Nahliadnutie do sveta Hany Gregorovej

Aká bola manželka známeho slovenského spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského, Hana Gregorová? Je toho len málo, čo sme sa o nej dozvedeli v časoch, keď sme sedeli v školských laviciach. O to zaujímavejšie je prijatie pozvania na výstavu s jednoduchým názvom Hana, ktorú pripravilo Múzeum mesta Bratislavy pre návštevníkov z celého Slovenska. Spisovateľku a známu feministku nám priamo na mieste priblížila jedna z kurátoriek výstavy – Jana Jablonická Zezulová.

Spisovateľka. Intelektuálka. Feministka. Organizátorka kultúrneho života. Ale aj Tajovského manželka, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka, funkcionárka. Tiež bojovníčka za práva žien, za ich rovnoprávnosť s mužmi, za nové témy v literatúre, za lepšiu tvorbu pre deti, za možnosť voľby o smerovaní vlastného života pre ženy. Týmito a mnohými ďalšími prívlastkami môžeme označiť spisovateľku Hanu Gregorovú a práve týmito prívlastkami láka bratislavské múzeum návštevníkov na návštevu mimoriadne zaujímavej a jedinečnej expozície.

Neznáma známa
Dnes by sme ju nazvali inovátorka, modernistka, prípadne liberálka – v pôvodnom zmysle tohto slova: ako osobu zhovievavú, zmierlivú a tolerantnú voči iným názorom, ktorá úplne prirodzene a nenútene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry – raz bola dokonalá hostiteľka, inokedy zapálená prednášajúca či spoluautorka manifestu. To všetko v období, keď to nebolo vôbec bežné.

„V tomto roku si pripomíname 140. výročie jej narodenia, a preto sa Múzeum mesta Bratislavy rozhodlo pripraviť najkomplexnejší pohľad na jej životné osudy, literárnu tvorbu a aktivity. Tento pohľad je dnes možné rozpovedať – bez nánosov a stereotypov,“ dozvedáme sa hneď pri vstupe. „Je na vás, aký názor si na Hanu Gregorovú po návšteve výstavy vytvoríte, našou ambíciou je previesť návštevníka jej životným príbehom. Krstné meno HANA, ako ju výstavou oslovujeme, chápeme aj ako vyjadrenie jej emancipácie a nezávislosti v myslení a názoroch. Naším zámerom bolo, aby na výstave prehovárala Hana Gregorová sama za seba,“ vysvetlila kurátorka Jana Jablonická Zezulová.

Stále aktuálna
Prečo by dnes Hana Gregorová niekoho mala zaujímať? Toto je otázka, ktorú si položili pri tvorbe výstavy jej autori Daniel Hupko, Jana Jablonická Zezulová a Monika Kapráliková, a zrejme si rovnakú otázku položia aj mnohí jej návštevníci. Odpoveď je jednoduchá a po prejdení celej expozície, ktorou nás na každom kroku sprevádza obľúbená farba Hany – fialová, zisťujeme, že aj v 21. storočí má dnešnej spoločnosti čo povedať. „Mnohé z jej názorov vypovedané v modernej slovenčine by mohla zdieľať v podcaste či v tlači,“ priznáva aktuálnosť tvorby spisovateľky jedna z kurátoriek. „Viaceré z jej názorov, ktoré reflektujú stav slovenskej spoločnosti, postavenie slovenských žien, slovenskú mentalitu, stav, v akom sa nachádza kultúra alebo politika, rezonujú aj dnes.“

Silný dojem vyvoláva už vstup na výstavu, kde je vystavený Rad Ľudovíta Štúra II. triedy – ten jej udelila pani prezidentka Zuzana Čaputová v roku 2023 za jej aktivity v oblasti ľudských práv žien, za jej aktivity pre sociálne znevýhodnených ľudí i za jej postoje a hodnoty, ktoré boli silno demokratické a silno otvorené.

Škola ako základ
Postupne sa pred nami vynárajú obrazy, fotografie, ale i každodenné predmety z domácnosti či ciest Hany Gregorovej, ktoré boli pre výstavu zreštaurované alebo zapožičané od jej potomkov. Približujú aj päť kľúčových tém ženského hnutia prvej polovice 20. storočia, medzi ktoré patrí vzdelanie, hlavne pre ženy, zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, politických práv pre ženy, cestovania a slobody pohybu žien, ale i téma feminizmu ako takého.

Prechádzame od jej mladých rokov strávených v pokrokovej martinskej rodine, ktorá sa zapájala do národnoemancipačného hnutia a žila bohatým spoločenským životom, Hane však nemohla v tých časoch poskytnúť to, po čom túžila najviac, a to bolo vzdelanie. Nielen pre nedostatok financií, ale aj preto, že bola dievča. Túžba po vzdelaní a nových obzoroch sprevádzala Hanu celým jej životom.

