Pre Slovákov to nie je len deň pracovného pokoja, ale aj sviatok, ktorý sa na našom území slávi zrejme už od roku 1245. Práve vtedy bol totiž u nás zasvätený prvý kostol Sedembolestnej Panne Márii, ktorá je patrónkou Slovenska a 15. september je dňom, kedy sa na jej počesť konajú každoročne veľké púte v Šaštíne.
Zákonom Národnej rady SR z 20. októbra 1993 bol 15.september vyhlásený za deň pracovného pokoja. Sviatok Sedembolestnej Panny Márie je v liturgickom kalendári zaznamenaný ako spomienka. Zaujímavé je, že len na Slovensku, ako v jedinej krajine na svete, je ustanovený za slávnosť. „Vyplýva to z dávnej tradície uctievania Matky Božej, najmä Sedembolestnej Panny Márie, ku ktorej sa veriaci na Slovensku po stáročia utiekali najmä v ťažkých časoch,“ povedala nám hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska Katarína Jančišinová s tým, že tradične sa v tomto čase koná celonárodná mariánska národná púť v Šaštíne, v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie. Púťou mariánski ctitelia nadväzujú na dlhú históriu uctievania Panny Márie na našom území.
Ako vznikol tento sviatok
Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1423 z Nemecka, kde sa spomínal na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom ako odprosenie za svätokrádeže spáchané husitmi. Okolo roku 1667 povolil slávenie sviatku pápež Klement IX, v tom čase sa slávil tretiu nedeľu v septembri. Pre celú Rímskokatolícku cirkev zaviedol úctu k Sedembolestnej v roku 1727 pápež Benedikt XIII. Jeho slávenie pripadlo na piatok pred Kvetnou nedeľou. Ďalší pápež, Pius VII., následne v roku 1814 po návrate zo zajatia Napoleonom zvýšil jeho liturgický stupeň slávenia a rozšíril tento sviatok na celú Katolícku cirkev. Pius X. v roku 1913 ustanovil jeho slávenie na 15. september a tak sa slávi až dodnes.
Začalo sa to príchodom Cyrila a Metoda
Slováci dlhé stáročia prechovávali úctu a dôveru k Sedembolestnej Božej Matke. Prvé chrámy zasvätené Panne Márii sa začali objavovať na našom území po roku 1245, po odchode Tatárov. Približne tri desaťročia predtým vznikla vo Florencii rehoľa servitov, ktorá sa venovala úcte k Sedembolestnej Panne Márii a táto úcta prenikla aj na naše územie. Tento kult sa však u Slovákov začal prijatím kresťanstva od vierozvestcov svätých Cyrila a Metoda. „Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márie je však na Slovensku najviac zviazaná so Šaštínom, kde sa nachádza milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Dala ju vyhotoviť nábožná grófka Angelika Coborová-Bakičová, veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie. Uložila ju do kaplnky, ktorá dodnes stojí vedľa národnej baziliky. Spolu s obyvateľmi Šaštína a okolitých osád prichádzala prosiť, aby Sedembolestná ochránila tento kraj pred Turkami,“ vysvetlila pre Nový Čas Nedeľa hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska. V roku 1744 bol v Šaštíne dokončený chrám Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je dnes národnou svätyňou a sa stal sa jedným z najvýznamnejších a najväčších mariánskych pútnických miest na Slovensku. Na žiadosť slovenských biskupov vtedajší pápež Pius XI. dekrétom z 22. apríla 1927 dovolil používať po litániách invokáciu, teda zvolanie: „Oroduj za nás, Matka Sedembolestná“, čím potvrdil tradíciu Slovákov uctievať Pannu Máriu Sedembolestnú za svoju patrónku.
Chrámy a kostoly
Kult Sedembolestnej šírili v Uhorsku najmä františkáni. Podľa niektorých názorov najstarší kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii pochádza z roku 1245 a nachádza sa v Trstíne-Hájičku. Iné zdroje ale hovoria, že tento titul by mal patriť františkánskemu kostolu a kláštoru v Skalici (1467). Kult Sedembolestnej u nás zosilnel aj v súvislosti s tureckou hrozbou. Prudký nárast kostolov zasvätených Sedembolestnej na území Slovenska sa začal v 18. storočí, v 20. storočí dosiahol ich počet 130. Významné je však uctievanie Sedembolestnej aj u zahraničných Slovákov. Americkí Slováci jej dokonca zasvätili františkánsky kláštor vo Valparaise, v Kanade je uctievaná ako patrónka hlavného strediska jezuitov v Cambridge. Slovenský pôvod má aj mozaikový obraz Márie v Bazilike Zvestovania Panny Márie v Nazarete.
Hlavná patrónka Slovenska
Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom Quam pulchram potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za Baziliku Minor. Ten istý pápež v roku 1966 vyhlásil Pannu Máriu Sedembolestnú za hlavnú patrónku Slovenska a záujem návštevníkov o toto miesto sa ešte viac zintenzívnil. Každoročne navštívia Šaštín počas národnej púte tisícky pútnikov. V Jubilejnom roku 2014 Sedembolestnej Panny Márie prišlo dokonca približne 50 000 pútnikov. Pred pár rokmi dokonca zavítal do Šaštína aj dnes už zosnulý pápež František.
