3Nejasný koniec vojny na Blízkom východe opäť vyhrotil neistotu vo svetovej ekonomike, čo prináša riziká aj pre Slovensko. Ak sa konflikt skončí relatívne skoro a bez výraznejšieho poškodenia energetickej infraštruktúry v regióne, budú jeho ekonomické škody zvládnuteľné. Ekonomika bude trpieť najmä preto, že firmy a domácnosti v čase neistoty utlmia investície a spotrebu. Na tomto predpoklade skorého ukončenia konfliktu je založená aktuálna predikcia, ktorú poskytla Národná banka Slovenska, ktorej guvernérom je Peter Kažimír.
Čaká nás podobný nárast inflácie ako po ruskej invázii na Ukrajinu?
Nie. Hoci zdraženie energií pripomína reakciu trhov po invázii na Ukrajinu, nejde o reprízu situácie spred štyroch rokov. Na jar 2022 Európu zasiahol rozsiahly a dlhodobý energetický šok spojený s narušením dodávok. Dnešné zdraženie energií zatiaľ nie je také prudké a malo by mať kratšie trvanie. No konflikt vývoj inflácie ovplyvní. Vyššie ceny ropy sa už odrážajú v cenách benzínu a nafty a drahší plyn zvyšuje náklady na výrobu hnojív, čo sa následne prejaví v cenách potravín. Zdražovanie energií ovplyvní aj dopravu a služby. Rozsah cenového šoku bude závisieť najmä od toho, kedy a či vôbec sa ceny energetických komodít vrátia na úrovne pred vypuknutím vojny. Ak sa konflikt skončí relatívne skoro, inflácia dosiahne tento rok v priemere takmer 4 %. To je o niečo menej než vlani. V nepriaznivejšom scenári by sa rast cien mohol vyšplhať až k 7 %. To je však stále výrazne pod dvojcifernými úrovňami z rokov 2022 a 2023.
Porastie v tomto roku ľuďom životná úroveň?
Tento rok bude skôr stagnovať. Rast miezd by mal prevýšiť infláciu až v ďalších dvoch rokoch. Dobrou správou pre obyvateľov je, že mzdy aj napriek oslabenej ekonomike naďalej silno rastú. Nezamestnanosť je nízka. Výrazný pokles zamestnanosti nečakáme.
Budeme platiť viac za hypotéku? Vystrelia úrokové sadzby opäť nahor?
Uvidíme. Úrokové sadzby v eurozóne, ktorej je Slovensko súčasťou, určuje Európska centrálna banka. Jej úlohou nie je reagovať na krátkodobé cenové výkyvy, ale na to, či sa inflácia výhľadovo a dlhodobo ocitá nad alebo pod dvojpercentným cieľom. Riziká ohrozujúce výhľad vývoja inflácie sú naklonené na stranu rýchlejšieho rastu cien, predovšetkým v najbližšom horizonte. Aktuálne finančné trhy počítajú s istým, no nie dramatickým zvýšením úrokových sadzieb v eurozóne v tomto roku. To sme zapracovali aj do našej marcovej prognózy. Dôležité je, že oficiálne sadzby ECB sú len jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú cenu hypoték a iných úverov. Odvíjajú sa aj od rizikovej prirážky štátnych dlhopisov či miery konkurencie na úverovom trhu.
Čo sa stane so slovenskou ekonomikou, ak vojna tak rýchlo neskončí?
Dlhšie trvajúci konflikt s rozsiahlymi škodami by mal na slovenskú ekonomiku citeľne nepriaznivejšie dosahy než náš základný scenár. Najsilnejším kanálom by boli trvalo vyššie ceny ropy a plynu, ktoré by sa postupne premietali do ostatných cien. Inflácia by sa neznížila tak rýchlo ako predpokladáme v základnom scenári a v priemere by ešte aj v roku 2027 dosiahla 6 %. Dlhšie trvajúca neistota by zároveň oslabila ochotu domácností míňať.
