Vylúčia ho zo súťaže, lebo vraj mal niečo zle napísané – hoci mal všetko správne. A namiesto neho prídu ľudia, ktorí nikdy nič v horách nedokázali, ale vedia byť dostatočne priebojní a sľúbiť hory-doly. Potom sa však nečudujme, že na chaty prenikajú nešváry civilizácie,“ kritizuje slávny bývalý chatár moderné vymoženosti na vysokohorských chatách ako napríklad wifi namiesto ticha, televíziu namiesto rozhovoru. „ Hory majú svoje pravidlá. Múdry cestovateľ vie, že vždy musí mať so sebou hotovosť, horalku, bundu, mačky, čaj a kúsok rumu na dezinfekciu. To je zdravý rozum – a aj humor, ktorého bolo na chatách vždy dosť. To sú hodnoty, ktoré sa nezmenia ani o sto rokov. Ale srandu, humor, radosť – to dnes z hôr vyháňa honba za hmotným. A pomaly, ale isto, mizne aj sloboda...“

Personál stojí za ním

Pod Beránkove slová sa podpísal aj kolektív Chaty pod Rysmi, ktorý na svojho bývalého šéfa nedá dopustiť a verejne mu vyjadril svoju podporu. „Viktor zasvätil tejto chate päťdesiat rokov života. Niesol na svojich pleciach jej chod, viackrát ju vybudoval z ruín a urobil z nej symbol Tatier, známy doma aj vo svete, ktorý majú v srdciach tisíce ľudí. Každý, kto kedy navštívil Rysy, vie, že chata stojí a funguje vďaka nemu a jeho tímu. Jeho práca a odkaz sú pre nás aj pre návštevníkov Tatier neoceniteľné. Sme presvedčení, že výberové konanie, ktoré rozhodlo o jeho odchode a o vylúčení Vlada Šmelka z užšieho kola, nebolo transparentné a nezohľadnilo skutočné skúsenosti s vedením horských chát. Viktor Beránek a Vlado Šmelko si zaslúžia férové posúdenie, pretože poznajú chatu lepšie ako ktokoľvek iný a preukázali, že ju vedia viesť srdcom, rozumom aj pokorou k horám...“

Nový šéf Téryho chaty reaguje

Pre objektívnosť musíme povedať, že Chata pod Rysmi, Téryho chata, Zbojnícka chata a Chata pri Zelenom plese sú vo vlastníctve Klubu slovenských turistov a horolezeckého spolku James. Tieto organizácie robia pravidelne, každých päť rokov výberové konanie na nájomcov chát a podľa medializovaných informácií od predsedu klubu Petra Šveca sa nenechajú vydierať, ani si diktovať kto bude a kto nebude chatár. Medzitým sa k napätej situácii vyjadril aj nový šéf Téryho chaty Tomáš Hvizdák, ktorý obvinenia z manipulácie výberového konania rovnako rázne odmietol. „Súčasný Výkonný výbor, ktorého som členom, je veľmi aktívny v obhajovaní záujmov Klubu slovenských turistov a komunity turistov na všetkých frontoch a podľa spätnej väzby členskej základne je vidno výsledky. Jedným z množstva mojich argumentov pred výberovou komisiou bolo, že výnosy z prevádzky Téryho chaty patria majiteľom, teda Klubu slovenských turistov a JAMES-u, pričom chatár by mal mať percentuálny podiel z týchto výnosov. Hvizdák ďalej pripomenul, že aj Klub, aj SHS James, sú neziskové organizácie a všetky výnosy sú povinné investovať naspäť do infraštruktúry. „Z toho logicky vyplýva, že čím viac prostriedkov budú tieto organizácie mať, tým viac sa vráti späť komunite turistov a horolezcov. V bežnom svete je neprípustné, aby majiteľ nevedel, čo sa deje s jeho majetkom a na prehľad je potrebná transparentnosť, ktorú som sa zaviazal zabezpečiť zavedením registračnej pokladne a platobného terminálu. Zaviazal som sa dodávať KST a JAMES-u pravidelné, mesačné a maximálne detailné dáta o fungovaní chaty (obraty, zisky, mzdové náklady a pod.), na základe ktorých by sa prijímali relevantné rozhodnutia. Celé dekády sú majitelia držaní v nevedomosti o tom, čo sa na vysokohorských chatách po mnohých stránkach skutočne deje... Možno aj preto rekonštrukcie na chatách napredujú pomalšie, ako by mohli,“ vyhlásil Hvizdák, ktorý sľubuje, že inovácie zachovajú ducha chaty ako úniku pred rýchlym svetom. „Verím, že keď si verejnosť môj projekt pozrie, povie si: „To, čo tento no-name ponúka, by mohlo byť prínosom pre organizáciu (KST), ale aj pre komunity turistov a horolezcov. Toto je model, ktorý zabezpečí, že peniaze z chát sa vrátia späť do hôr a turistickej komunity,“ ukončil hádky v komunite turistov Hvizdák. Na situáciu reagoval aj minister cestovného ruchu Rudolf Huliak, ktorý sľúbil, že celú situáciu nechá prešetriť.

