5Čoraz viac detí a tínedžerov trpí psychickými problémami. Mnohí mladí ľudia si ubližujú aj fyzicky. Sebapoškodzovanie mladých je dnes krutou realitou. „Buďte pre svoje deti vo všetkom tým najžiarivejším príkladom,“ tvrdí psychologička Jitka Derková.
Ste dlhoročnou psychoterapeutkou. Ako vnímate dnešných mladých ľudí z pohľadu psychológie?
Vo všeobecnosti sú viac otvorení možnostiam, ktoré ponúka moderná psychológia a psychoterapia. Nemyslia si, že ku psychológom chodia iba „blázni“ a nehanbia sa požiadať o pomoc, ak ju potrebujú. Takto to pred dvadsiatimi rokmi ešte nebolo. Na druhej strane neustále pribúdajú pacienti s poruchami príjmu potravy, úzkostnými stavmi a depresiou, poruchami pozornosti, či sebapoškodzovaním. Ale nechcem ísť hneď do patológie - pýtate sa na dnešných mladých ľudí. Verím, že väčšina z nich je stále zdravá, i keď za mnou do ambulancie takí nechodia. Z pozorovania však vidím, že sú zahltení informáciami, často preťažovaní v škole, neustále „visia“ na sociálnych sieťach, odvykli si komunikovať zoči- voči a až na malé výnimky sa poriadne nehýbu. Navyše to majú nesmierne ťažké v rodinách, pretože mnoho rodín je rozpadnutých a nefunkčných. Nevedia sa primerane vyrovnávať so stresom, a tak využívajú, či skôr zneužívajú rôzne povzbudzujúce a utlmujúce látky v oveľa väčšej miere ako to bolo kedysi. Ale aby som povedala aj niečo pozitívne – uznávam, že medzi mladými sú aj takí, ktorých rozumová bystrosť, nadanie a schopnosť empatie je vysoko nadpriemerná. Sú jedineční, tvoriví a majú obrovský mentálny, emocionálny i duchovný potenciál.
Dnešní mladí ľudia majú takmer všetko, a aj tak sú nešťastní. Prečo je tomu tak?
Pretože šťastie je pocit, vyvierajúci z vnútra duše. Človek sa musí so svojou dušou najprv spojiť, počuť jej tiché volanie. To je ten hlas nášho vyššieho múdreho JA, ktorý dáva šťastie a nedovolí zablúdiť. Je úžasné občas sa zastaviť, ponoriť do seba a meditovať, aby človek našiel svoj vnútorný kompas. Lenže ako môžu mladí ľudia počúvať seba, keď od rána do večera majú oči aj uši zahltené množstvom externých impulzov? Počúvajú dobre mienené rady dospelých, počúvajú vrieskajúcu hudbu, sledujú sci-fi, navzájom sa porovnávajú, hodnotia svoj vonkajší výzor, oblečenie. Mnohí si myslia, že atraktívni budú pre ostatných vtedy, keď budú mať čo najviac hmotného blahobytu. A nakoniec zisťujú, že šťastie sa aj tak nedá kúpiť. Až v zrelom veku často pochopia, že základom vnútorného šťastia je pocit lásky k sebe a svetu okolo seba. Takže ak mám priamo odpovedať na vašu otázku: Nie, mladí ľudia nemajú takmer všetko, často chýba to podstatné, a tým sú láskyplné vzťahy.
Veľkou témou dnešnej doby aj sebapoškodzovanie. Čo sa deje v hlave tínedžera, ktorý si chce fyzicky ublížiť?
Motivácia je u väčšiny rovnaká, potrebujú prebiť bolesť duše telesnou bolesťou. Niektorí tomu hovoria „idem sa odstresovať“. Títo mladí ľudia žijú v toxickom prostredí a zažívajú permanentnú psychickú záťaž. Po určitom čase to môže natoľko preťažiť ich nervovú sústavu, že nastane jav tzv. disociácie. Ide o pocit odlúčenia od seba a od sveta – obranný mechanizmus, majúci za úlohu chrániť ich psychiku pred tým, čo považujú za neznesiteľné. Fyzickú bolesť si spôsobujú preto, že skúšajú, či sú schopní aspoň dačo cítiť. No hlavne sa im po každom krvavom akte aspoň na chvíľu uľaví. Zrazu precitnú, bolesť im pripomenie, že predsa len existujú. Toto konanie, hoci prináša odreagovanie od stresu, je nebezpečné a zároveň vysoko návykové. Dá sa prirovnať k drogovej závislosti.
