Začiatkom augusta, práve počas prebiehajúcich olympijských hier, prekvapila celý svet správa, že Rusko sa so západnými krajinami po mesiacoch plných rokovaní dohodlo na najväčšej výmene väzňov, aká sa odohrala od zániku Sovietskeho zväzu. Tentoraz zmenilo stranu hneď 24 väzňov. Nie je to však ani zďaleka jediná či dokonca najväčšia výmena zajatcov v nedávnej histórii.
Mať vo svojom väzení zajatcov, ktorí majú vysokú hodnotu, je pre každý štát výhodou, hlavne ak potrebuje vyjednať ústupky či iné výhody s krajinou, ktorá mu nie je priateľsky naklonená. Mnohokrát sa to potvrdilo počas studenej vojny, ktorá priniesla viacero slávnych výmen zajatcov medzi Západom a Východom.
Studená vojna
Mnohých asi prekvapí, že táto prax neutíchla ani po páde komunistických režimov. Svet sa aj naďalej hemží tajnými a spiacimi agentmi, ktorí čakajú na svoju príležitosť. A hoci to vyzerá ako príbeh z filmového scenára, viacero známych výmen sa odohralo aj v uplynulých rokoch.
K tej najnovšej zo začiatku augusta došlo po dlhých rokovaniach medzi Ruskom, Spojenými štátmi, Nemeckom a ďalšími troma európskymi krajinami. To všetko v čase, keď medzinárodné napätie v súvislosti s vojnou na Ukrajine dosahuje značnú intenzitu.
Väzni a špióni
Americký prezident Joe Biden pri návrate 16 väzňov z Ruska zdôraznil, že pomoc pri dohode pomáhalo sprostredkovať aj Turecko. Vďaka tomu sa do vlasti mohol vrátiť napríklad reportér z The Wall Street Journal Evan Gershkovich či bezpečnostný manažér a bývalý námorník Paul Whelan.
Západ na oplátku umožnil ôsmim väzňom vrátiť sa do Ruska; vrátane Vadima Krasikova, ktorého nemecký súd v roku 2021 odsúdil na doživotie za zabitie bývalého čečenského rebela v Berlíne – údajne na príkaz Moskvy.
Americký poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan na otázku, či rokovania s Moskvou položili základy pre mierové rozhovory týkajúce sa Ukrajiny, odpovedal médiám, že Biely dom nevidí medzi týmito dvoma interakciami súvislosť.
Tzv. rukojemnícka diplomacia nie je žiadnou novinkou a o mnohých výmenách väzňov a špiónov v minulosti médiá informovali s veľkou dávkou senzácie.
Most špiónov
február 1962
Prvá veľká výmena zajatcov medzi Sovietskym zväzom a USA sa odohrala na vrchole studenej vojny na moste Glienicker Brücke, nazývanom „Most špiónov“, ktorý sa nachádza na okraji Berlína a označoval hranicu medzi Nemeckou demokratickou republikou a Západom.
Na tomto moste sa odohrala jedna z najznámejších výmen. Západ tu vymenil špióna KGB známeho pod menom Rudolf Abel za amerického pilota Francisa Garyho Powersa, ktorý bol zostrelený nad Sovietskym zväzom počas špionážneho letu.
Dohoda viedla k tomu, že špión KGB Rudolf Abel kráčal smerom k NDR a skrížil cestu s americkým pilotom Francisom Garym Powersom na ceste na Západ.
Abel, britský sovietsky spravodajský dôstojník, pracoval pre KGB v New Yorku. Pred výmenou si odsedel štyri roky z 30-ročného väzenia. Jeho skutočné meno bolo William Fisher a narodil sa vo Veľkej Británii. Neskôr sa presťahoval do Sovietskeho zväzu a zapojil sa do jeho spravodajských operácií v 20. rokoch. V roku 1948 bol vyslaný do USA, kde bol v roku 1957 zatknutý na základe obvinení zo špionáže a odsúdený na 30 rokov. Po príchode do Sovietskeho zväzu o svojej spravodajskej práci prednášal na školách. Úrady jeho pravú identitu odhalili až po jeho smrti v roku 1971.
