Otto Weiter oslávil 70 rokov veľkolepým turné: Už neskáčem z pódia do publika!

Tento rozhovor vznikol telefonicky na trase Košice - Bratislava. Spevák Otto Weiter (70) sa práve presúval so svojou manželkou Petrou a kolegyňou Májou Velšicovou autom do Bratislavy. Vracali sa z úspešného turné po Slovensku, ktoré zavŕšil 18. novembra bratislavským mega koncertom.

Vaše koncertné turné, ktoré ste pripravili pri príležitosti vášho životného jubilea – sedemdesiatky, sa blíži ku koncu. Tešíte sa na bratislavský koncert alebo už cítite istú nostalgiu?

Otto: Ešte predtým, než vystúpime na koncerte v Bratislave, čaká nás koncert v sobotu 15. novembra v Habovke a Ťapešove – v ten deň máme dva koncerty. V nedeľu sme v Borskom Mikuláši a na druhý deň máme v Bratislave skúšku s orchestrom a 18. novembra generálku a večer veľké koncert.

Ste spokojný, ako ste oslávili jubileum s fanúšikmi?

Otto: Koncerty boli fantastické, ľudia boli úžasní. Niekoľkokrát počas koncertu sme mali standing ovation. Nechceli nás pustiť z javiska, tlieskali dlhé minúty. Bolo to veľmi fajn. Zabavili sa všetky generácie, v Trebišove za nami na javisko prišli asi štvorročné dievčatko a tancovalo s nami. Bola tam fantastická nálada. Aj keď musím priznať, že nie vždy boli úplne plné sály. Bohužiaľ, je taká doba, ľudia šetria na kultúre. Ale tí, ktorí prišli, boli nadšení. Veľký úspech zožala napríklad 89-ročná Majka Velšicová, to si ani neviete predstaviť, ako ju ľudia privítali. Neverili, že by v jej veku merala cestu na východ Slovenska. Mala obrovský aplauz.

Nedávno ste spomenuli, že vás na jednom z koncertov prekvapili tortou priamo na javisku. Boli aj ďalšie prekvapenia?

Otto: Tortu som dostal aj teraz v Košiciach. Účinkujúci mi dali upiecť obrovskú tortu. Čo sa týka prekvapení, môžem povedať len toľko, že som rád, že cestujem vanom a nie osobným autom, lebo by sme nemali kam dať darčeky. Mám plný van kvetov, dostali sme dokonca obrovského ručne vyrobeného anjela z dreva. Krídla má z husích bŕk. Nádherná domáca práca.

Petra: Bolo aj jedno špeciálne prekvapenie. Pred koncertom v Prešove ma oslovila pani Eva Džodlová, ktorá roky viedla súbor Sloníčatá, že by rada vystúpila na javisku a poďakovala Ottovi za to, že desiatky rokov zabáva ľudí. A nielen to. Chcela ostatným povedať, aký je Otino človek. Málokto vie, ako sa naňho vždy tešili všetky Sloníčatá – deti z detského domova. Otino tie deti motivoval, ukázal im, ako môžu so svojím talentom naložiť.

Otto: To bolo naozaj veľké prekvapenie, vôbec som to neušil. V minulosti som bol totiž tvárou Sloníčat spolu s herečkou Helenou Růžičkovou a jej synom Jirkom. Eva zrazu vyšla na javisko a dala mi pred všetkými zlatú medailu s nápisom: Vzácny človek. Povedala, že si váži, ako som tým deťom vtedy pomohol radami do života, povzbudil som ich, aby mali nejaký cieľ. Zakaždým, keď som mal prísť za nimi do detského domova, decká sa už dva dni dopredu tešili, nevedeli sa dočkať, kedy už konečne prídem. Dnes sú to všetko dospelí ľudia, tridsiatnici-štyridsiatnici. Sloníčatá už nefungujú, súbor zanikol, keď Evička odišla do dôchodku.

