Sú známi, úspešní a narodení v rovnaký deň - 26. apríla. Narodeniny v tento deň oslavujú tri stálice televíznej obrazovky obrazovky. Pripájame sa ku gratulantom a prajeme všetko najlepšie!
O apríli sa hovorí, že je to bláznivý mesiac. Ste aj vy rovnako bláznivý?
Jana HOSPODÁROVÁ: Neviem, či je to aprílom, ale rozhodne v sebe mám dávku bláznovstva, nepokazím žiadnu srandu a som za realizáciu každého bláznivého nápadu.
Roman POMAJBO: Nepovedal by som úplne bláznivý, ale temperamentný, emotívny! V apríli je premenlivé počasie, raz je teplo, raz zima a tak je to aj s nami narodenými v apríli. Raz sme veľmi šťastní, inokedy veľmi nešťastní.
Maroš KRAMÁR: Ako kedy, v mladosti som bol viac, teraz už viac rozmýšľam, ale tiež mám chuť robiť ešte bláznovstvá
Aké najväčšie bláznovstvo v živote ste urobili?
Jana HOSPODÁROVÁ: Niekoľko bláznovstiev… Kúpila som si koňa, ktorého som mala 20 rokov. Namiesto jedného psíka z útulku som si adoptovala rovno dvoch. Tie ostatné bláznovstvá nie sú na uverejnenie.
Roman POMAJBO: Oženil som sa! Použil som humor… Pamätám si veľa bláznovstiev, ktoré sme navyvádzali. Skákal som skydiving, bungee jumping, potápal som sa… S odstupom času som rád, že som to všetko v zdraví prežil. Uvidím, čo ma ešte čaká!
Maroš KRAMÁR: Jéj, tých bolo, veľa ich bolo… Urobil som si v 65-ke radosť s mojou Rijkou.
Ktorá oslava bola za tie roky najbujarejšia?
Jana HOSPODÁROVÁ: Myslím, že táto bude vydarená. 50-ku má tento rok aj môj priateľ Ľubko, a tak spolu ideme osláviť 100-ku. Jeho i moji priatelia garantujú dobrú náladu.
Roman POMAJBO: Každá je jedinečná! Ale rád spomínam na oslavu 50. narodenín! Bolo to veľkolepé! Rodina, kamaráti, jedlo aké sme si pamätali z detstva (plnená paprika, vyprážaný karfiol, dukátové buchtičky...) a hlavne zábavný program, ktorý som si robil sám! Verím, že aj všetci zúčastnení na to s láskou spomínajú!
Maroš KRAMÁR: Na svoju 50-ku som pozval pražské divadlo Studio 2 s predstavením Vše o mužích, v ktorom som hral aj ja. Sám som si ho kúpil a odohral som ho vo vtedajšom divadle West a pozval som asi 300 kamarátov. To bola najväčšia bujará oslava asi až do rána.
Aký darček, po ktorom ste vždy túžili, ste nikdy nedostali?
Jana HOSPODÁROVÁ: Veľmi úprimne hovorím, že o darčeky som nikdy nejako extra nestála. Prosto nie som úplne na veci. Ani kabelky, ani topánky ani šaty a pod. ma nevzrušujú. Od svojho priateľa som dostala krásny darček, koncert francúzskej filmovej hudby, ktorý zrealizoval Ondřej Brzobohatý. Bol to skvelý zážitok. Návrat k Belmondovi, Funesovi, návrat do detstva.
Roman POMAJBO: Mám všetko, čo som chcel. Tri krásne zdravé dcéry a jedného syna. Čo viac si môžem priať? Keď sme na miestnom úrade vítali prvorodenú Vivien do života, boli tam aj novinári a vypytovali sa ma, či som netúžil mať chlapca. Odbil som ich vetou: Štvrtý bude syn! To som ešte netušil, že to bude pravda. Takže pozor na to, čo hovoríte, pretože sa to naozaj môže stať.
Maroš KRAMÁR: Nikdy som nemal niečo také… Väčšinou som si svoje túžby plnil sám. Nikdy som nečakal, že budem obdarovaný. Vždy som sa tešil z každej maličkosti, ale nikdy som vďaka tomu nebol sklamaný, že som nedostal to, čo som čakal. Dokonca ani v detstve… pretože už ako dieťa som zarábal, lebo som hrával, takže som mal nejaké peniažky a tešil som sa viac z toho, keď som kúpil darčeky pre mojich rodičov na Vianoce a narodeniny. Možno som sa z nich tešil viac ako z toho, čo som dostal.
Aký dar by vám dnes urobil najväčšiu radosť?
Jana HOSPODÁROVÁ: Poprosila som našich hostí, aby mi namiesto darčekov a kvetov finančne prispeli na opustené zvieratká a vojnové deti. Naozaj po ničom netúžim.
Roman POMAJBO: Najväčšiu radosť mi robí obdarovávať tých druhých. Naozaj! A robí mi radosť, keď to tí druhí vedia oceniť.
Maroš KRAMÁR: Zdravie! To je najdôležitejšie. Všetko ostatné už mám, takže aby mi bolo dobre, aby som necítil žiadne trampoty a aby som čo najmenej musel chodiť k lekárovi.
Čo považujete za svoj najväčší míľnik v živote?
Jana HOSPODÁROVÁ: Wow, to je náročná otázka. Môj život je pomerne pokojný. Plynie, nie sú v ňom žiadne extrémne výkyvy. Ale možno to, keď som pred 30 rokmi úspešne urobila konkurz do Markízy. Alebo keď som stretla svojho súčasného priateľa. Je to môj najdlhší vzťah.
Roman POMAJBO: Wow, to je náročná otázka. Môj život je pomerne pokojný. Plynie, nie sú v ňom žiadne extrémne výkyvy. Ale možno to, keď som pred 30 rokmi úspešne urobila konkurz do Markízy. Alebo keď som stretla svojho súčasného priateľa. Je to môj najdlhší vzťah.
Maroš KRAMÁR: Moje dve rodiny. Prvá rodina a tri krásne deti, ktoré mám veľmi rád, a druhý míľnik je moja druhá rodina, kde máme malú Riušku... to sú asi tie najväčšie míľniky. To predtým bol aprílový krásny život do štyridsiatky, bláznivý, a potom to bola ďalšia bláznivá jazda, ale už aj s väčšou zodpovednosťou.
Čo by ste zapriali svojim kolegom, ktorí majú narodeniny v rovnaký deň?
Jana HOSPODÁROVÁ: Najmä veľa zdravia a aby si život pre nich pripravil ešte veľa krásnych, vzrušujúcich zážitkov. To želám aj sebe.
Roman POMAJBO: Aby sme si vždy jeden na druhého spomenuli, popriali si, aj keď sa často stretneme len raz za rok – na narodeniny. Aby vedeli, že nie sú v tom sami, kto má dnes o rok viac. Sme v tom spolu! Krásne narodeniny!
Maroš KRAMÁR: Prajem im to isté čo sebe, hlavne veľa zdravia. Všetko ostatné záleží trochu aj na nich, aj na šťastí a aj na tých, medzi ktorými žijú. Takže obklopiť sa dobrými ľuďmi a hlavne byť zdravý čo najdlhšie.
Zdroj foto: ancn, chatgpt, tv markíza
4
