Grécky kráľ Juraj I. v roku 1896 vyhlásil znovuzrodenie olympijských hier. Na štadióne v Aténach vtedy prvýkrát zaznela Olympijská hymna, ktorú na slová Kostisa Palamasa zhudobnil Spyridon Samaras. Voľba gréckych Atén ako dejiska prvej olympiády novoveku však nebola taká priamočiara. Zakladateľ a otec myšlienky obnovenia olympijských hier barón Pierre de Coubertin totiž pôvodne plánoval prvýkrát organizovať hry ako súčasť svetovej výstavy, ktorá sa mala konať v roku 1900 v Paríži. Podľa historických dokumentov účastníci Medzinárodného kongresu pre štúdium a šírenie amatérskych princípov v Paríži na Sorbonne v júni 1894 navrhovali za prvé miesto konania hier Londýn. Nakoniec ale s prehľadom zvíťazili Atény.
Zásluhu na prijatí Atén ako symbolického miesta pre prvé novodobé olympijské hry v roku 1896 mali predovšetkým Pierre de Coubertin, ktorý londýnsky návrh odsunul a Demetrius Vikelas, ktorý predsedal komisii na obnovu olympijských hier v rámci kongresu. Vikelas bol muž bez športového zázemia, no s prestížnym vzdelaním, bohatým finančným zázemím a s väzbou na grécku kráľovskú rodinu. Len necelých päť mesiacov pred parížskym kongresom sa prekvapivo listom od priateľa dozvedel o svojom poverení zastupovať na ňom Panhelénsky gymnastický klub, jeden z najstarších a najvýznamnejších multišportových klubov v Grécku. Zastupovanie na kongrese, predsedanie komisii a napokon voľba Atén otvorili Demetriusovi Vikelasovi cestu k voľbe za prvého prezidenta Medzinárodného olympijského výboru.
Zbierka na olympiádu
Vikelas si uvedomoval zložitosť roly, ktorá mu bola zverená. Na prípravu hier zostávali dva roky. S osobnou podporou členov gréckej kráľovskej rodiny vypísal verejná zbierka, v ktorej sa v roku 1895 vyzbieralo za necelé dva mesiace13 000 drachiem. V súčasnosti by táto suma zodpovedala hodnote asi 100 000 eur.
Milión drachiem na opravu štadióna
Prvým olympijským „sponzorom“ sa stal grécky multimilionár Georgios Averoff, ktorý daroval milión drachiem na rekonštrukciu ruín Panaténajského štadióna, postaveného v tvare podkovy okolo roku 390 pred Kristom, jediného štadióna na svete z bieleho pentelského mramoru. Pre zaujímavosť treba uviesť, že kapacita 60-tisíc divákov zodpovedala asi polovici vtedajšiemu počtu obyvateľov Atén, ktoré sa hlavným mestom Grécka stali v roku 1834. Dodnes stojí pred štadiónom ako symbol vďaky Averoffova socha. Vydanie tucta poštových známok k Hrám I. olympiády 1896 v Aténach, ktorých úlohou bolo vylepšiť bilanciu rozpočtu organizačného výboru hier, odštartovalo éru olympijskej filatelie.
Prvé olympijské hry bez účasti žien
O účasť na prvých olympijských hrách prejavilo záujem 34 krajín, nakoľko však prihlášky od usporiadateľov odišli až v decembri 1895, pre krátky čas na prípravu, pricestovalo do Atén len 14 krajín. Boli to Austrália, Bulharsko, Čile, Dánsko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Nemecko, Rakúsko - Uhorsko, Spojené štáty americké, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia. Do súťaží bolo prihlásených 245 športovcov, ale hry boli výhradne mužskou záležitosťou. Ženy štartovali až v Paríži v roku 1900.
Zvláštne disciplíny a prví víťazi
Pravdepodobne k najkurióznejším disciplínam patrila vtedy súťaž v plávaní námorníkov na 100 m. Bola určená len pre námorníkov z lodí kotviacich v aténskom prístave v Pireu. Jedinou disciplínou otvorenou pre profesionálov bol šerm fleuretom šermiarskych majstrov. Vďaka svojmu víťazstvu v tejto disciplíne sa Leon Pyrgos stal prvým Grékom v modernej dobe, ktorý získal olympijský titul. bol Druhým gréckym olympijským víťazom bol Georgiadis z Tripolisu, keďže Leon Pyrgos získal svoj titul skôr v ten istý deň, Georgiadis mal šťastie, že šerm šabľou sa konal po príchode gréckej kráľovskej rodiny. Vyhral všetky svoje zápasy a bol na záver hier aj dekorovaný kráľom.
Kráľovská rodina v popredí hier
Samotná zaangažovanosť kráľovskej rodiny mala pre podujatie veľký význam. Prítomnosť rodiny, vrátane kráľovnej Oľgy, dodala podujatiu punc svetovej dôležitosti a pritiahla pozornosť zahraničných médií. Kráľ Juraj I. okrem slávnostného otvorenia hier osobne odovzdával na záverečnom ceremoniáli víťazom medaily a olivové ratolesti. Počas hier, keď usporiadal banket pre športovcov a funkcionárov, otvorene navrhol, aby sa Atény stali trvalým sídlom pre usporadovanie olympijských hier. Korunný princ Konštantín bol zas predseda organizačného výboru hier, osobne sa angažoval v získavaní financií na ich podporu a dohliadal na činnosť deviatich výborov, ktoré technicky zabezpečovali prípravu športovísk a priebeh súťaží. Princ Juraj a princ Mikuláš aktívne pôsobili ako rozhodcovia v rôznych disciplínach a keď víťaz maratónu Spyridon Louis vbiehal na štadión, princovia ho sprevádzali v behu na poslednom kole až do cieľa.
Nezvyčajný termín hier
Hry I. olympiády modernej éry trvali desať dní - do 15. apríla. Štartovalo na nich 245 športovcov - výlučne mužov. Hoci účastníci reprezentovali 14 národných olympijských výborov, väčšina z nich bola z Grécka. Prví novovekí olympionici súťažili v 43 disciplínach 9 športov - v atletike (jej súčasťou vtedy bolo aj vzpieranie), plávaní, gymnastike, zápasení, šerme, cyklistike, streľbe a v tenise. Na jedinom krytom športovisku bojovali o olympijské pocty šermiari. Pôvodne sa malo ešte na mori súťažiť vo veslovaní a v jachtingu, ale v dôsledku veľkého vetra a vysokých vĺn sa to nerealizovalo. Premiérové hry sa na dnešné pomery odohrali v nezvyčajne skorom termíne – už v apríli.
Zdroj foto: foto archív, SOŠV
