Syndróm , ktorý dostal názov TAKOTSUBO: Zlomené srdce naozaj existuje!

Syndróm zlomeného srdca neznie len ako metafora z filmov či piesní – v medicíne ide o reálne ochorenie, známe ako Takotsubo kardiomyopatia. Vzniká náhle, často po silnom emočnom alebo fyzickom strese, a svojimi príznakmi dokáže verne napodobniť infarkt. Ako tento stav vzniká, koho najčastejšie postihuje a prečo sa srdce dokáže „zlomiť“ aj bez upchatých ciev? V rozhovore s kardiologičkou Adrianou Fľakovou z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb približujeme prekvapivé prepojenie psychiky a srdca a tiež dôvod, prečo by sme stres nemali podceňovať.

Pojem zlomené srdce poznáme skôr z filmov a piesní, existuje aj v medicíne reálne ochorenie, ktoré za týmto názvom stojí?

Je to prekvapivé ale naozaj v medicíne existuje ochorenie, ktoré označujeme laicky termínom syndróm zlomeného srdca. V medicínskej terminológii tento stav označujeme ako stresová kardiomyopatia (KMP) alebo termínom TAKOTSUBO kardiomyopatia. Prvý krát bolo ochorenie popísané roku 1983-1990 dr. Hikaru SATO, japonským intervenčným kardiológom, na základe typického obrazu pri ventrikulografii ľavej komory u pacientov s podozrením na akútny infarkt myokardu. Pacienti podstúpili koronarografické vyšetrenie srdcových ciev s negatívnym nálezom. RTG obraz ľavej komory po vstreknutí kontrastnej látky, tzv. ventrikulografia, pripomínal tradičnú japonskú pascu na chytanie chobotníc, ktorá sa v japončine označuje takotsubo.

Čo sa vlastne deje v tele človeka, keď zažije silný emočný šok, napríklad rozchod alebo stratu blízkeho?

Od čias, kedy bol syndróm zlomeného srdca prvýkrát opísaný ako variant akútneho infarktu, sa vykonalo mnoho vedeckej práce, aby sme tento stav objasnili. Mechanizmus vzniku nie je stále úplne zrejmý. Predpokladá sa, že pod vplyvom stresu dôjde k excesívnemu vyplaveniu substancií a pôsobkov ako adrenalín, noradrenalín, označujeme ich sumárnym názvom katecholamíny, ktoré spôsobia doslova omráčenie srdcového svalu a jeho prechodnú nefunkčnosť, možno povedať až ochrnutie. Bunky srdcového svalu sú preťažené vápnikom, vzniká mikrovaskulárna dysfunkcia a mikroinfarkty. Dochádza k tzv. spazmom (inak povedané kŕčom) koronárnych tepien, dochádza k poruche metabolizmu myokardiálnych buniek, lokálnemu zápalu a zvýšenému oxidatívnemu stresu, aktivujú sa viaceré cytokíny a zápalové substancie, ktoré poškodzujú srdcový sval. Hrotové a stredové časti svaloviny ľavej komory sú typické zmnožením receptorov, na ktoré sa katecholamíny naviažu, z čoho vyplýva typické regionálne postihnutie srdcového svalu v týchto oblastiach, kým bazálne časti svaloviny LK zostávajú nepostihnuté a svojou hyperkontraktilitou sa snažia zaostávanie hrotových častí dobehnúť. Takýmto spôsobom vzniká typický obraz srdca počas jeho kontrakcie, pripomínajúci už spomínanú pascu na chobotnice. V posledných rokoch došlo k objasneniu účasti vyšších mozgových centier v patogenéze ochorenia, boli dokumentované abnormality mozgu v oblasti talamu, amygdaly a bazálnych ganglií.

Ako často sa v praxi stretávate so syndrómom zlomeného srdca?

Aktuálna prevalencia syndrómu zlomeného srdca nie je úplne známa, predpokladá sa že ide o 1až 2 percentá zo všetkých podozrení na akútny infarkt myokardu.

