Prečo je letná hmla romantická a jesenná smutná? Toto sa zvykla už koncom 19. storočia pýtať anglická dramatička Dodie Smithová, ktorá rada upozorňovala na to, že jeseň je pre človeka pomerne náročné obdobie. A mnohí odborníci jej dodnes dávajú za pravdu. Práve na jeseň sa totiž zvyšuje počet respiračných ochorení, zhoršujú sa alergie a najmä – pribúda počet depresívnych stavov u ľudí, ktorí vedú s týmto ochorením náročný boj.
Každoročne na jeseň vynakladajú odborníci všemožné úsilie pri podpore duševného zdravia, pretože nielen na Slovensku stúpa počet ľudí navštevujúcich psychiatrické ambulancie. Fakt, že ide o dôležitú tému, potvrdzujú aj údaje Národného centra zdravotníckych informácií, ktoré pravidelne informuje o počtoch pacientov psychiatrických ambulancií. „Podľa európskych štatistík pred pandémiou COVID-19 trpel problémami s duševným zdravím každý šiesty človek v Európskej únii. Situácia sa po pandémií zhoršila,“ dozvedeli sme sa od odborníkov s tým, že duševné zdravie Európanov výrazne ovplyvňujú rôzne svetové udalosti. Za najrozšírenejšie psychické ochorenie sa všeobecne považuje depresia. Podľa štatistiky z Národného centra zdravotníckych informácií výskyt nových duševných porúch vzrastá približne o 23 % ročne.
Depresia a úmrtnosť
Keď sa rozprávame o depresii, tak túto chorobu nikdy nepodceňujme. Depresia je totiž závažná duševná porucha, ktorá môže výrazne ovplyvniť kvalitu života a v rámci celého sveta ňou trpí až 5 % populácie. Predstavuje chorobný duševný stav, ktorý sa prejavuje typickými príznakmi, ako je napríklad smútok, spomalenie mentálnych procesov, dlhodobá apatia, strata záujmu o okolie, záľuby, strata sociálnych kontaktov, zmeny spánkového cyklu, zmeny apetítu, zníženie sebavedomia či sebaobviňovanie. “Depresia sa často vyskytuje pri dlhodobých bolestivých stavoch. Ľudia trpiaci depresiou majú zvýšenú úmrtnosť, a to kvôli samovraždám. O depresii ako o ochorení hovoríme vtedy, keď vyššie spomenuté príznaky pretrvávajú aspoň dva týždne,” informovali odborníci z Úradu verejného zdravotníctva, ktorí pripomínajú, že miera tolerancie a schopnosť vyrovnať sa s nepriaznivými vonkajšími vplyvmi je u každého človeka úplne iná. Zatiaľ čo u jedného vyvolá určitá udalosť len mierny stres a krátkodobé psychické nepohodlie, u druhého môže spustiť celý rad dlhotrvajúcich chorobných príznakov.
Ako jej predchádzať?
Je známe, že naše duševné zdravie môžu ovplyvniť rôzne faktory. Patrí medzi ne napríklad aj genetika. Nepodceňujme však ani fyzické zdravie, rôzne nepríjemné životnú udalosti, dlhodobý stres či konzumáciu návykových látok, medzi ktoré patrí alkohol či drogy. Podľa prieskumov odborníkov tiež existuje zvýšené riziko toho, že depresia sa u niekoho objaví po prvýkrát práve na jeseň, pričom je dôležité spomenúť, že v priebehu života postihne takmer každého piateho človeka a častejšie si vyberá ženy. Jesenná depresia je už dnes pritom rozšírenejšia ako choroby srdca a ciev. Čo sa ale vlastne deje v mozgu človeka, ktorý trpí depresiou? “Táto otázka stále nie je plne zodpovedaná. Sú rôzne štúdie, teórie, ktoré sa tým zaoberajú. Jedna z nich hovorí o zmenách v aktivite niektorých oblastí mozgu (zodpovedných za riadenie emócií, za rozhodovanie), o problémoch s neurotransmitermi (nervovými prenášačmi, ako napr. serotonín, noradrenalín, dopamín), čo sú látky zodpovedné za prenos signálu v mozgu, ktorých hladiny pri depresii sú narušené,” dozvedeli sme sa od odborníkov z Úradu verejného zdravotníctva s tým, že je dobré snažiť sa depresii predísť a dodržiavať niekoľko odporúčaní. Napríklad zdravo sa stravovať, pravidelne sa venovať fyzickej aktivite, tráviť čas v prírode, mať dostatok spánku, venovať sa voľnočasovým koníčkom, záujmom, relaxovať,vyhnúť sa užívaniu návykových látok, udržiavať trvalé a pevné sociálne kontakty, budovať rodinné zázemie a ak je to potrebné, tak aj nájsť si dôveryhodnú osobu, prípadne odborníka na duševné zdravie pre rozhovor o svojich problémoch.