Džibrilská dohoda
máj 1985
Džibrilská dohoda medzi Izraelom a Palestínou bola pomenovaná po Ahmedovi Džibrilovi, vodcovi generálneho velenia Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny. Izrael na jej základe prepustil 1150 väzňov výmenou za troch izraelských vojakov Josefa Grofa, Nisima Salema a Heziho Šaja, zajatých počas prvej libanonskej vojny.
Medzi prepustenými väzňami boli dve významné postavy. Prvý z nich bol Kózó Okamoto, jeden z japonských útočníkov zodpovedný za masaker na letisku Lod z mája 1972, ktorý bol odsúdený na trojnásobný doživotný trest odňatia slobody. Druhým bol Ahmed Jasin, vodca moslimského bratstva z Pásma Gazy a neskôr duchovný vodca hnutia Hamas, v roku 1983 odsúdený na trinásť rokov odňatia slobody.
Išlo o jednu z viacerých dohôd o výmene väzňov, ktorú Izrael uzavrel s palestínskymi organizáciami, ktoré považoval za teroristické. Rokovania o výmene trvali takmer rok a tá znamenala prelom. Nebola však ani zďaleka prvá. Už dva roky pred ňou Izrael vymenil viac ako 4500 palestínskych väzňov za šesť izraelských vojakov, ktorých zadržiavala Organizácia za oslobodenie Palestíny.
Politika výmeny väzňov sa osemdesiatymi rokmi neskončila. V roku 2011 bol unesený izraelský štábny seržant Gilad Šalit vymenený za 1027 Palestínčanov vrátane vodcu Hamasu Jahju Sinvára, ktorý bol prepustený po viac ako 20 rokoch väzenia a dnes je jedným z najhľadanejších mužov Izraela pre svoju úlohu v útokoch zo 7. októbra 2023.
Najväčšia výmena agentov
jún 1985
Most Glienicker Brücke zohral dôležitú úlohu pri výmene agentov niekoľkokrát. Po známej výmene v roku 1962 sa Západu podarilo po troch rokoch rokovaní vymeniť 23 občanov západných krajín uväznených za špionáž v krajinách Varšavskej zmluvy za bývalého poľského spravodajského dôstojníka Mariana Zacharského spolu s troma ďalšími agentmi východného bloku.
Identitu vymenených západných väzňov krajiny tajili, hoci jeden z nich sa rozhodol odhaliť svoju totožnosť v západonemeckej televízii, kde priznal trinásťročné väzenie i mučenie v zajatí.
Výmena novinárov a špiónov
september 1986
V prípade, ktorý pripomína Gershkovichov prípad, bol Nicholas Daniloff, korešpondent US News & World Report v Sovietskom zväze, vymenený za Gennadija Zacharova, zamestnanca sovietskej misie pri OSN.
Daniloffa zatkla KGB začiatkom septembra 1986 pre údajnú špionáž. Americká vláda brala toto zatknutie ako odplatu za zatknutie Gennadija Zacharova, ku ktorému došlo len tri dni predtým. Hoci sovietska vláda tvrdila, že Daniloff mal pri sebe dôverné vládne dokumenty, nakoniec ho neobvinila. Čoskoro bol prepustený a urýchlene opustil Sovietsky zväz. Ani to však celú krízu nevyriešilo. Obe krajiny postupne až do konca októbra 1986 si navzájom vyhosťovali diplomatov i podozrivých špiónov. Na strane USA to bolo 100 občanov Sovietskeho zväzu i 80 spravodajských agentov, na druhej museli Sovietsky zväz opustiť desiati diplomati a stiahnutých bolo aj 260 pracovníkov americkej ambasády v Moskve.
Program Illegals
júl 2010
V roku 2010 bolo 10 ruských agentov zadržaných v USA vymenených za štyroch väzňov zadržiavaných v Rusku. Ruskí agenti boli súčasťou takzvaného programu Illegals, siete spiacich agentov, ktorú vytvorila sovietska zahraničná spravodajská služba počas studenej vojny a ktorú oživil ruský prezident Vladimir Putin.