Sú niektorí ľudia náchylnejší na tento stav ako iní? Napríklad ženy, starší ľudia alebo citlivejšieho povahy?

Syndróm zlomeného srdca je typický pre staršie ženy po menopauze, teda asi po 55. roku života, úzkostnejšieho ladenia alebo citlivejšej povahy, ktoré sú náchylné na emočne vypätejšie prežívanie problematických situácií. Nie je však vylúčené, že Takotsubo KMP nemôže postihnúť aj mužov, aj s takýmito prípadmi sme sa stretli, aj keď je to výrazne zriedkavejšie. V mladšom veku sa tento stav prakticky nevyskytuje. Typický je rozvoj ochorenia aj u ťažko chorých pacientov, po ortopedických operáciách, pri významných traumách, zlomeninách alebo u onkologických pacientov v ťažkom stave. Bez preháňania môžem potvrdiť, že Takotsubo KMP môže dostať aj pacient s akútnym infarktom, ktorý veľmi ťažko znáša pobyt na koronárnej jednotke.

Môže syndróm zlomeného srdca naozaj napodobniť infarkt, ako ich rozlíšiť?

Pacienti s dokumentovanou Takotsubo KMP sú výlučne pacienti, ktorí boli pôvodne hospitalizovaní s podozrením na akútny infarkt myokardu. Ide o pacientov, ktorí udávajú veľmi silné bolesti na hrudníku, náhleho vzniku, s EKG obrazom pripomínajúcim akútny infarkt myokardu. Pri vyšetreniach krvných vzoriek sú prítomné patologické hodnoty svedčiace pre poškodenie srdca. Echokardiografickým vyšetrením zisťujeme poruchy kinetiky stien ľavej komory typické pre akútny infarkt myokardu, aj keď už pri tomto vyšetrení môžeme podozrenie na Takotsubo KMP vysloviť, hlavne ak pacient udáva pred začiatkom ťažkostí veľmi silný psychický stresový moment. Pacienti z týchto dôvodov podstupujú tzv. selektívnu katetrizáciu srdca, ktorá je buď úplne negatívna, alebo je nález nezávažný a nevysvetľuje postihnutie svaloviny srdca. V tomto bode pristupujeme k ventrikulografii, ktorá typicky odhalí obraz spomínaný už vyššie, a podľa ktorého bolo ochorenie pomenované. Opakovaným echokardiografickým vyšetrením zistíme určité špecifiká postihnutia svaloviny, ktoré nám diagnózu nakoniec potvrdia.

Aké sú typické príznaky, pri ktorých by mal človek spozornieť a vyhľadať lekára?

V úvode ťažkostí je veľmi ťažko definitívne rozhodnúť, či ide o akútny infarkt, alebo o Takotsubo KMP. Pri bolestiach na hrudníku vo všeobecnosti, hlavne tých, ktoré trvajú dlhší čas, nezmierňujú sa, pretrvávajú, sú veľmi silné, pacient sa spotí alebo mu je na vracanie alebo zvracia, je nutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Diagnóza Takotsubo KMP sa stanovuje „per exclusionem“ , v preklade „po vylúčení alebo vylúčením“. Jednoznačne teda najprv vylučujeme akútny infarkt, až potom sa zameriame na možnosť syndrómu zlomeného srdca.

Môžu byť príznaky podobné ako pri bolestiach, ktoré môže navodiť problém s krčnou chrbticou? Ako sa to dá rozpoznať?

Hrudník je komplexná vec, akákoľvek štruktúra, ktorá na tom hrudníku je (pažerák, srdce, svaly, rebrá, chrbtica, nervy...všetko môže spôsobiť bolesti. Ale ani pažerák, ani chrbtica, svaly... vás nejakým spôsobom nepoškodia, nezabije vás to. Najdôležitejšie je srdce. Preto sa prvé vylučuje srdce. Samozrejme, viem to odhadnúť – keď ide o mladého muža, ktorý sa práve vrátil z posilňovne, tak asi najčastejšie to bude chrbtica alebo zablokovaná platnička, seknutý sval... Ale keď je to 60-70-ročný pacient, fajčiar s cukrovkou, vysokým tlakom, tak asi najprv vylučujeme infarkt. A keď nie sú žiadne indície, ktoré by nasvedčovali tomu, že ten pacient má infarkt, potom vieme, že to nie je kardiálna bolesť, nezávisí od srdca, a vtedy odporúčame ďalšie vyšetrenia, napríklad u gastroenterológa, neurológa a podobne.