Pravidelný pohyb lieči
To, že pochmúrnosť jesene a odchod slnečného leta negatívne vplýva na duševné zdravie človeka sledujú aj odborníci z Ligy za duševné zdravie, ktorí tiež upozornili, že s príchodom jesene sa mení aj nálada človeka. Môžeme na sebe zbadať prejavy zvýšenej únavy, smutnejšej nálady, zvláštnej nepohody. Existujú však osvedčené recepty na to, ako si s jesennou depresiou rýchle a účinne poradiť. Prvá dobrá rada znie: Negatívne pocity vybehajte! Nielen počas jesene, samozrejme, človeku šport pomáha dostať sa nielen do fyzickej formy, ale aj mentálny pohody. “Akýkoľvek pohyb však pôsobí antidepresívne a práve cvičením môžeme odpútať svoju pozornosť od myšlienok, ktoré nás trápia a sužujú. Začínajte však postupne, najmä ak nie ste vytrénovaný. Niekedy stačí aj polhodinka rýchlej chôdze, behu, či bicyklovania a zaručene sa dostaví dobrý pocit aj z toho, že ste sa premohli a urobili niečo pozitívne pre svoje zdravie i postavu,” dozvedeli sme sa od odborkíkov z Ligy za duševné zdravie s tým, že môžeme siahnuťaj po voľnopredajných produktoch, ktoré pôsobia na uvoľnenie duševného napätia, úzkosti a do určitej miery upravujú náladu. Základ by mal tvoriť horčík a B-vitamíny, najmä B6, ktoré udržiavajú okrem iného v rovnováhe aj nervový systém a ovplyvňujú mozgové pochody. Výborným prírodným antibiotikom je aj bylinka ľubovník bodkovaný. Ak však užívate aj iné lieky, je vhodné poradiť sa radšej o tom s lekárnikom alebo lekárom. Odporúča sa tiež pracovať na budovaní medziľudských vzťahov a kontaktov. To znamená, nezavrieť za sebou dvere izby a nepodliehať smútku či sebaľútosti. “Niekedy stačí naozaj málo, vybrať sa do kaviarne s blízkym priateľom, s ktorým si máte čo povedať a zdieľať svoje problémy i radosti,” odporúča Liga za duševné zdravie s tým, že pri rozhovore s druhým človekom sa naše myslenie zameriava aj na iné myšlienky ako naše vlastné a určitým spôsobom tak potom vychádzame zo svojho ega. Ak sa však k jesennému “smútku” pridružujú aj pocity menejcennosti, znížená chuť do jedla či únava, tak potom neváhajte a navštíviť odborníka, psychológa alebo psychiatra.
