2Až 25% detí vykazuje známky závislosti na sociálnych sieťach. Poukazuje na to aj náš minuloročný prieskum názorov siedmakov na základných školách. Deti bežne trávia na mobile aj 6 hodín denne. Predstavte si, že by tých 6 hodín nestrávili scrollovaním po obrazovkách, ale napríklad učením sa. Akú múdru generáciu by sme mali? Niekto by si mohol myslieť, že stačí dieťaťu mobil zobrať a je vybavené. Ale tak ako ani dospelý, ani dieťa dobrovoľne nepoloží mobil a nebude si kontrolovať čas, ktorý na ňom strávi.
Závislosť na digitálnych technológiách vzniká rýchlo a je sofistikovaná. A povedzme si na rovinu - ten mobil alebo tablet dávajú dieťaťu do rúk ako prví rodičia. Často som sám svedkom obrazu - mama tlačí jednou rukou kočík s batoľaťom a druhou ťuká do mobilu. Mamy sedia na lavičke na ihrisku, každá má v ruke mobil a deti sa separátne hrajú. Alebo rodina v reštaurácii a malé dieťa má pred nosom položený mobil “aby sa vôbec najedlo”, “aby bolo pokojné”… Deti nemajú byť pokojné, majú objavovať, majú sa hrať a potrebujú plnú prítomnosť dospelých. Existuje množstvo prieskumov hovoriacich o tom, aký nevyhnutný pre rozvoj mozgu dieťaťa v najútlejšom veku je očný kontakt s matkou.
Zákerná závislosť
Závislosti na digitálnych technológiách sú omnoho zákernejšie než závislosti od alkoholu či drog. Digitálny svet nemá veľmi viditeľné vonkajšie prejavy, skôr zanecháva neviditeľné jazvy na duši. Sociálne siete ponúkajú prostredníctvom algoritmov addiktívny obsah, ktorý je tzv. lacným dopamínom. Všimnite si, po čom siahnu nielen deti ale aj dospelí, keď majú chvíľu pauzu. Mobil berú ako únik z reálneho sveta, ale tá oddychová chvíľka často trvá až niekoľko hodín. Mozog je z toho tak vyčerpaný, že sa už neviete naštartovať na nejakú činnosť, máte pocit únavy a do ničoho sa vám poriadne nechce. A keď to zariadenie chytíte do rúk, pocítite úľavu. Keď ho nemáte, napríklad keď ho zabudnete doma, cítite takmer až úzkosť.
Dnes si už mnoho dospelých nevie predstaviť deň bez mobilu. A čo potom deti? Viete, čo je na digitálnych závislostiach najťažšie? Že nie je možné od nich úplne abstinovať. V 21. storočí nemôžete prestať používať internet, e-mail alebo smartfón, ak chcete pracovať, študovať, platiť účty a pod. Stále pozeranie do mobilu sa stalo normou. A dieťa? To sa učí pozorovaním. Ak rodič trávi voľný čas na telefóne, dieťa si toto správanie internalizuje ako normu a formu relaxácie. V dnešnej dobe zaneprázdnených pracujúcich rodičov technológia často nahrádza interakciu s nimi. Ak dieťa necíti dostatočnú emocionálnu odozvu v reálnom svete, hľadá ju v digitálnom priestore, kde je “odmena”, či už lajk, komentár, alebo nejaký úspech v hre. Nebezpečenstvo spočíva aj v tom, že agresivita, zlé vzťahy v spoločnosti, či taká šikana cez digitálne technológie prenasledujú deti cez displej mobilu až do ich detských izieb a sú prakticky nevykynožiteľné.
Láska a hranice
Z pohľadu dospelých nestačí kritizovať závislosť detí bez toho, aby sme im vopred nenastavili jasné digitálne hranice a pravidlá používania smartfónu. Hranice sú absolútny základ. Ráno bez mobilu aj večer bez mobilu by mali byť úplný základ. A ako prví by tieto zariadenia mali odložiť rodičia a starí rodičia a začať sa s deťmi rozprávať, alebo vytvoriť iný program. Pre súčasnú generáciu je duševné zdravie a vzťahy dôležitejšie než materiálne statky či strach z chudoby. Aj to potvrdzuje náš prieskum. Digitálne závislosti priamo zasahujú tieto kľúčové hodnoty, čím podkopávajú ich základný pocit bezpečia.
Naše deti nečakajú zázraky, ani drahé darčeky. Čakajú svet, v ktorom rodina tvorí kľúč pre domov, z ktorého nebudú musieť utekať do virtuálnej reality, aby sa cítili pochopené, uznané alebo v bezpečí.