Existuje oveľa silnejšie prepojenie medzi psychikou a srdcom, než sme si doteraz mysleli?

Ako som spomenula už vyššie je dokázaný vzťah medzi srdcom a vyššími mozgovými centrami, čo nám na druhej strane dáva do rúk aj možnosti účinného liečebného ovplyvnenia ťažkostí pacienta.

Vieme pomenovať spúšťače emočného stresu napr. fyzická záťaž, operácia, alebo neurologické ochorenie?

Za príčinu syndrómu zlomeného srdca jednoznačne považujeme silný akútny stresový moment. Tento moment môže byť ako negatívny – napr. úmrtie v rodine, strata životného partnera, rozvod, finančná strata, tak aj pozitívny –  napr. výhra v lotérií, narodenie vnúčaťa... Tak isto môže vzniknúť u pacienta po ťažkej ortopedickej operácii, u onkologického pacienta, pacienta s ťažkým neurologickým ochorením, po cievnej mozgovej príhode alebo v rekonvalescencii po závažnom zdravotnom probléme.

Dá sa syndrómu zlomeného srdca nejako predchádzať? Alebo je to nečakaná reakcia organizmu?

Vznik ochorenia je náhly, imituje akútny srdcový infarkt, preventívne opatrenia nie sú úplne zadefinované, ochorenie nie je veľmi časté. V  ťažkých životných situáciách sa odporúča psychologická podpora, silné rodinné a sociálne zázemie, relaxačné techniky, príp. aj prechodná liečba anxiolytikami alebo antidepresívami na nevyhnutný čas k zvládnutiu záťažovej situácie.

Aké diagnostické kritériá používate na potvrdenie tohto ochorenia v klinickej praxi?

K diagnóze Takotsubo KMP potrebujeme naplnenie nasledujúcich 4 kritérií: 

-         Prechodné – porucha kinetiky hrotových a stredných častí svaloviny ľavej komory, pričom poruchy kinetiky presahujú oblasť, ktorá by mohla byť zásobená jednou koronárnou tepnou

-         Neprítomnosť uzáveru srdcovej tepny, ktorú vylúčime selektívnou angiografiou srdcových tepien, tzv. selektívnou katetrizáciou srdca

-         Novovzniknuté – echokardiografické a EKG abnormality typické pre akútny infarkt myokardu, stredne významne zvýšené srdcové troponíny, markery poškodenia srdcového svalu

-         Vylúčenie inej závažnej diagnózy feochromocytómu (nádor z chromafinných buniek nadobličiek) alebo zápalu srdcového svalu.

Ako prebieha liečba? Je potrebná hospitalizácia alebo stačí pokojový režim?

Typické pre toto ochorenie je jeho plná reverzibilita. To znamená, že postihnutie srdcového svalu plne odznie a funkcia srdca sa vráti do normálneho stavu, resp. stavu pred príhodou v priebehu  6-8 týždňov. Aj keď sa ochorenie považuje za benígne, jeho počiatočné fázy majú potenciál silne ohroziť zdravie pacienta resp. aj jeho život. V úvode ťažkostí môže dôjsť k prejavom respiračnej nedostatočnosti, pacient môže byť prijatý do nemocnice s obrazom akútneho pľúcneho edému, zlyhania srdca príp. kardiogénneho šoku. Môže vzniknúť akútna nedostatočnosť srdcovej chlopne, čo môže mať vážne následky na zdraví pacienta.  Alebo veľmi vzácne k ruptúre, teda roztrhnutiu steny srdca. Čím vlastne ochorenie naplní svoj laický názov – syndróm zlomeného srdca. V tomto prípade však dochádza k náhlej smrti pacienta. Pacientov teda jednoznačne v akútnom štádiu hospitalizujeme na oddelení akútnej kardiológie na niekoľko dní, záleží na tom, ako sa vyvíja ich zdravotný stav. Pacientom podávame aj medikamentóznu liečbu betablokátormi, anxiolytikammi alebo antidepresívami.

