Najpopulárnejšia pieseň na svete? Bude to zrejme koleda Tichá noc, ktorá sa na celom svete spieva približne v 300 jazykoch! Prečo je taká populárna a čo je pravdy na tom, že o jej vznik sa postarali kostolné myši?
Slovné spojenie kostolné myši v tomto prípade myslíme úplne doslovne. V roku 1818 došlo v kostole svätého Mikuláša v rakúskom Oberndorfe, blízko Salzburgu, k nemilej udalosti. Myši prehrýzli mechy na organe a kňaza Josepha Mohra to poriadne vydesilo. Zistil to totiž 23.decembra a vôbec si nevedel predstaviť, ako bude vyzerať vianočná polnočná omša bez slávnostnej organovej hudby. Kňaz veľmi na výber nemal, musel vymyslieť niečo, čo budú veriaci spievať bez organa a navyše sa im to bude aj páčiť. Zložil teda rýchlo zopár milých veršov o narodení malého Ježiška, o tom ako vedľa spiaceho bábätka bdie svätý pár Jozef a Mária a ako sa Vykupiteľovi sveta prišli pokloniť aj anjeli z neba. Verše boli celkom vydarené, ale zhudobniť ich nevedel. Požiadal preto svojho dobrého kamaráta z neďalekej obce Arnsdorf, organistu Franza Grubera, aby k jeho textu vymyslel nejakú jemnú, peknú a najmä vianočnú melódiu, ktorú vybrnkajú gitary. Organista si prečítal text a bol vraj taký nadšený obsahom piesne, že ju zhudobnil za necelú hodinu. Na polnočnej omši už potom spieval celý kostol „Tichá noc, svätá noc...“
Pomohla im „náhoda“
Peknú pieseň z oberndorfského kostola si rýchlo požičala aj veriaci z blízkych dedín, neskôr z miest, až sa čoskoro začala spievať aj na viedenskom cisárskom dvore. Hovorí sa, že pruskému kráľovi Friedrichovi Wilhelmovi IV. sa koleda zapáčila tak veľmi, že sa rozhodl nájsť jej autorov. Zistilo sa tak, že kňaz Joseph Mohr zomrel v roku 1848 v úplnej chudobe po tom, ako celý život obetoval svojim veriacim. Mal len 56 rokov. Organistu Grubera nevedeli dlho nájsť, až kým im nepomohla náhoda. V roku 1854 zbor v Salzburgu pripravoval vianočné pásmo, kde samala spievať aj Tichá noc. Jeden mladík ale namietal, že pieseň sa má spievať inak. Zistilo sa, že ide o Felixa, syna Franza Grubera, ktorý sa melódiu slávnej koledy naučil od toho najpovolanejšieho – od svojho otca.
A čo bolo ďalej
V roku 1839 už koledu Tichá noc, svätá noc spieval dojatý dav veriacich v New Yorku, v roku 1863 sa tak stalo v Londýne a v roku 1931 zaznela dokonca aj v Japonsku pod názvom Šizukeki majonka. V chráme svätého Mikuláša v Oberndorfe dodnes visí plaketa s týmto nápisom: „Učiteľ Franz Gruber tu 24. decembra 1818 napísal melódiu piesne Tichá noc, svätá noc a vikár Joseph Mohr zložil jej slová“. V dedinke sa dnes nachádza aj unikátne múzeum Tichej noci, kde sa dodnes uchováva pôvodný rukopis slávnej koledy.
Tichá noc, svätá noc
Koleda bola do slovenčiny preložená v 40. rokoch minulého storočia vďaka Ladislavovi Hološovi. Pôvodný text piesne má šesť strof.
Tichá noc, svätá noc!
Všetko spí, všetko sní,
sám len svätý bdie dôverný pár,
stráži dieťatko, nebeský dar.
Sladký Ježiško spí, sní,
nebesky tíško spí, sní.
Tichá noc, svätá noc!
Anjeli zleteli,
najprv pastierom podali zvesť,
ktorá svetom dnes dáva sa niesť:
Kristus Spasiteľ je tu,
Tešiteľ sveta je tu!
Tichá noc, svätá noc!
Nežná tvár, lásky žiar
božsky rozsieva v jasličkách tam:
bije záchranná hodina nám
v tvojom zrodení, Boh Syn,
Ježiško, Láska, Boh Syn!
Zdroj foto: shutterstock
3