Ako vznikla Chata pod Rysmi

Či teda zmeny vedenia v slávnych vysokohorských chatách prinesú naozaj zmeny k lepšiemu sa dozvieme zrejme až po čase a po tom, ako sa sľubované novinky zavedú do praxe, už teraz je ale jasné, že milovníci Tatier hory neopustia a naďalej ich budú navštevovať. Samotná Chata pod Rysmi, ktorá sa nachádza vo výške 2 250 m n. m., je totiž najvyššie položená horská chata vo Vysokých Tatrách, aj na Slovensku. Nachádza sa na južnom úbočí Rysov a v prevádzke je v letnej sezóne, teda od 15. júna do 31. októbra. Málokto ale vie, že prvé myšlienky o vybudovaní útulku v tejto časti Tatier siahajú už do konca 19. storočia. Vtedy to začal propagovať rakúsky horolezec Ubald Felbinger, pre technické aj finančné problémy sa to však v tom čase nepodarilo zrealizovať. Plány však boli také, aby zo štrbského plesa po Žabie plesá viedla ozubnicová železnica a ďalej mala turistov na chatu dopraviť visutá lanovka. Až v roku 1930 sa „ľady pohli“ a na tento účel sa vyzbieralo 10 tisíc československých korún, pripravili sa harmonogramy stavby a pripravoval sa výnos materiálu. Ministerstvo školstva v súvislosti s Krakovským protokolom o vytvorení poľsko-československého národného parku však nariadilo, že chata musí byť postavená v Dolinke pod Váhou, 100 metrov pod sedlom. Príčinou bolo blízke hraničné pásmo. Chatu stavala firma popradského staviteľa Jozefa Šašinku, pričom stavebný materiál dopravovala železnica a v doline vojaci.

Dráma pri stavbe a lavíny

Stavební robotníci tu zažili aj poriadne dramatické chvíle v snehovej víchrici, ktorá ich mohla stáť životy. Chatu stavali 93 pracovných dní a dokončili ju 17. septembra 1932. V roku 1948 chatu po prvý raz značne poškodila snehová lavína, pričom prerazila priečku, ktorá oddeľovala kuchyňu od jedálne. Lavína navštívila obľúbenú chatu počas bývalého režimu ešte niekoľkokrát – v rokoch 1955, 1962 aj v roku 1982. Tatranci ju však zažili aj na prelome januára a februára roku v roku 2000 a aby toho nebolo málo, tak aj o rok neskôr. Keď lavína prišla aj v roku 2003, spravili sa prieskumy a návrhy na umiestnenie novej chaty tak, aby bola čo najmenej ohrozená lavínami. Tie však neboli realizované. A tak sa prikročilo v celkovej rekonštrukcii chaty, aby ju lavíny prestali ohrozovať. Rekonštrukčné práce sa začali v roku 2010 a vynovená chata bola slávnostne otvorená o 3 roky neskôr.

Doterajší chatári

1. Michal Tomčík, 1932 (ako správca dočasnej útulne)
2. Ľudovít Krupitzer, 1933 – 1939
3. Ondrej Krasuľa, 1939
4. V roku 1940 bola chata bez hospodára
5. Ďalšie roky sa o chatu starali študenti – členovia Klubu slovenských turistov a lyžiarov – JAMES. Okrem horolezcov v nej našli skrýšu poľskí utečenci a partizáni.
6. Po vojne na vyrabovanú chatu prišli horolezci Ing. Jozef Horvát, Ing. Vladimír Šimo, Michal Stolár, Dr. Hary Rácz, Arno Puškáš, Ing. Manica.
7. Do konca 40 rokov tu chatárčili Arno Puškáš, Július Parák, Ladislav Tóth, Tibor Molnár.
8. Oldo Bublík a Miroslav Jílek st., 1953 – 1958
9. Ladislav Rychvalský (pomocník Belo Kapolka), 1958 – 1967
10. Belo Kapolka 1967 – 1969
11. Peter Rajec, 1969 – 1978
12. Viktor Beránek, 1979 –2025 
13. Ján Ševčík, 2025 – dodnes

Prečo ju turisti milujú

Chata je charakteristická neopakovateľnou atmosférou s príjemným prostredím. Je jednou zo štyroch vysokohorských chát, ktoré zásobujú nosiči, obyčajne nosia na 4,5 km trase s prevýšením 750 m 60 až 90 kg nákladu, výnimočne aj viac ako 100 kg (rekord 122,5 kg v roku 2003 chatár Viktor Beránek).

Ako ju nájdete

• po červenej značke:
• z Rázcestia nad Žabím potokom
• z Poľska od Morského oka cez Rysy a sedlo Váha

Turistiku a Tatry preslávil film Medená veža

Medená veža je filmová dráma režiséra Martina Hollého z roku 1970 natočená podľa námetu Ivana Bukovčana o priateľstve partie horolezcov Pirina, Starca a Valéra vo Vysokých Tatrách, ktorí pracujú spoločne na jednej vysokohorskej chate vo Vysokých Tatrách. Ich pokojný život však naruší príchod mladých študentiek, medzi ktorými je aj Saška, do ktorej sa jeden z kamarátov – Pirin bezhlavo zaľúbi. Pirin a Saška sa vezmú a Saška ostáva na chate s troma kamarátmi, čo vedie k mnohým rozporom a konfliktom až ku tragickému koncu. Tento film je považovaný za jeden zo skvostov slovenskej kinematografie. Voľným pokračovaním filmu Medená veža je film Orlie pierko a Stratená dolina. Príbeh vo filme Medená veža rozpráva retrospektívne jeden z troch kamarátov – „R“, ktorého stvárnil Ivan Mistrík. Okrem neho a ďalších hereckých predstaviteľov – Štefana Kvietika, Ivana Rajniaka a Emílie Vášáryovej hrá dôležitú úlohu vo filme predovšetkým tatranská príroda. Ak sa však vyberiete do Tatier a budete Medenú vežu hľadať, ušetrite si cestu. Neexistuje. Tento názov sa vymyslel len kvôli filmu.

Zdroj foto: shutterstock, fb kst/sts james, chata pod rysmi, sfú