Môže sa syndróm zlomeného srdca zopakovať, ak človek zažije ďalší silný stres?

Ochorenie sa môže opakovať u toho istého pacienta aj viackrát. Pacient, ktorý prekonaná Takotsubo kardiomyopatiu má vyššie riziko, že sa stav zopakuje.

Akú úlohu zohráva dlhodobý stres, pracovné vyťaženie či tlak na výkon?

Ako základný patologický mechanizmus ochorenia sa uplatňuje skôr akútny stres ako chronický. Napriek tomu je nutné dlhodobý stres zo života odstrániť, ak je to možné. Pracovné vyťaženie kompenzovať uspokojivými voľnočasovými aktivitami. Je nutné si uvedomiť, že dlhodobý stres je zodpovedný za významné srdcovocievne ochorenia ako sú infarkt myokardu alebo náhla cievna mozgová príhoda, rozvoj choroby vysokého krvného tlaku alebo cukrovky.

Čo by ste odporučili ľuďom, ktorý prežívajú ťažké obdobie, ako chrániť svoje srdca nielen obrazne ale aj fyzicky?

Súčasný životný štýl je veľmi náročný. Náš život je rýchly, plný zvratov, neistoty, finančných problémov, závažných celosvetových konfliktov. V rámci prevencie či už syndrómu zlomeného srdca alebo ostatných srdcovocievnych ochorení je nutná psychohygiena, pevné sociálne a rodinné zázemie, ktoré nám dáva psychickú odolnosť, zdravý životný štýl, adekvátna fyzická aktivita, zdravý spánok.

Syndróm zlomeného srdca (Takotsubo kardiomyopatia)

patrí medzi ochorenia srdcového svalu (myokardu). Vzniká v súvislosti s psychicky alebo fyzicky stresovou situáciou alebo so zhoršením ochorenia, ktorým pacient trpel už predtým. V náleze dominuje podobná bolesť na hrudníku ako pri infarkte a sťažené dýchanie, srdce pacienta je oslabené a nie je schopné prepumpovať cez seba krv, ktorá sa preto hromadí v krvnom obehu pred srdcom. Po niekoľkých týždňoch až mesiacoch väčšinou dôjde ku úplnému vyliečeniu pacienta a kompletnej obnove funkcie srdca.

Symptómy

Keďže sa prejavuje rovnako ako srdcový infarkt (bolesti na hrudníku, sťažené dýchanie) je potrebné tieto dva stavy od seba odlíšiť. Takotsubo sa môže prejaviť aj búšením srdca, stratou vedomia, kašľom a inými príznakmi.

Príčina vzniku

Zatiaľ existujú len teórie a predpoklady, prečo dané ochorenie vzniká, úlohu však zohrávajú stresové hormóny. Vzniká väčšinou u žien v čase veľkého psychického alebo fyzického vypätia (náhle úmrtie blízkeho človeka, smrť dieťaťa, diagnostikované závažné ochorenie, domáce násilie, strata veľkého množstva peňazí, strata zamestnania, rozvod, autonehoda, operácia).

Rizikové faktory

Ženské pohlavie, vek (častejšie vzniká nad 50 rokov, u žien po menopauze), neurologické ochorenie, stav po úraze hlavy.

Komplikácie

Srdcové zlyhanie, prasknutie steny komory, pľúcny opuch, v krajnom prípade vedie ku smrti.

Liečba

Špecifiká liečba neexistuje, je zameraná len na liečbu príznakov, komplikácií a elimináciu stresov (ochorenie môže recidivovať).

Zdroj foto: Shutterstock, ancn