Keď sa Kamila Chomaničová (30) rozbehne po schodoch, nezastaví sa, kým nie je na vrchole. Deväťnásobná majsterka Slovenska v towerrunningu – behu do schodov – dokazuje, že vytrvalosť a disciplína prinášajú úspech nielen v športe. Okrem toho je doktorkou farmácie, odborníčkou na antidopingové vzdelávanie a pôsobí aj ako medzinárodná dopingová komisárka. V tejto úlohe dohliada na férovosť v športe a bojuje za čistý šport na domácej aj svetovej úrovni.
Ste z Kolonice na východe Slovenska, je to obec neďaleko našich hraníc s Ukrajinou. Čo vás „zavialo“ na opačný koniec Slovenska?
Pred 12 rokmi som prišla do Bratislavy kvôli štúdiu na vysokej škole. Absolvovala som 5-ročné štúdium na Farmaceutickej fakulte UK a následne aj 4-ročné PhD. štúdium v odbore farmaceutická chémia na rovnakej fakulte.
Venujete sa práci dopingovej komisárky a odborníčky pre antidopingové vzdelávanie. Čo si má pod tým laik predstaviť?
Odbor, ktorý som vyštudovala, sa mi podarilo prepojiť so športom práve v oblasti antidopingu. V rámci pracovnej náplne mám v Antidopingovej agentúre SR na starosti nastavovanie i samotné plnenie vzdelávacieho plánu, pod čím si treba predstaviť zabezpečovanie vzdelávacích aktivít od malých športových talentov, profi športovcov, rekreačných športovcov, cez učiteľov, trénerov, až po telovýchovných lekárov. V oblasti vzdelávania aktívne spolupracujem aj na medzinárodnej úrovni, a to napr. participáciu na rôznych sympóziách, či stretnutiach v rámci Rady Európy. Okrem toho, ako farmaceutka riešim konzultácie ohľadom liekov a doplnkov výživy a taktiež zabezpečujem spolu s kolegom pravidelnú aktualizáciu databázy zakazanelatky.sk, ktorá slúži na overenie antidopingového statusu liekov na slovenskom trhu. Ako dopingová komisárka sa občasne zúčastňujem aj súťažných či mimosúťažných dopingových kontrol.
Vaše meno je okrem toho známe aj ako 9-násobnej majsterky Slovenska v towerrunningu. Ako ste sa dostali k takejto nezvyčajnej aktivite?
Už odmalička som bola živé dieťa. Počas základnej a strednej školy som si vyskúšala viaceré športy napríklad futbal, stolný tenis, cyklistiku, športový šerm i beh. V prvom ročníku na vysokej škole v Bratislave som prvýkrát okúsila aj beh do schodov, resp. towerrunning. Bolo to viac-menej náhodne, na preteky ma zavolal kamarát s tým, či si nechcem vyskúšať niečo nové. Počas prvých pretekov som si vravela, že už nikdy na žiadne schody bežať nepôjdem. A opak sa stal pravdou, towerrunningu sa súťažne venujem už 12 rokov. Ťažko povedať čo ma na tom baví... Asi to, že je to komplexný šport, ktorý si vyžaduje rýchlosť, silu, výbušnosť, vytrvalosť a bolesť nôh, ak si človek siahne na dno síl, je len ťažko opísať.
Vybehli ste na najslávnejšie a najznámejšie budovy sveta. Ktorý z týchto behov pokladáte za svoj najlepší, kde sa vám bežalo zle a ktorý beh by ste si radi zopakovali?
Najväčší zážitok bol pre mňa beh na Empire State Building a Eiffelovu vežu, obidva preteky mali jedinečnú atmosféru. V behu na Empire State Building sa mi v roku 2022 podarilo obsadiť 5. priečku, čo si veľmi cením. Rovnako si cením aj viaceré pódiové umiestnenia na pretekoch svetového pohára, napríklad v Španielsku, Macau a Dubaji. Za jedny z najťažších pretekov považujem beh na vežu Taipei 101 na Taiwane, kde sa minulý rok konali aj majstrovstvá sveta v towerruningu. Výška jednotlivých schodov v tomto mrakodrape je enormná. Bežať po dva schody bolo nesmierne náročné. Aj tieto preteky by som si však rada zopakovala a vylepšila si osobné maximum.
Na akú najvyššiu budovu ste doteraz vybehli a za aký čas?
Shanghai Tower. Donedávna to bola druhá najvyššia budova na svete. Bežala som tu už viackrát. Takmer 3400 schodov (119 poschodí) tohto mrakodrapu sa mi podarilo najrýchlejšie zdolať za cca 25 min.
Ako sa udržiavate vo forme? Predpokladám, že takéto niečo si vyžaduje skvelú kondíciu.
Snažím sa trénovať 6 dní v týždni. Na samotných schodoch behávam 3-4 krát v týždni, v závislosti od toho, na aké preteky sa pripravujem. Tieto tréningy absolvujem vo výškových budovách hlavného mesta. Okrem schodov sa v tréningu venujem aj klasickému behu, fitku a v letných mesiacoch aj aktívne bicyklujem.
Gymnastky majú po čase problémy s kĺbmi, nehrozia zdravotné problémy aj towerrunnerom?
Toto je pomerne častá otázka, s ktorou sa stretávam. Našťastie sa towerrunningové preteky konajú len smerom nahor. Rovnako absolvujem aj tréningy. Smerom nadol používam výťah. Podstata je v tom, že pri behu do schodov smerom nahor sú kĺby, najmä kolená zaťažené v oveľa menšej miere ako smerom nadol. Bolesti kolien preto towerrunneri zväčša nemávajú a len zriedkakedy dôjde pri tomto športe aj k nejakému zraneniu.
Aj naši čitatelia si možno pamätajú na zábery, ktoré sme videli v správach o tom, ako sa beží slávny towerrunning na mrakodrape Empire State Building v New Yorku. Vy ste tam pred časom bežali ako jediná Slovenka. Stále to platí alebo už máte nejakých nasledovateľov?
Slovákov (mužov) tam štartovalo už viacero, no pokiaľ mi je známe, medzi ženami som bola zatiaľ prvá a jediná. Verím však, že čochvíľa sa k mojim výkonom začnú približovať aj ďalšie bežkyne a okúsia aj atmosféru veľkých medzinárodných podujatí.
Súťaží sa aj niekde inde na Slovensku v behu do schodov a máte prehľad o tom, koľko ľudí sa u nás tomuto športu venuje?
Na Slovensku organizuje Slovenská asociácia v behu do schodov v spolupráci so Športovou nadáciou Kotrmelec Slovenský pohár v behu do schodov - je to séria 9 pretekov, na ktorých bežci zbierajú body. Preteká sa napríklad v Košiciach, v Levoči, kde sa beží na vežu Baziliky sv. Jakuba, v Banskej Bystrici, v Humennom a päť pretekov je v Bratislave (Aupark Tower, Nivy Tower, UFO -Most SNP, Lakeside Tower, schody v Horskom parku). Každý týždeň sa v Bratislave konajú aj towerrunningové tréningy pre verejnosť. Pomaly sa tak vytvára komunita ľudí, ktorých nadchol beh do schodov, z čoho mám ja osobne veľkú radosť.
Aké pravidlá má vlastne tento šport?
Prekonať výškový rozdiel vlastnými silami, to znamená behom, krokom, či plazením. Ak je k dispozícií zábradlie, je možné sa ho prichytiť. Použitie výťahu je zakázané.
Zdroj foto: FB Kamila Chomaničová
4
