2Viete, ktoré krajiny v Európe či celkovo vo svete vyprodukujú najviac potravinového odpadu? A či sa nám, Slovákom, podarí znížiť do roku 2030 plytvanie na polovicu? Na otázky Nového Času Nedeľa odpovedala Mgr. Katarína Kretter, MBA, riaditeľka oddelenia komunikácie ENVI – PAK, organizácie zodpovednosti výrobcov. Ako oprávnenú organizáciu ju založili v roku 2003 poprední výrobcovia balených výrobkov. Odvtedy zabezpečuje triedený zber odpadov a jeho zhodnocovanie a recykláciu.
Ako sú na tom Slováci s plytvaním potravinami?
Podľa posledných zverejnených údajov Eurostatu za rok 2023 patrí Slovensko v rámci Európskej únie ku krajinám s menšou produkciou potravinového odpadu, ako je samotný priemer EÚ (ten je 129 kg na obyvateľa). Priemerný obyvateľ Slovenska tak ročne vyprodukuje približne 100 kg tohto odpadu za rok. Čo je pri štvorčlennej rodine 400 kg potravinového odpadu ročne. Napriek tomuto množstvu stále patríme ku krajinám, ktoré vyprodukujú menej potravinového odpadu. Za nami sa nachádzajú Bulharsko, Maďarsko, Slovinsko či Španielsko. Naopak, na popredných priečkach tohto rebríčka sú Cyprus, Dánsko a Grécko. Netreba však zabúdať na fakt, že množstvo potravinového odpadu nie je len o tom, čo vyhodíme v domácnostiach, hoci percentuálne je práve tohto odpadu najviac. Odpad vzniká pri výrobe potravín a nápojov, v reštauráciách a hoteloch, v primárnej produkcii, v maloobchode a nakoniec aj pri distribúcii potravín. Podľa výsledkov nášho prieskumu, ktorý sme v OZV ENVI - PAK realizovali pred pár rokmi, vieme, že najčastejšie sa u nás vyhadzujú zvyšky uvareného jedla – tie vyhadzujú takmer dve tretiny (65 %) z tých respondentov, ktorí uviedli, že v domácnosti potraviny vyhadzujú. V koši však často končí aj chlieb a pečivo (vyhadzuje ich 35 %) a čerstvé ovocie či zelenina (20 %). Navyše, 9 % domácností vyhadzuje odpad denne. Len štvrtina (27 %) jedlom vôbec neplytvá a potraviny do koša nevyhadzuje. Jedlo vyhadzujú najmä mladší ľudia – od 18 do 39 rokov. A naopak, nevyhadzujú ho hlavne starší ľudia a obyvatelia z menších obcí (do 4 999 obyvateľov).
Podarí sa nám do roku 2030 znížiť plytvanie na polovicu?
Potravinový odpad stojí EÚ viac ako 130 miliárd eur ročne, aj preto sa Únia snaží hľadať riešenia, ako znížiť toto množstvo odpadu prostredníctvom rôznych politík. Desať percent odpadu by sa malo do roku 2030 znížiť pri spracovaní a výrobe potravín a 30 % v maloobchode, reštauráciách, stravovacích službách a domácnostiach v porovnaní s ročným priemerom potravinového odpadu v rokoch 2021 až 2023. Taktiež je v pláne uľahčenie darovania potravín, ktoré sa dnes stretáva s mnohými prekážkami. Ciele sú stanovené pomerne realisticky, avšak záležať to bude od viacerých faktorov a v konečnom dôsledku aj nás, ľudí, ako sa budeme stavať k plytvaniu.
Vie sa, v akej krajine sa plytvá potravinami najviac a prečo?
Poznáme európske štatistiky a podľa dostupných dát v rámci EÚ to vychádza na Cyprus, Dánsko a Grécko. Vo svetovom meradle sa spomínajú USA a Čína. Väčšinou sa najviac plytvá tam, kde je dobrá ekonomická situácia, teda vo vyspelých krajinách, v ktorých si ľudia môžu dovoliť viac nakupovať a zároveň aj viac plytvať. Avšak pomerne vysoké čísla dosahujú aj tie krajiny, ktoré žijú z turizmu – cestovateľské destinácie s množstvom hotelových rezortov.
