Olympijský víťaz v džude Shohei Ono (33): Niekedy sa cítim ako posledný samuraj

Dve zlaté medaily z olympiády, tri tituly majstra sveta, celosvetová popularita a najmä človek, ktorý písal históriu džuda nielen v Japonsku. To je Shohei Ono (33), ktorého pozvali športovci a fanúšikovia z 1. judo clubu Pezinok v spolupráci so Slovenským zväzom judo na spoločný tréning na Slovensko.

Džudistická hviezda Shohei Ono je jeden z najúspešnejších japonských džudistov v celej histórii krajiny. S týmto športom začal už ako 7-ročný v rodnom meste Jamaguči a po skončení základnej školy sa rozhodol nasledovať svojho staršieho brata a vybral sa do Tokia, kde sa začal džudu venovať v známej džudistickej škole Kodogakuša. Medzi japosnkými seniormi sa objavil pred pätnástimi rokmi a okamžite na seba upútal pozornosť. Bolo jasné, že na scéne sa objavil výnimočný talent.

Cesta k úspechu

Shohei Ono sa stal stálym členom japonskej reprezentácie od roku 2012 a už o štyri neskôr si vybojoval nomináciu na olympijské hry v Tokiu, kde sa musel popasovať s naozaj kvalitnou konkurenciou najlepších džudistov sveta – vrátane vlastných krajanov. Vďaka talentu a tvrdej drine v telocvični však bola jeho cesta za olympijským zlatom síce náročná, ale pomerne priamočiara. Vo finále svojho súpera z Azerbajdžanu zdolal po minúte a stal sa tak oficiálne najlepším džudistom sveta.

Skvelé príjmy

Mimoriadne talentovaný Japonec patrí okrem nespochybniteľného športového nadania medzi džudistickú elitu, ktorá si vďaka tomuto športu dokáže zarobiť pekné peniaze. Jeho príjmy sa momentálne odhadujú na dva milióny eur ročne.

Ako učebnica džuda

Samotný Shohei sa rozhodol podeliť s verejnosťou nielen svoj talent, ale aj o vedomosti a momentálne vedie rôzne kurzy a semináre v Škótsku, kde sa pred časom usadil, ale aj mimo neho. „Som hrdý na to, že som počas desiatich rokov písal históriu džuda,“ priznal sa v jednom z rozhovorov známy športovec s tým, že v turnajoch chcel vždy ukázať to najlepšie zo seba. „Chcel som byť ako učebnica,“ pousmial sa Shohei, ktorý si vždy želal, aby ľudia pri pohľade na jeho techniku videli džudo presne také, aké má byť. Aby malo správny štýl, techniku – skrátka aby bolo z jeho strany všetko ,čo k tomuto športu patrí, na jednotku s hviezdičkou. S úsmevom tiež podotkol, že sa miestami preto cítil ako skutočný „posledný samuraj.“

Kto ho pozval na Slovensko

Celosvetovú džudistickú legendu pozval na Slovensko 16. augusta na spoločný tréning 1. judo club Pezinok. „V našom klube zverencov vedieme na začiatku hravou formou k zvládnutiu základných prvkov a návykov judo. Ďalej sa pri výučbe techniky oboznamujú aj s faktom že použitie juda mimo tréningov a súťaže je možné iba v mimoriadnych obranných prípadoch. Dospievajúci zverenci musia pochopiť že akékoľvek návykové látky sú pre nás neprípustné a to aj príležitostne. Judo je viac ako len šport,“ dozvedeli sme sa v klube s tým, že džudo je zábavný šport, umenie, disciplína, rekreačná alebo sociálna činnosť, fitnes program, spôsob sebaobrany, alebo boja ale aj spôsob života. „Je naozaj tým všetkým a ešte viac. Džudo v Pezinku funguje od roku 1982 vďaka Jozefovi Tománkovi st. a jeho dvom synom, ktorí od počiatku stoja po jeho boku.“

Zdroj foto: shutterstock