Keď sa na Slovensku povie slovo „hádzaná“, hneď ďalšie slovo alebo meno bude určite Tomáš Kuťka (75). Legendárny tréner, ktorého manželkou je nemenej známa Jana Kuťková (72), bývalá najlepšia hádzanárka Československa. S „Kuťasom,“ ako ho volajú kamaráti a fanúšikovia, sme sa porozprávali o tom, ako zvládol boj s rakovinou, ako sa mu vydarili deti a vnuci, ako aj po 52 rokoch stále miluje svoju ženu, a o tom, že aj napriek tomu, ako to niektoré celebrity preháňajú s politickým aktivizmom, on viac verí zdravému rozumu ako prázdnym slovám.
O knihe
V máji budeme krstiť moju knihu „Rakovina ako z Tarantina“. Som spoluautorom viacerých kníh, ale toto bude moja autorská prvotina. Nebude len o mojej chorobe, ale aj o živote, názoroch, zážitkoch. Priaznivci hádzanej v nej nájdu aj zaujímavosti a dnes už historické fakty. Kniha bude aj mojou úprimnou poklonou všetkým lekárom. V názve netreba hľadať senzáciu – Quentin Tarantino často šokuje diváka i čitateľa náhlymi, niekedy brutálnymi zmenami. V knihe o toto nepôjde, skôr len o typický, „tarantinovský“ uhol pohľadu na veci a javy. Tento zorný uhol mám rád najmä preto, že som nikdy nebol človek „stádovitého“ typu, rovnako ako slávny režisér...
O hudbe a speve
V rodnej Nitre ma skôr ako trénera poznali ako speváka. Bol som členom šiestich nitrianskych kapiel, s jednou z nich som rok pôsobil v Nemecku, mal som preto aj prerušené štúdium. V Nemecku sme hrali v baroch a počas víkendov aj pre starých v domovoch dôchodcov a pre mladých na otvorených štadiónoch. Keď ešte neboli diskotéky, v nitrianskom PKO bývali tzv. čaje o piatej. Spieval som tam po Karolovi Duchoňovi, ktorý vtedy odišiel na svoje prvé zahraničné angažmán do nemeckého Plauenu. S Karolom sme boli dobrí kamaráti, poznal som sa dobre aj s jeho rodičmi. Pri príležitosti zlatej svadby s Janou som nahral pieseň „Som rád, že si,“ ktorej hudbu zložil môj dlhoročný spoluhráč Ego Gnoth a slová napísal spisovateľ Peter Valo, môj dlhoročný priateľ. Pieseň odznela v Slovenskom rozhlase i v rádiu Regina. Občas, keď ma pozvú, zájdem si ešte aj dnes príležitostne zaspievať. Naposledy to bolo nedávno v Cikkerovej sieni v Banskej Bystrici na podujatí Ars poetica Neosoliensis.
O živote
Keď vám zistia rakovinu po sedemdesiatke, už to neberiete ako tragédiu. Tá je vtedy, keď ju zistia mladému človeku a nebodaj malému dieťaťu, ktoré si života ešte vôbec neužilo. A keď – nedajbože – zomrie, rodičia môžu zošalieť od žiaľu. Lebo nič nie je strašnejšie, ako prežiť vlastné dieťa. Takže v mojom veku (75) beriete život tak, ako príde, a citovo sa viac angažujete do vecí, ktoré môžete reálne zmeniť. Rozčuľovanie zbytočne človeku berie energiu a preukázateľne škodí zdraviu. Som smutný z toho, koľko nepriateľstva až nenávisti a závisti v dnešnom svete medzi ľuďmi vládne. Lži a pokrytectvo často šíria aj médiá. Niektoré celebrity to trochu preháňajú s politickým aktivizmom, ktoré často prechádza do prázdneho pózerstva až hystérie. Nemyslím, že človek, ktorého chytili s alkoholom za volantom, má právo moralizovať z tribúny. Každý, kto chce zmeniť veci k lepšiemu, by mal začať od seba. To však vyžaduje istú dávku sebareflexie a tá mnohým chýba. Najmä politikom. Mojím životným poslaním bolo zabávať ľudí, robiť im život krajším a znesiteľnejším. Bolo jedno, či to robím písaním, spievaním alebo hrou družstiev, ktoré som viedol. Vždy mi veľmi lichotilo, keď fanúšikovia hovorili, že tú najkrajšiu hádzanú hrali práve mnou vedené celky. V mojom veku už žiadnu brázdu nevyoriem. Snažím sa byť ešte aspoň trochu užitočný všade tam, kde o moju pomoc alebo radu ešte stoja. V bratislavskom ŠKP takáto vôľa je. K nikomu neprechovávam pocity nepriateľstva, v mojej duši vládne mier. Svojim vnukom želám, aby svoje najkrajšie roky prežili v spravodlivejšej spoločnosti, kde namiesto fráz a prázdnych hesiel budú prioritou skutky, kde sa bude hovoriť nielen o ľudských právach, ale i povinnostiach človeka, a kde v rozhodovacích procesoch bude hlavné slovo mať zdravý rozum, až potom démon kultu zlatého teľaťa.
Koľajnice:
Nemyslím, že človek, ktorého chytili s alkoholom za volantom, má právo moralizovať z tribúny
Mládež je dlhodobo pohybovo zanedbaná
Keď vám zistia rakovinu po sedemdesiatke, už to neberiete ako tragédiu
Zdroj foto: archív Tomáš a Jana Kuťkovci, Profimedia, Ľ. Souček/SOŠV, Ľuboš Herodek, ancn,
8
