2Každý rok 12. mája si na celom svete vďační pacienti pripomínajú jeden špeciálny deň. Medzinárodný deň zdravotných sestier, ktoré majú v zdravotníctve neoceniteľnú a často aj nedocenenú úlohu. Pracujú počas sviatkov, cez víkendy a ich najväčším prianím je, aby sestra konečne nebola vnímaná len ako pracovná sila, ale ako rovnocenný partner v zdravotníckom tíme. Čo je na ich profesii najkrajšie a čo najmenej príjemné? Na otázky Nového Času Nedeľa odpovedala prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, Mgr. Iveta Lazorová, PhD., MPH, dipl.p.a.
Čo by si zdravotné sestry želali k svojmu sviatku 12. mája?
Naším najväčším prianím je, aby sestra konečne nebola vnímaná len ako „pracovná sila“, ale ako rovnocenný partner v zdravotníckom tíme. Potešilo by nás tiež lepšie technické vybavenie a personálne posilnenie oddelení, aby sme odchádzali domov s pocitom, že sme sa každému mohli venovať naplno, nielen „ naháňať sa “ podľa harmonogramu. Sestry a pôrodné asistentky často trápi nedokončená starostlivosť- to sú situácie, kedy odchádzame zo služby s pocitom, že sme pre pacientov nestihli urobiť maximum.
Čo by ste poradili tým, ktorí uvažujú o práci zdravotnej sestry?
Prácu v zdravotníctve treba vnímať ako pomáhajúcu profesiu, ktorú nemôže robiť každý. Vyžaduje si empatiu, ale zároveň sa musíme učiť pracovať so svojimi emóciami – tzv. psychohygiena je v našom odbore kľúčová. Musíme byť skvelí komunikátori a psychológovia, pretože rodičia chorých detí, dospelí pacienti sú v strese a nedokážu sa vždy správne vyjadriť slovami. V domácej starostlivosti často potrebujeme pre spoluprácu aj príbuzných, čo je tiež náročné. Nie je to „len zamestnanie“, ale životný štýl. Väčšina z nás pracuje vo sviatky, cez víkendy a v noci 24 hodín denne 7 dní v týždni, 365 dní v roku. Ak hľadajú prácu, ktorá má hlboký zmysel a kde každý deň vidia reálny dopad svojej pomoci, rozhodli sa správne. Nezabúdajme však, že dôležité sú nielen vedomosti z učebníc, ale aj ľudskosť , pokora a trpezlivosť.
Čo je na vašej profesii najdôležitejšie, čo najkrajšie a čo najmenej príjemné?
Všeobecne je profesia sestry vnímaná ako jedno z najdôveryhodnejších povolaní, čo nás vo vzťahu k pacientom aj zaväzuje, aby sme si ich dôveru udržiavali svojou odbornosťou a aj správaním. Najdôležitejšia je jednoznačne odbornosť a tímová spolupráca. V kritických chvíľach sa musíme vedieť jeden na druhého spoľahnúť a reagovať v sekunde. Najkrajší je ten moment, keď sa malý pacient, alebo dospelý, ktorý k nám prišiel v ťažkom stave, s nami lúči s úsmevom a odchádza domov k rodine. Ten pocit vďačnosti v očiach je nenahraditeľný. Najmenej príjemná je administratívna záťaž, ktorá nás často oberá o drahocenné minúty pri lôžku, a, samozrejme, situácie, keď napriek všetkej snahe medicína a ošetrovateľstvo dosiahnu svoje limity a my musíme sprevádzať pacienta aj rodinu v ich najťažších chvíľach. Pocit bezmocnosti, keď napriek špičkovej technike a našej maximálnej snahe boj o život prehráme. V detskej sestre sa hlboko dotýka najmä pohľad na trpiace dieťa, ktorému neviete okamžite uľaviť od bolesti.