Medzi členmi skupiny, ktorú odhalila FBI, bola aj Anna Chapmanová, ktorá upútala záujem verejnosti najviac. Rodená Ruska si našla manžela vo Veľkej Británii, kde prijala priezvisko Chapmanová. Pri manželovi neostala dlho a po rozvode sa vrhla do obchodu s medzinárodnými realitami na Manhattane. V skutočnosti však bola členkou skupiny špiónov. K jej zatknutiu došlo po tom, čo na ňu agenti FBI pripravili pascu. Verejnosť zaujala nielen tým, že používala svoje pravé meno, ale hlavne výzorom modelky.
Ona a ďalší deviati agenti boli vymenení na viedenskom letisku, pričom na Západ sa dostali štyria Rusi uväznení vo svojej vlasti. Jedným z nich bol aj dvojitý agent Sergej Skripaľ, ktorý spolupracoval s britskou spravodajskou službou. Vo väzení sedel za velezradu, pokoja sa však na Západe nedočkal. O osem rokov neskôr boli Skripaľ a jeho dcéra Julija v anglickom Salisbury obeťami otravy látkou novičok. Prežili, ale incident odhalil, ako aj po výmene môžu oslobodení zajatci občas zostať v hľadáčiku tajných služieb.
Bowe Bergdahl
máj 2014
V roku 2014 afganský Taliban prepustil amerického seržanta Bowea Bergdahla výmenou za päť členov ozbrojenej skupiny zadržiavanej v zálive Guantánamo. Bergdahl bol päť rokov zadržiavaný Talibanom. Škandál po Bergdahlovom prepustení vyvolalo zistenie, že z armády pred zajatím dezertoval.
Trevor Reed
apríl 2022
Trevor Reed, bývalý člen americkej námornej pechoty, bol v roku 2019 zatknutý v Rusku za útok na policajta, čo však poprel. O tri roky neskôr ho prepustili výmenou za Konstantina Jarošenka, ruského pilota a experta na leteckú dopravu, väzneného v USA za pašovanie drog.
Pozoruhodné bolo načasovanie, ktoré prišlo dva mesiace po začiatku ukrajinskej vojny, keď boli vzťahy medzi USA a Ruskom značne napäté.
Brittney Griner
december 2022
Koncom roku 2022 bola prepustená americká basketbalová hviezda Brittney Grinerová, vymenená za odsúdeného ruského obchodníka so zbraňami Viktora Bouta. Športovkyňa bola zadržaná na moskovskom letisku za pašovanie drog, keď jej našli v batožine náplne do elektronických cigariet s obsahom hašišového oleja. Po 10 mesiacoch zadržiavania bola prepustená z jednej z najznámejších ruských trestných kolónií. K samotnej výmene zajatcov došlo na letisku v Abú Zabí.
Dohoda medzi USA a Iránom
september 2023
Nielen USA a Rusko si spolu vymieňajú väzňov. Podobne sú na tom Spojené štáty aj vo vzťahu s Iránom, a to už od čias rukojemníckej krízy v Teheráne v roku 1979 po islamskej revolúcii.
K zatiaľ poslednej veľkej výmene došlo minulý rok, keď si úhlavní nepriatelia vymenili päť zadržaných v dohode sprostredkovanej Katarom, v rámci ktorej USA súhlasili s uvoľnením takmer 6 miliárd dolárov z iránskych ropných peňazí zmrazených Južnou Kóreou.
Medzi Američanmi boli podnikatelia Siamak Namazi a Emad Shargi a environmentalista Morad Tahbaz. Naopak, do Iránu sa vrátil napríklad Mehrdad Ansari, ktorý údajne získal vybavenie, ktoré by sa dalo použiť na vojenské účely, a Reza Sarhangpour Kafrani, ktorého USA obvinili z nezákonného vývozu laboratórneho vybavenia do Iránu. Teherán tieto obvinenia poprel.