40 rokov od Tour de France bývalého východného bloku: Preteky mieru poznačila tragédia

Preteky mieru v roku 1986 odštartovali z Kyjeva aj napriek černobyľskej tragédii.
(Zdroj: Shutterstock)

V máji 1986, 10 dní po výbuchu v ukrajinskej jadrovej elektrárni Černobyľ, sa v nie tak vzdialenom Kyjeve zorganizovali Preteky mieru. Pre socialistický blok to bolo veľmi prestížne podujatie. Dnes sa ani nechce veriť, že v daných podmienkach cyklisti súťažili, išlo im totiž o život.

V sobou 26. apríla v roku 1986 došlo v ukrajinskom Černobyli k jadrovej katastrofe, ktorá si vyžiadala mnoho priamych i nepriamych obetí. Ovplyvnila aj šport, pretože len pár dní po tejto tragédii sa v Kyjeve zorganizovali cyklistické preteky. Bolo to v čase, keď sa rádioaktívny mrak od miesta katastrofy šíril naprieč Európou. Tragédiu však vtedajší mocipáni dlho tajili. Prvá oficiálna správa sa dostala do sveta až 3 dni po výbuchu. S evakuáciou obyvateľov v meste Pripiať sa začalo až 36 hodín po havárii, o niekoľko dní neskôr vysídlili ľudí z okruhu 30 kilometrov od Černobyľa.

Museli plniť rozkazy

Politickí predstavitelia štátu neváhali riskovať zdravie cyklistov. Odmietnutie účasti sa totiž vtedy považovalo za zradu spoločnosti. Navyše mnohí z pretekárov boli vojaci a museli splniť rozkaz. Cyklisti však tušili, že na Ukrajine je nejaký vážny problém, informácie mali totiž zo Západnej Európy. „Do poslednej chvíle sme verili, že sa nepôjde z Kyjeva, ale z Varšavy. S chalanmi sme o tom veľa diskutovali,“ priznal pred desiatimi rokmi pre český denník MF Dnes cyklista Jiří Škoda. Presné riziká sa však nedozvedeli. Na Ukrajinu naši cyklisti vycestovali 4. mája 1986, teda len desať dní po havárii jadrovej elektrárne.

Západniari súťažiť odmietli

Na poslednú chvíľu na Pretekoch mieru odriekli účasť tímy Veľkej Británie, Belgicka, Holandska, Švajčiarska, NSR, Talianska, Rumunska, Juhoslávie a USA. Na štarte sa ale objavili šesťčlenné výbery Bulharska, Československa, Francúzska, Kuby, Mongolska, NDR, Poľska, Sýrie, Maďarska, ZSSR a štvorčlenný Fínska. Celkovo 64 cyklistov. Rok predtým štartovalo 129 pretekárov, o rok neskôr dokonca 159. V šesťčlennom tíme ČSSR boli Slováci Jozef Regec, Anton Novosad a Matej Jurčo. Dopĺňali ich Česi Roman Kreuziger, Radovan Fořt a Jiří Škoda.

Slovenský cyklista Jozef Regec
Slovenský cyklista Jozef Regec
(Zdroj: Andrej Galica/SOŠV)

Množstvo ľudí v uliciach

Úvodný prológ na 7 km videlo v uliciach Kyjeva 100-tisíc ľudí. Ďalšie dni však už boli ulice prázdne, pretože aj ukrajinská verejnosť sa už dozvedela, čo sa stalo v atómovej elektrárni. Navyše v Kyjeve sa zvýšila rádioaktivita, keďže 5. mája prišlo v Černobyle k ďalšiemu rozsiahlemu úniku. Mesto opustili tehotné ženy a deti, zatvorili sa továrne a občania nemali otvárať okna.

Ako to dopadlo

Prvé časovkárske kilometre ovládol Uwe Ampler. V prvej etape ho však víťazstvom vyzliekol zo žltého dresu Slovák Jozef Regec. V tímovej časovke boli 8. mája najrýchlejší cyklisti vtedajšej NDR a šprintérsku koncovku ďalšej etapy vyhral Olaf Ludwig. Jozef Regec zostával stále v žltom drese. Ten si držal aj po presune do Varšavy a etapách v Poľsku. Prišiel oň až v 11. etape, individuálnej časovke v Halle. Napokon skončil v celkovom poradí siedmy, s odstupom necelých 2 minút na Olafa Ludwiga. Nemec vyhral 7 z 15 etáp.

Vážne zdravotné problémy

Slovenský cyklista Jozef Regec, ktorý na Pretekoch mieru v roku 1986 súťažil, musel o 19 rokoch neskôr bojovať s vážnymi zdravotnými problémami. Lekári mu pre nádor, ktorý mal veľkosť tenisovej loptičky, odobrali ľavú obličku. „Samozrejme, vidím v tom súvislosť s kyjevskými etapami. Nikto v našej rodine totiž nemal žiadne onkologické problémy. Zo dňa na deň som ochorieť nemohol. Žiaden z lekárov mi to síce nepotvrdil, ale ani nevyvrátil,“ prezradil Jozef Regec pre MF Dnes.

Súťaž v tieni jadrového výbuchu

Preteky mieru 1986 boli cyklistické preteky, ktoré sa konali od 6. mája do 22. mája 1986. Štart bol v Kyjeve a cieľ vo Prahe. Preteky mali 15 etáp. Preteky boli poznačené blokádou západoeurópskych tímov, kvôli štartu v Kyjeve, v blízkosti Černobyľu, tesne po výbuchu jadrovej elektrárne. Sovieti sa snažili túto skutočnosť zatajiť a neskôr bagatelizovať.


Zdroj foto: SOŠV, SOŠM, Andrej Galica, shutterstock

Šport

Socialne siete