Hana a ženy
Hana sa zapíše do dejín feminizmu svojím prvým dielom, ktoré bolo prelomové. Volalo sa jednoducho Ženy. Tvorilo ho jedenásť poviedok, ktoré vydala v roku 1912 ako 27-ročná, a keď písala o svojej motivácii, prečo túto knihu vydala, tak konštatovala, „chcela by som napísať radostné príbehy, chcela by som vám odkomunikovať príbehy, ktoré sú šťastné, ale to sa mi nepodarí. To, čo napíšem nebude ani radostné, ani šťastné, ale bude to realita a musím to urobiť, pretože vo svojom živote som stretla neuveriteľne veľa talentovaných a múdrych žien, o ktorých sa nikdy v živote nedozviete a ktoré sa nikdy nezapíšu do žiadneho kánonu ani do slovenských dejín, lebo nedostanú dostatok šance, aby sa mohli realizovať.“

Jej poviedky sú o ženách, čo sa chcú vzdelávať a realizovať, plniť si svoje túžby, o ženách ktoré sa nechcú vydať alebo vydať za toho, koho im vyberú ich rodičia, alebo o ženách zažívajúcich v partnerských vzťahoch násilie. Knihu uviedla citátom, ktorý vyvolal búrlivé reakcie v súdobej tlači: „Je zvrchovaný čas, aby sa na Slovensku zjavili typy nespokojných žien, aby prestala bojazlivá poslušnosť voči mužom, pánom.“

Hana neskôr vysvetľovala, že to, čo chcela knihou dosiahnuť, bolo poukázať na situáciu žien, poukázať na to, že nemajú prístup k vzdelaniu a sebarealizácii, pýtala sa, akým spôsobom sa chce národ emancipovať a oslobodzovať z podriadeného postavenia, ak do tohto úsilia nezapojí vzdelané ženy.

Prvé lastovičky
„Hoci Hanu v kontexte hodnotenia nazývame prvou feministkou, čo v mnohých ohľadoch platí, rozhodne tak nebola úplne prvá v úsilí zlepšiť vzdelanostné i sociálne postavenie žien. Mala svoje predchodkyne, stavala napríklad na práci členiek spolku Živena. Tento ženský spolok vznikol v roku 1869 a venoval sa postaveniu žien, ich vzdelávaniu a osvete. Spájajú sa s ním známe mená ako Terézia Vansová či Elena Maróthy Šoltésová,“ pripomína Jana Jablonická Zezulová. „V neľahkých časoch sa snažili vydávať ženský časopis Dennica, nemohli však o feminizme hovoriť otvorene, museli hľadať iné cesty.“

Hana Gregorová stavala na práci týchto žien a uvedomovala si, že v nich mala predchodkyne. V roku 1929 vydala knihu Slovenská žena pri krbe a knihe. V nej zosumarizovala obrovské množstvo práce a úsilia žien, ktoré ukazovali, aké je dôležité vzdelávať dievčatá, napomáhať ženám tvoriť, vyjadriť vlastný hlas a zároveň tým ukázať, že to nie je protislovenské.

Cestovateľka
Hana i jej manžel boli ľudia, ktorí hlásali otvorenosť, nutnosť nezostať limitovaný prostredím, z ktorého pochádzame. Otvorenosť vnímať ako súčasť niečoho, čo nás obohacuje. Počas rokov strávených v Bratislave intenzívne rozvíjala kontakty nielen so ženami v Čechách, ale aj v zahraničí, venovala sa prednáškovej činnosti a často cestovala aj do zahraničia. Na tie časy nezvyčajne aj sama s dcérou či v spoločnosti priateľov.

Mnohé z predmetov, ktoré v tomto období nazbierala a ktoré dodnes pripomínajú jej tvorbu a aktivity, môžete vidieť aj v expozícii. Viaceré z nich boli špeciálne na túto výstavu zreštaurované v reštaurátorských dielňach múzea. Mimoriadne zaujímavú expozíciu môžete navštíviť až do konca augusta 2025 v bratislavskom Apponyiho paláci.

Hana Gregorová

30. 1. 1885, Martin – 11. 12. 1958, Praha
Rodným menom Lilgová, bola slovenská spisovateľka, osvetová pracovníčka a obhajkyňa emancipačných snáh žien.
Narodila sa v Martine do farbiarskej rodiny, ktorá v časoch pred vznikom ČSR podporovala slovenské emancipačné hnutie a vzdelanie získala na základnej škole v rodisku a neskôr sa po sobáši vzdelávala sama. V roku 1903 – 1906 hrávala ochotnícke divadlo v Slovenskom spevokole v Martine. V roku 1907 sa vydala za Jozefa Gregora Tajovského a neskôr po 1. svetovej vojne sa usadili v Bratislave. Tam pokračovala v osvetovej a kultúrnej práci, zaujímala sa o politický vývoj, a jej dom často navštevovali tak slovenskí, ako aj českí a zahraniční spisovatelia, umelci a verejne činné osoby.
Po smrti svojho manžela sa presťahovala k dcére Dagmar do Prahy, počas 2. svetovej vojny sa zapojila do aktivít protifašistického odboja.
 

Zdroj foto: MMB, L. Stopková, D. Bolgáčová, ŠVKBB