Prvým hosťom bol herec Peter Marcin a v nedeľu 8.3 bude hosťom Zoltán Demján.
Peter Marcin
Moderátor, herec, režisér a zabávač Peter Marcin o pár dní oslávi šesdesiatku, je plný síl, ale aj tak sa už teší do dôchodku, ako prezradil Petre Bernasovskej v Dalila šou v Rádiu Slovensko., keď sa ho spýtala, čo by bol pre neho prelomový úspech.
- Prelomový úspech by bolo, že idem do dôchodku. Ja som totiž spokojný s tým, čo robím. Po Uragáne, po Susedoch a po Neskoro večer už ani neviem, kam by ešte sa ešte dalo posunúť. Preto hovorím, že úspech by bol, ak by som bol zdravý, spokojný, vyrovnaný, usmiaty od rána do večera a sem tam sa mohol stretávať s príjemnými ľuďmi. Lebo zážitky, dobrí priatelia a láska, to je nadovšetko.
Máš rád zmeny? Pretože mnohí muži neradi menia zabehnuté veci, ako je napríklad sťahovanie, presúvanie nábytku...
- Na to je jedna dobrá metóda, ako donútiť muža niečo urobiť. Povedz mu pred tou činnosťou: "Vieš čo, alebo to nechaj tak, ty už si na to starý." A on? ,,Ale no dovoľ, ale no tak , veď presuniem tú skriňu. Akože by som ju nepresunul?“ Ja mám rád zmeny , však sám si ich vytváram. Dalo by sa ešte dlho vydržať pri predošlých projektoch , lebo ani jeden neskončil tak, že by sme to radšej zabalili. Mali ešte nenormálnu sledovanosť a boli na vrchole. Ale už som potreboval zmenu po tých rokoch, niečo iné. A tak vzniklo vlastne aj Neskoro večer. chcel som robiť niečo iné. Takže som za zmenu. Ja som taký akčný, mám rád všelijaké dni, kedy sa niečo udeje. Ale zas na druhej strane, viem sa aj nudiť. Lebo ak toho máte veľa, najlepší oddych je nuda.
V nedeľu 8.3. po 16:30 bude hosťom Petry Bernasovskej v Dalila šou v Rádiu Slovensko Zoltán Demján
Zoltán Demján - jeden z našich najúspešnejších výškových horolezcov, cvičiteľ, zaslúžilý majster športu. Neskôr vrcholový manažér, dnes kouč a prednášateľ. Venuje sa krajinárskej fotografii.
Výbava a materiály pre horolezectvo sa vyvíjajú, sú stále lepšie a modernejšie. Ale vy ste v tých časoch pred 40-timi rokmi chodili v akých vetrovkách a spacákoch?
- Keď sme išli na expedíciu, moja manželka šila bundy. Nedali sa kúpiť dobré materiály, tak sa vynašli. V Rempe boli akési socialistické poťahy na socialistické sedačky, tak z tohto sme si šili bundy. Manželka šila pre všetkých 13 účastníkov, ja som šil výškové gamaše na maminej Singerke. Veľmi sa hnevala, lebo som jej lámal ihly.
Na vrchole svojej horolezeckej kariéry ste sa rozhodli s horolezectvom prestať. Prečo?
- Absolvoval som asi 30 m pád. Našťastie sa mi nič vážne nestalo. Ale ako som sa snažil o skalu zachytiť, tak som si trením spálil brušká na všetkých prstoch. Takže potom som mal pľuzgiere ako žabička. A ležal som pri potoku, vo vode si chladil prsty a vtedy som si uvedomil, že veď život je taký krásny a ty tu robíš všetko preto, aby si sa zabil. A to bol moment, keď som skončil s extrémnym lezením.
Vyhľadávate aj pobyty v tme a tichu. Aké to je? Čo pri tom zažívate?
- Zrazu máte pocit, že máte prístup k všetkým informáciám, riešenie na všetky svoje životné problémy, niečo, čo čo vás kvári. Máte jasnú odpoveď, taký nesmierne silný pocit, že som súčasťou niečoho gigantického a že sa mi vlastne nič nemôže stať.