Aký dopad na spoločnosť (okrem etického) má ešte plytvanie potravinami?
Tých vplyvov je pomerne dosť. Etický je veľmi významný – sú krajiny, kde ľudia trpia na nedostatok potravín a na druhej strane obyvatelia tých vyspelých vyhadzujú desiatky kilogramov potravín na obyvateľa. V septembri minulého roka zverejnil EUROSTAT údaje o potravinovom odpade v EÚ za rok 2023 a podľa nich je potravinový odpad zodpovedný za približne 16 % všetkých skleníkových plynov z potravinového systému EÚ. Zníženie plytvania potravinami by znamenalo menej emisií a podporilo by navyše aj opatrenia proti zmene klímy. Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) výroba a preprava potravín, ktoré sa neskôr vyhodia, predstavujú 8 % celosvetových emisií skleníkových plynov. Potravinový odpad tiež spotrebúva prírodné zdroje, ktoré sú už teraz vzácne. Napríklad voda používaná na výrobu potravín, ktoré sa vyhodia, tvorí 12 % celkovej vody používanej na výrobu a spotrebu potravín v EÚ. Okrem toho sú to obrovské ekonomické straty. Domácnosti platia za potraviny, ktoré nikdy nekonzumujú, a poľnohospodári a podniky prichádzajú o peniaze v každej fáze potravinového dodávateľského reťazca, pretože časť potravín končí ako odpad.
Čo by ste poradili Slovákom, aby eliminovali plytvanie potravinami, aj potravinový odpad?
- Svoje nákupy si vopred plánujte a nakupujte len to, čo potrebujete – vopred si napíšte zoznam a radšej robte viac malých nákupov počas týždňa.
- Nenakupujte potraviny, keď máte hlad – ťažšie sa odoláva potravinám, na ktoré máte práve chuť.
- Nenakupujte zbytočne do zásoby – nenakupujte zvýhodnené rodinné balenia a super výhodné akcie a ponuky, ak viete, že to nedokážete spotrebovať.
- Pri kúpe si na obaloch všímajte dátumy spotreby – potraviny s krátkym dátumom spotreby nakúpte len vtedy, ak viete, že ich okamžite spotrebujete.
- Nevyhadzujte potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti – použite zrak, čuch a chuť – napríklad ryža, cestoviny a suché strukoviny sú bezpečné ešte dlho po jeho uplynutí.
- Naučte sa správne skladovať potraviny podľa odporúčaní na obale (hlavne ovocie a zeleninu) – ak takéto potraviny neviete spotrebovať čerstvé, tak ich zamrazte, vysušte alebo konzervujte.
- Varte také množstvo jedla, ktoré hneď aj spotrebujete – nevarte si do zásoby na dva či tri dni. Ak predsa len uvaríte viac jedla, tak sa oň podeľte so susedmi alebo známymi.
- V chladničke skladujte potraviny podľa teplotných zón – vrchné poličky sú určené pre syry, vajcia, maslo; v stredných poličkách skladujte mliečne výrobky, údeniny, polotovary a na spodných poličkách potraviny, ktoré sa rýchlejšie kazia (uvarené jedlo, mäso). Do dolných priehradiek dávajte ovocie a zeleninu (ale pozor! nie všetky druhy, patria do chladničky– paradajky, cibuľu, cesnak, banány, citrusy či zemiaky do nej nedávajte) a do dvierok chladničky uložte pochutiny a nápoje.
- Otvorené potraviny (ako napríklad šunka, salámy) preložte do uzatvárateľných nádob, vhodné sú napríklad vákuové.
- Pri varení využívajte svoju kreativitu – z potravín môžete spotrebovať aj rôzne zvyšky a odrezky. Viete z nich spraviť polievku, pridať ich do rizota alebo k cestovinám. Prezreté ovocie a zeleninu použite na prípravu smoothies či do koláčov.
- Premeňte odpad z potravín na kompost – všetky šupky z ovocia a zeleniny, zvyšky varenej stravy aj potraviny, ktoré sa vám pokazia, skompostujte v domácom kompostovisku, prípadne ho vytrieďte do nádoby na zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu.