Deň duševného zdravia
Zaiste nie je náhoda, že Svetový deň duševného zdravia sa pripomína práve v mesiaci, v ktorom prichádza jeseň - každoročne 10. októbra. V tomto roku sa zdôraznila potreba prístupu k starostlivosti o duševné zdravie v čase katastrof a kríz, pretože aj .takéto situácie prinášajú zvýšené psychické napätie, strach či neistotu. „Na ministerstve podnikáme konkrétne kroky, ktorými posilňujeme dostupnosť starostlivosti o duševné zdravie. Prostredníctvom Národnej linky na podporu duševného zdravia poskytujeme bezplatnú anonymnú pomoc, podporujeme budovanie siete psychosociálnych centier a stacionárov, modernizáciu psychiatrických oddelení a aj zvyšovanie kvalifikácie prostredníctvom vzdelávacích programov. Aby starostlivosť o duševné zdravie bola kvalitná, efektívna a dokázala reagovať na potreby ľudí aj v čase kríz,“ pripomenul minister zdravotníctva Kamil Šaško. Samotná linka na podporu duševného zdravia má číslo 0800 193 193, ministerstvo ju spustilo v máji 2025 a doteraz prijala 1 041 hovorov. “Bezplatnú a anonymnú odbornú pomoc vyhľadávali volajúci najmä v súvislosti s témami, ako sú smútok, osamelosť, sociálna izolácia, dlhodobé zdravotné ťažkosti, depresívne stavy, závislosti, rodinné a partnerské problémy či domáce násilie,” dozvedeli sme sa z ministerstva zdravotníctva.
Príznaky jesennej depresie
Fyzické :
Priberanie na váhe
Zmena chuti do jedla
Zvýšená chuť na sladké
Pocit ťažkých nôh
Psychické:
Problémy so spánkom
Pretrvávajúci smútok
Extrémna únava
Úzkosť
Kedy vyhľadať odborníka?
Ak sa vaše ťažkosti zhoršujú, alebo ak pretrvávajú dlhší čas určite sa vyberte vyhľadať odbornú pomoc, pretože bežný laik nedokáže zistiť, či ide o sezónnu depresiu. Vhodnú liečbu odporučí iba lekár. Okamžitú pomoc je nutné vyhľadať, ak sa objavia myšlienky na sebapoškodzovanie alebo samovraždu.
Fenomén jesenná únava
V jeseni nás môže nemilo prekvapiť nielen jesenná depresia, ale aj jesenná únava. Ako s ňou bojovať? Existujú 3 jednoduché triky:
- pravidelný a kvalitný
- pohyb na čerstvom vzduchu
- dostatok vitamín D a horčíka
Na toto počas jesene nezabudnite
Vitamín B6
Dostatočný príjem tohto vitamínu je nevyhnutný pre nervovú sústavu. Medzi príznaky jeho nedostatku patria poruchy nervového systému, podráždenosť, depresia, nesústredenosť, poškodenie imunitného systému, zápal kože a slizníc.
Melatonín
Hormón, ktorý je produkovaný epifýzou má pozitívny účinok na spánkový cyklus človeka.
Vitamín D
Aj tento vitamín nás chráni pred depresiou a ak nám chýba zo slnka, musíme ho posilniť prostredníctvom stravy. Získať ho možno konzumáciou rýb alebo rôznych výživových doplnkov.
Liečba svetlom
Pri liečbe jesennej depresie veľmi dobre zaberá unikátna liečba svetlom, pri ktorej sa vystavíte priaznivému svetelnému žiareniu. To je také, ktoré sa podobá dennému svetlu a nepoškodzuje zrak. Liečba zaberá veľmi rýchlo a to už na tretí až štvrtý deň. Výskumy dokazujú, že terapia svetlom pomáha 8 z 10 pacientov a je podstatne účinnejšia ako lieky proti depresii. Červené a blízke infračervené svetlo pôsobí takým spôsobom, že zlepšuje funkciu mitochondrií, ktoré dodávajú telu energiu. Vedci zistili, že vlnové dĺžky svetla dokážu ovplyvňovať biochémiu celého nášho tela. Tým najefektívnejším svetlom v tomto smere je práve červené svetloa blízke infračervené.
Zdroj foto: shutterstock
4
