Najsmutnejší deň v roku 2026 je 19. január: Modrý pondelok

Niektorí hovoria, že ide len o marketingový pojem, iní zas tvrdia, že na tom predsa len bude zrnko pravdy. Vedeli ste, že najsmutnejším dňom v tomto roku má byť podľa dlhodobých pozorovaní psychológov a lekárov tretí januárový pondelok? Ako vlastne vznikol pojem „blue monday“ a prečo je to vraj najdepresívnejší deň roka?

Zlé a pochmúrne počasie, vďaka Vianociam vyprázdnená peňaženka a do leta ďaleko. To sú vraj dôvody, pre ktoré mnohí ľudia v polovici januára prepadajú smútku a ten v nich kulminuje práve na takzvaný Blue Monday, teda Modrý pondelok. Psychológ Cliff Arnall v roku 2005 vyvinul zvláštny vzorec, v ktorom skúmal rôzne faktory, od počasia až po nedostatok ľudskej motivácie a práve on zaviedol tento pojem. A aj keď je tento deň často vedeckou komunitou kritizovaný, predsa len slúži ako pripomienka dôležitosti duševného zdravia.

Nebojte sa

Modrý pondelok určite nie je deň, ktorý by nás mal desiť. Práve naopak, Existuje množstvo spôsob, ako najdepresívnejšiemu dňu v roku nepodľahnúť. Skúste napríklad moc farieb a oblečte si niečo naozaj žiarivé. Pozrite si obľúbený film, najlepšie romantickú komédiu. Doprajte si obľúbené jedlo, ale najmä doplňte si hladinu vitamínu D! Práve toto je v zime dôležitá vec, ak si chcete zachovať úsmev a dobrú náladu. A najlepšia rada na záver: buďte s priateľmi. Neostávajte sami, ale zatelefonujte ľuďom, ktorých máte radi, alebo ich osobne navštívte. Rozhovor pri šálke kávy môže totiž zlepšiť vašu náladu bez toho, aby ste si to vôbec uvedomili. 

Ako nás ovplyvňuje duševné zdravie?

Duševné zdravie je súčasť nášho celkového zdravia a ovplyvňuje každodenný život, naše rozhodnutia, vzťahy i telesnú pohodu. Vplýva na kvalitu života, pracovný výkon a aj fyzické zdravie. „Dobré duševné zdravie je stav, keď sa ľudia cítia dobre, dokážu využívať svoje schopnosti, vyrovnávať sa so stresom, pracovať a prispievať k spoločenskému životu,“ vysvetlil pre Nový Čas Nedeľa Úrad verejného zdravotníctva s tým, že keď je duševné zdravie narušené, môžeme pociťovať podráždenosť, únavu, nespavosť, či dokonca fyzické bolesti bez zjavnej príčiny. „Medzi najčastejšie duševné poruchy patrí depresia, úzkosť, stres a syndróm vyhorenia,“ dodali odborníci z Úradu verejného zdravotníctva. Podľa štatistík WHO ( Svetovej zdravotníckej organizácie) postihujú tieto problémy milióny ľudí na celom svete bez ohľadu na vek, pohlavie, sociálny status, či mesiac v roku, pričom depresia a úzkostné poruchy môžu výrazne znížiť kvalitu života a schopnosť normálne fungovať.

Toto nám môže pomôcť

Odborníci z Úradu verejného zdravotníctva zdôrazňujú, že je mimoriadne dôležité venovať pozornosť svojej psychickej pohode, pretože tá nám pomáha udržiavať rovnováhu medzi emóciami, mysľou a telom. Ako sa teda máme starať o svoje duševné zdravie? Existuje niekoľko jednoduchých krokov, ktoré nám v tomto smere môžu výrazne pomôcť. Jedným z nich je, že je dôležité naučiť sa zvládať stres. Existujú na to rôzne techniky, jedna z nich je technika 4-7-8 (nádych na 4, zadržať na 7, výdych na 8). Takéto dýchacie cvičenie spomalí tep a navodí pokoj organizmu. Okrem toho sa odporúča zvýšiť konzumáciu plnohodnotných potravín s dostatkom živín, ktoré sú nevyhnutné pre reguláciu stresu a navodenie dobrej nálady. Do tejto kategórie patrí napríklad horčík a vitamíny skupiny B. Iste vás neprekvapí ani odporúčanie sústrediť sa na zeleninu, ovocie, fazuľu, ryby, orechy a semienka. Správne vyživené telo je totiž voči stresu oveľa odolnejšie.