Aj na Sloníčatách vidno, ako čas beží, z nich sú dospeláci, vy máte sedemdesiat. Mimochodom, nestretli ste sa na koncerte v Prešove s niektorým Sloníčaťom?

Otto: Nie, ale ktovie, možno v hľadisku niekto z nich sedel. Je to možné.

Petra: Publikum bolo naozaj rôznorodé, napríklad do Popradu pricestovali fanúšikovia až z Nemecka a Poľska.

Na bratislavskom koncerte vystúpi pestrá plejáda umelcov z rôznych hudobných žánrov. Podľa akého kľúča ste vyberali účinkujúcich?

Otto: Na bratislavskom koncerte vystúpime so symfonickým  orchestrom, aj s detským speváckym zborom pod taktovkou Adriana Kokoša. Sú tam nielen speváci, ale aj moderátori a herci. Kľúč bol od začiatku jasný – chcel som, aby tam prišli nielen kolegovia, ale aj priatelia. Máš kolegov, s ktorými sa stretneš na pódiu, v štúdiu, poviete si ahoj, ako sa máš, a idete ďalej. Ale potom máš kolegov – priateľov, s ktorými si absolvoval množstvo spoločných koncertov, zažili ste krásne chvíle. My sme s Peťkou od začiatku chceli, aby tam boli ľudia, s ktorými sme niečo pekné prežili, a s ktorými sa stretávame častejšie ako len na javisku.

Petra: Zároveň sme chceli dodržať dramaturgický koncept, to znamená Otíkov životný štýl rôznych žánrov. Pretože on nie je jednorazový spevák v jednom žánri, nie je Repeťák, ako sa ho snažili škatuľkovať. Prešiel si postupne od folku, country, cez rockovú rebéliu, popmusic, kantilénu, muzikál Pomáda s Ivetou Bartošovou, až po súčasnú hudbu. Otino je multižánrový spevák, a to sme chceli premietnuť aj do toho programu. Práve v tom je exkluzívny ten koncert. Fanúšikovia teda uvidia celý jeho život nielen v jeho podaní, ale aj skrz našich kolegov.

Budú spievať pesničky z vášho repertoáru alebo vlastné?

Otto: Je to urobené tak, že každý z umelcov zaspieva jednu moju pesničku, budú to známe hity, ktoré som spieval – Plavovláska, Malvína, Nemám auto, nemám motorku... Ale budú tam aj nové veci s textami, ktoré sú určené pre mňa, napríklad: Už ti Otto není dvacet let... pretextovaná pieseň Jiřího Zmožka. Zároveň každý interpret zaspieva jednu svoju pieseň.

Petra: Za divadelnú, muzikálovú, ale aj televíznu oblasť tam budú Dušan Jarjabek, Peter Batthyany, za kantilénu Otokar Klein, za Repete Mája Velšicová, Marcella Molnárová... Medzi účinkujúcimi sú aj Ondro Kandráč, Marián Greksa, Karin Majtánová. Máme pripravené aj veľké prekvapenie, ktoré nebudeme prezrádzať, lebo by to stratilo šmrnc. Je to výnimočné spojenie výnimočných ľudí.

Pripraviť také veľké turné, vrátane záverečného veľkolepého koncertu je náročné. Teraz, vo finále cítite, že už vám naozaj „není dvacet let“? Alebo to aj v sedemdesiatke zvládate ako kedysi?

Otto: (smiech) Nedá sa povedať, že je to iné. Jediný rozdiel je v tom, že už neskáčem z pódia do publika.

Pýtam sa preto, lebo nie je tajomstvo, že ste v posledných rokoch prekonali závažné zdravotné problémy. Hoci na sedemdesiatku rozhodne nevyzeráte, predsa len – ako sa hovorí – roky neoklameš.

