Vojna na Blízkom východe poznačí našu ekonomiku: Ako zasiahne Slovensko?

Vývoj našej ekonomiky mohol byť v roku 2026 o niečo lepší, ale prišla vojna. Silnejšie inflačné tlaky s nami teda zostanú dlhšie a treba sa pripraviť na horšie scenáre. Takýto odkaz od Národnej banky Slovenska obyvateľov nepotešil, pretože je jasné, že ak konflikt v Iráne potrvá dlho, naša ekonomika a naše peňaženky na to veľmi nepríjemne doplatia. Čo nás teda v blízkej dobe čaká?

28. februára 2026 sa svet prebudil do vojnového rána. Konflikt na Blízkom východe odštartoval spoločný útok Izraela a Spojených štátov amerických na rôzne ciele v Iráne, pričom sa primárne mierilo na kľúčových predstaviteľov iránskeho režimu, vojenských veliteľov a vojenské zariadenia. Útok zahŕňal aj atentát na Alího Chámeneího, ktorý bol od úmrtia Chomejního v roku 1989 duchovným vodcom Iránu. Po útoku krajina potvrdila vodcovu smrť a vyhlásili 40 dní smútku. Jeho nástupcom sa stal jeho syn Modžtaba Chameneí, ktorý mal byť v čase našej uzávierky v kritickom zdravotnom stave.

Prečo zaútočili na Irán?

Americký prezident Donald Trump na sociálnej sieti vysvetlil, že k útoku na Irán ho spolu s Izraelom viedlo hneď niekoľko dôvodov. Tým najdôležitejším malo byť zničenie jadrových kapacít Iránu. Okrem toho zničenie iránskeho námorníctva a samotného režimu, aby Irán ďalej nedokázal vyzbrojovať a riadiť extrémistické skupiny mimo krajiny, ako napríklad Hamas v Gaze alebo Hizballáh v Libanone. Analytici k týmto dôvodom ale pridávajú aj iné, napríklad ropu. Cez Hormuzský prieliv, ktorý Irán kontroluje, totiž prechádza asi pätina svetových dodávok ropy. A to znamená, že jeho blokáda má veľký dopad na svetový trh. Aj na Slovensko.

Ďaleko od konfliktu, blízko ku problémom

Ak by ste chceli vedieť, prečo má vojna v Iráne dopad aj na Slovensko, ktoré je od miesta bojov pomerne vzdialené, odpoveď je jednoduchá. Konflikt sa síce odohráva ďaleko od nás, no jeho dôsledky sa k nám prenášajú prostredníctvom cien ropy, plynu a zvýšenej neistoty. „Konflikt prakticky zastavil lodnú dopravu cez Hormuzskú úžinu. Je to kľúčový bod, ktorým prechádza významná časť globálneho exportu ropy a skvapalneného plynu z Perzského zálivu. To spôsobilo prudký rast cien energií na svetových trhoch. Poškodené sú aj energetické zariadenia v regióne vrátane dôležitého terminálu pre skvapalnený plyn v Katare,“ vysvetlila Národná banka Slovenska. Vyššie ceny ropy a plynu sa tak potom premietnu do cien benzínu a nafty, a skôr či neskôr povedú aj k zdražovaniu potravín, dopravy a služieb. „Slovenská malá otvorená ekonomika je silne závislá od zahraničného dopytu. Ak vyššie ceny energií brzdia ekonomiky našich obchodných partnerov, oslabuje to objednávky pre slovenské firmy. Rozsah dosahov bude závisieť najmä od trvania konfliktu a od miery poškodenia energetickej infraštruktúry v regióne. Čím dlhšie potrvá neistota okolo dodávok energií, tým väčší bude tlak na rast cien a oslabenie ekonomickej aktivity v Európe aj u nás,“ varujú ekonómovia.

Vojna otriasla svetovou ekonomikou

Dáta slovenských ekonómov pred vypuknutím konfliktu na Blízkom východe naznačovali, že ekonomický rast našej krajiny by mohol byť o čosi lepší, než pôvodne očakávali. Vojna však zatienila sľubný vývoj európskej ekonomiky a slovenského trhu práce z prelomu rokov. „Vojna v Iráne podkopáva už aj tak slabý rast ekonomiky. Vinou konfliktu ceny energetických komodít na finančných trhoch začali dramaticky rásť. Nárast cien ropy a zemného plynu je zatiaľ slabší než po ruskej invázii na Ukrajinu, ale stále môže globálnu ekonomiku výrazne spomaliť. Pre Slovensko, malú krajinu závislú od exportu, je to opäť zlá správa,“ vyhlásili experti z Národnej banky Slovenska s tým, že miera neistoty je mimoriadne vysoká, preto bude pre ďalší vývoj rozhodujúce, kedy a ako sa vojna skončí. „Čím dlhšie bude trvať, čím väčšie škody napácha na fyzickej infraštruktúre v energetickom sektore, tým silnejší bude jej negatívny dosah na globálnu aj slovenskú ekonomiku,“ varujú ekonomickí analytici s tým, že vyššie ceny energií zhoršujú podmienky pre podniky aj domácnosti. Firmám rastú náklady a obmedzujú investície. Domácnosti znižujú spotrebu a viac šetria. Zhorší sa aj zahraničný dopyt, najmä v Európe. To všetko má teda negatívny vplyv na slovenský priemysel a export.

Dva scenáre pre Slovensko

Analytici majú pre Slovákov pripravené scenáre s rôznou dobou trvania konfliktu v Iráne. V tom, ktorý predpokladá, že vojna sa zakrátko skončí, by slovenská ekonomika mohla v roku 2026 vzrásť o 0,5 %. Inflácia by sa mala v tomto roku opäť pohybovať v blízkosti 4 %. Výraznejšie by mali zdražieť nielen potraviny, ale aj široké spektrum tovarov a služieb. Ak však bude konflikt s Iránom trvať dlho, môže zásadným spôsobom prepísať vývoj vo svete aj na Slovensku. Podľa odhadov analytikov z Národnej banky Slovenska by v tom prípade mohla u nás inflácia stúpnuť postupne až k 7 % a v priemere by sa v nasledujúcich rokoch držala na úrovniach okolo 6 %. Prišli by sme o takmer 30-tisíc pracovných miest a deficit verejných financií by mohol bez ďalších vládnych opatrení na podporu ekonomiky stúpnuť takmer k 5 % HDP. „Banková rada považuje scenár dlhotrvajúcej vojny za daných okolností za mimoriadne nepriaznivý a očakáva, že skutočný vývoj bude lepší,“ dodali experti z Národnej banky Slovenska.

Zdroj foto: Shutterstock