Venujte si pozornosť

Duševné zdravie je téma, ktorá sa týka každého z nás. A platí to nielen počas „modrého pondelka.“ Pravdou však je, že nie vždy zmena životného štýlu pomôže duševné zdravie zlepšiť, preto ak pocítite, že je na čase vyhľadať pomoc, nebojte sa to urobiť. „Odborníci sú pripravení pomôcť a podporiť vás na ceste k lepšej psychickej pohode. Duševné ochorenia sú liečiteľné ako bežné telesné ochorenia. Včasná diagnostika a liečba výrazne zvyšujú šancu na zlepšenie stavu a návrat k plnohodnotnému, šťastnejšiemu a zdravšiemu životu,“ dozvedeli sme sa z Úradu verejného zdravotníctva, ktorý tiež pripomína, že duševné zdravie si určite zaslúži našu pozornosť, lebo každý z nás si zaslúži spokojnejší a šťastnejší život.

Schopnosť vyrovnať sa s nepriaznivými okolnosťami je u každého iná

Depresia je závažná duševná porucha, ktorá môže výrazne ovplyvniť kvalitu života. Predstavuje chorobný duševný stav, ktorý sa prejavuje typickými príznakmi, ako napríklad smútok, spomalenie mentálnych procesov, dlhodobá apatia, strata záujmu o okolie, záľuby, strata sociálnych kontaktov, zmeny spánkového cyklu, zmeny apetítu, zníženie sebavedomia, sebaobviňovanie. Ako sme sa dozvedeli z Odboru podpory zdravia a výchovy k zdraviu Úradu verejného zdravotníctva, depresia sa často vyskytuje aj pri dlhodobých bolestivých stavoch, pričom ľudia trpiaci depresiou majú zvýšenú úmrtnosť, a to kvôli samovraždám.

Dá sa odhadnúť koľko ľudí trpí depresiou?

Trpí ňou okolo 5 % celosvetovej dospelej populácie.

Kedy hovoríme o depresii ako o ochorení?

O depresii ako o ochorení hovoríme vtedy, keď vyššie spomenuté príznaky pretrvávajú aspoň dva týždne.

Aké typy depresie poznáme?

Z hľadiska typov existuje endogénna a exogénna depresia. Endogénna depresia nevzniká ako reakcia na vonkajšiu situáciu, zatiaľ čo exogénna depresia je reakciou na životnú udalosť, ktorú jedinec pociťuje ako zaťažujúcu až neúnosnú. Miera tolerancie a schopnosť vyrovnať sa s nepriaznivými vonkajšími vplyvmi je u každého človeka iná. Zatiaľ čo u jedného vyvolá určitá udalosť len mierny stres a krátkodobé psychické nepohodlie, u druhého môže spustiť celý rad dlhotrvajúcich chorobných príznakov.

Aké sú vlastne príčiny vzniku depresie?

Príčinou depresie je často kombinácia rôznych faktorov, ako napríklad: genetika, závažné ochorenia (napr. AIDS), užívanie niektorých liekov, zvyšujúcich riziko vzniku depresie (napr. betablokátory), pôrod, látková závislosť, nepriaznivé počasie, nezdravé stravovanie, traumy z detstva, narušené rodinné vzťahy, nešťastné manželstvo, život v znečistenom prostredí.

Čo sa vlastne deje v mozgu človeka, ktorý trpí depresiou?

Táto otázka stále nie je plne zodpovedaná. Sú rôzne štúdie, teórie, ktoré sa tým zaoberajú. Jedna z nich hovorí o zmenách v aktivite niektorých oblastí mozgu (zodpovedných za riadenie emócií, za rozhodovanie), o problémoch s neurotransmitermi (nervovými prenášačmi, ako napr. serotonín, noradrenalín, dopamín), čo sú látky zodpovedné za prenos signálu v mozgu, ktorých hladiny pri depresii sú narušené.

Ako môžeme vzniku depresie predchádzať?