Otto: Tým, že sme celý program postavili my s Peťkou, nie je kedy oddychovať a pripomínať si roky. Dramaturgia vystúpení sa jednoducho musí dodržať, nech máš koľkokoľvek rokov, program musí gradovať, nesmie tam byť žiadne hluché miesto. Ja nemám veľa času odpočívať, ja idem ďalej. Samozrejme, že už to nie je také, ako keď som mal dvadsať, ale napriek všetkým bolestiam a zdravotným strastiam, ktoré som prežil, sa cítim veľmi dobre. Spievam, tancujem, behám, komentujem dianie na javisku... Zatiaľ to dávam, aj keď moji kolegovia na mňa pozerajú a pýtajú sa, ako to robím... Ale ako hovorím, jasné, že to nie je také, ako za mlada.

Nedostali ste „priateľské“ upozornenie od lekárov, ktorí vás doslova stiahli hrobárovi z lopaty, aby ste sa šetrili? Tie diagnózy boli veľmi vážne...

Otto: Boli vážne, dvakrát byť v kóme, to nie je ľahká diagnóza. Mal som dvojpercentnú šancu prežiť. Prekonal som onkologickú operáciu, operáciu srdca, kedy mi naozaj išlo o život. Ale ja nie som v žiadnom prípade hypochonder, beriem to tak, ako to je. Nesnažím sa zbytočne jojkať. Ak aj mám nejaké trápenia a obmedzenia, tak to si nechávam pre seba. Snažím sa ľuďom ukázať, že aj keď je zle, vždy sa to dá zobrať z pozitívnej stránky, že nie je horšie. Keď sme po koncerte rozoberali scénu na javisku, bez problémov som pomáhal technikom. Napríklad sme prenášali aparatúru z javiska na rampu a odtiaľ do auta. Tá rampa bola veľmi vysoko a chlapci dumali, ako to tam prenesú, ako z tej rampy zlezú... Lebo aby sa dostali k rampe, museli by obísť celý kultúrny dom. Nebolo mi treba dvakrát hovoriť, jednou nohou som stúpil na zábradlie, druhou na druhé zábradlie a zoskočil som dolu. A bolo vybavené. Tí mladí chlapci, čo nám pomáhali, zostali ako zarazení, že to oni nedajú... Radšej obišli budovu.

Petra: Ako manželka musím Otina pochváliť, že stále na sebe poctivo „maká“. Celé leto plával, dával si vyššie méty. Keď preplával bazén jeden deň 16-krát, na druhý deň si dal o dve dĺžky viac a na tretí deň o ďalšie dve dĺžky navyše. A skončil na 52 dĺžkach za jeden deň. To isté bolo so stravou. Snažili sme sa zdravo stravovať. Tak ako pristupuje k životu s mentálnym nastavením, tak pristupuje ku všetkému – aj vo svojom súkromnom živote. To je Otino – poctivý, cieľavedomý. Tak ako celý život „makal“ na kulturistike, takto si stanovil svoje ciele a takto sa postavil aj k turné. Chce ukázať ľuďom, že sa to dá.

Čo budete robiť po skončení turné? Nebude vám chýbať to nasadenie?

Otto: Kto ma pozná, ten vie, že ja nedokážem nič nerobiť. Som stále v behu. Keď sme končili koncerty na východe Slovenska, všetci boli smutní, že sa to končí. Zažili sme nádherné priateľské pracovné dni ako taká jedna rodina a zrazu je koniec. Hoci v žiadnom prípade nehovorím o konci, lebo s Petrou už od leta pripravujeme nový projekt. Okrem toho sme sa kolegami dohodli, že musíme ešte urobiť podobné turné aj na budúci rok.

Petra: Spätná reakcia ľudí nás presvedčila, že sa im program páčil a radi by ešte niečo také zažili v ich meste. Pokiaľ sa to divákom páči, veľmi radi medzi nich znova prídeme s novým programom a radi naštartujeme aj ich životy.

Otto: A chcel by som dodať, že tak ako my vám prinášame na koncertoch radosť, smiech a dobrú náladu, tak vy, priatelia, nám dodávate svojím potleskom a úprimnosťou novú životnú energiu. A za to vám patrí veľké Ďakujeme – máme vás radi.

Zdroj foto: archív OW, ancn, GT