Uvádzame niekoľko odporúčaní: zdravo sa stravovať, pravidelne sa venovať fyzickej aktivite, tráviť čas v prírode, mať dostatok spánku, venovať sa voľnočasovým koníčkom, záujmom, relaxovať, vyhnúť sa užívaniu návykových látok,  udržiavať trvalé a pevné sociálne kontakty a budovať rodinné zázemie,  nájsť si dôveryhodnú osobu, resp. odborníka pre rozhovor o svojich problémoch.

Ako prebieha liečba?

K dispozícií sú nasledovné možnosti: zmena životného štýlu, psychoterapia, antidepresíva, elektrokonvulzívna terapia.

Prečo Blue Monday?

Blue, teda modrý, z anglického jazyka evokuje smútok kvôli fráze: Feeling blue (doslova: cítiť sa modro). Výraz znamená poklesnutú náladu, cítiť sa smutne. Z tohto dôvodu má najsmutnejší pondelok roka prívlastok modrý.

Historický pôvod „smutného“ pondelka

Frazeologizmus modrý pondelok veľmi pravdepodobne vznikol doslovným prekladom z nemčiny. Slová „blauer Montag“ v preklade znamenajú modrý pondelok. Od konca stredoveku v Nemecku tovariši nemuseli v pondelok pracovať u svojho majstra, a takýto pondelok sa volal najprv „guter Montag,“ teda dobrý pondelok. Od prelomu stredoveku a novoveku sa postupne začal nazývať „blauer Montag,“ teda modrý pondelok. O voľné pondelky pre tovarišov sa vlastne postaral mor.  V dôsledku epidémie v 14. storočí totiž vznikol nedostatok pracovných síl, ktorý sa týkal aj remesiel. Tovariši preto boli schopní požadovať vyššiu mzdu, ale tá im bola zvýšená len nepriamo, a to skrátením pracovného času o jeden deň. A tým dňom bol pondelok. V slovenskom, moravskom a českom prostredí existovala povera, že pondelok je nešťastný deň pre začiatok určitých pracovných činností. Medzi tovarišmi bol teda zvyk v pondelok nepracovať veľmi rozšírený. Dokazujú to cechové stanovy z Ostrihomu (rok 1675), Kremnice (rok 1697) a Šaštína (rok 1791). Medzi krajčírmi zvyk nepracovať v pondelky pretrval až do 20. storočia.

Čo nám zhoršuje náladu

Zlé počasie

Málo slnka

Finančné problémy po sviatkoch

Nespokojnosť s odmenami v práci

Rýchly koniec Vianoc

Nedodržané novoročné predsavzatia

Ako bojovať proti modrému pondelku?

Pozrite si obľúbený film, prečítajte si knihu

Nič nie je lepšie ako rozptýliť sa od smutných myšlienok nejakou romantickou komédiou alebo čítaním obľúbenej knižky. Zvlášť v mrazivých dňoch je táto „aktivita“ pod teplou dekou a svoňavým čajom na nezaplatenie.

Nájdite si koníčka

Systematická činnosť, ktorá sa postará o vaše myšlienky počas dlhých sychravých a mrazivých dní môže byť skvelým únikom od depresií. Čo takto začať maľovať, vyrábať hrnčeky z hliny alebo sa prihlásiť na pilates? Možnosti sú nekonečné. 

Hýbte sa

Dobrá kondícia nad zlato! A to platí nielen počas leta, ale najmä v zime, keď je naša imunita často oslabená. Niektorí ľudia si zvyknú dopriať prechádzku počas obedňajšej pauzy, iní sa venujú domácemu strečingu.

Zásobte sa vitamínom D

Vitamín D, známy aj ako slnečný vitamín, patrí medzi najdôležitejšie prvky pre ľudský organizmus. Prívlastok slnečný ale dostal z istého dôvodu. Slnko je totiž jednou z mála prirodzených ciest, akou môžeme vitamín D získať. Udržanie jeho potrebnej hladiny je veľmi dôležité aj počas zimy. Siahnite teda po kvalitných výživových doplnkoch.  

Nepodceňujte priateľstvá

Zdieľaná radosť je vraj dvojnásobná, ale pri depresii to neplatí. Ak s niekým zdieľate svoje smutné myšlienky, podľa odborníkov sa vám aspoň o trochu uľaví. Nepodceňujte teda stretnutia s ľuďmi, ktorých máte radi a ktorí majú radi vás.

Zdroj foto: shutterstock