Mater Dolorosa
Sedembolestná Panna Mária alebo po latinsky aj Mater Dolorosa je titul Panny Márie, ktorý jej prináleží ako matke Božieho Syna Ježiša Krista a vzťahuje na bolesti, ktoré musela počas svojho života vytrpieť. Pôvod tejto špeciálnej úcty je na kresťanskom Východe. Na Západe sa kult vyvinul z úcty k piatim bolestiam (ranám) Ježiša Krista. Mariánsky kult výrazne vzrástol v stredoveku. Od 11. storočia sa množili maľby Márie stojacej pod krížom i počet kostolov postavených na uctenie jej bolestí. Veľkým prínosom v oblasti úcty k Máriiným bolestiam bolo rytierstvo. V 12. storočí sa nimi zaoberala početná asketická literatúra. V 13. storočí úctu k Bolestnej Matke šírila rehoľa servítov (Rehoľa Služobníkov Panny Márie, založená 1240) a niekedy koncom stredoveku vznikol hymnus Stabat Mater (Stála Matka bolestivá).
Slovensko a Sedembolestná
Na Slovensku je kult Sedembolestnej Panny Márie spojený najmä s mestom Šaštín. V kaplnke v priestoroch šaštínskej baziliky sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Nechala ju vytvoriť veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie grófka Angelika Coborová-Bakičová. Spolu s obyvateľmi Šaštína a okolitých osád prichádzala prosiť, aby Sedembolestná ochránila tento kraj pred Turkami. V roku 1744 bol v Šaštíne dostavaný Chrám Sedembolestnej Panny Márie, už pred tým sa ale na mieste nachádzal menší kostol. V roku 1924 priestory prevzala do správy rehoľa saleziánov, ktorá na jeho mieste vybudovala pútnické miesto. Bazilika v Šaštíne je dnes národnou svätyňou a zrejme aj najvýznamnejším a najväčším mariánskym pútnickým miestom na Slovensku. Každoročne sa na miesto koná viacero púti, z nich najväčšia sa koná na sviatok Sedembolestnej 15. septembra.
Dlhá história pútí
Obraz trpiacej Panny Márie pod Pánovým krížom bol nášmu národu odpradávna útechou a posilou v toľkých utrpeniach. Najznámejším pútnickým miestom na počesť Sedembolestnej Panny je šaštínsky chrám, kde sa osobitne uctieva. Sem prichádzajú veriaci zo všetkých strán ako synovia a dcéry k svojej milovanej Matke.
TK KBS prináša niekoľko historických pohľadov na kult Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska
Úcta k siedmim bolestiam Panny Márie (sedem je biblické číslo označujúce plnosť, čím sa chce vyjadriť, že Panna Mária bola nielen plná milosti ale aj plná bolesti) má svoj pôvod na kresťanskom Východe u cirkevného otca sv. Efréma Sýrskeho (306-373), ktorý šíril úctu k bolestiam Panny Márie, na Západe mal svoj pôvod v úcte k piatim bolestiam ukrižovania Pána Ježiša. Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márie je však na Slovensku najviac zviazaná so Šaštínom. Pápež Ján Pavol II. počas svojej prvej verejnej návštevy po zotavení sa z atentátu, keď navštívil Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, vo svojej homílii povedal: „Vaši apoštoli svätí Cyril a Metod získali vzdelanie v Carihrade, kde mariánska úcta existovala už od prvých storočí kresťanstva. Či netreba tu hľadať aj najhlbšie korene mariánskej úcty Slovákov k Sedembolestnej?“ Počas svojej druhej apoštolskej cesty na Slovensku v roku 1995 navštívil aj národnú svätyňu v Šaštíne, kde korunoval zázračnú sochu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. V homílii nám adresoval tieto slová: „Chcem v tejto svätyni poprosiť Pannu Máriu, aby aj naďalej poskytovala materskú pomoc pri premene sŕdc. Prosím ju, aby bdela nad celým duchovným životom Slovenska. Zvlášť jej odporúčam mladú generáciu, všetkých trpiacich a všetkých, čo hľadajú pravdu“.
Sedem bolestí Panny Márie
1. keď počula Simeonovo proroctvo o meči, ktorý aj jej prebodne srdce,
2. keď utekala do Egypta, keď Herodes vraždil neviniatka,
3. keď hľadala strateného Ježiša v Jeruzaleme,
4. keď Ježiša zajali a odsúdili,
5. keď Ježiš zomieral na kríži,
6. keď Ježiša zložili z kríža,
7. keď Ježišovo telo kládli do hrobu.
Zázračná socha v Šaštíne
Šaštín patrí medzi najstaršie obce na Slovensku, prvá zmienka o jeho existencii pochádza z r. 1218. Obec od konca 15. storočia patrila bohatým zemepánom Czoborovcom a presne k tomuto obdobiu sa viaže aj vznik samotného pútnického miesta v Šaštíne. Imrich Czobor, a Angelika Bakičová mali v manželstve vážnu krízu. Angelika nebola spokojná s bohémskym životom svojho muža a ten ju počas spoločnej cesty vyhodil z koča. Ona na ceste padla na kolená k stromu, na ktorom bol obraz Sedembolestnej a prosila Pannu Máriu o pomoc. Sľúbila, že ak sa jej manžel polepší, postará sa, aby nejaký umelec vyhotovil krásnu sochu Sedembolestnej Matky. Jej modlitba bola vyslyšaná a Angelika teda dala z hruškového dreva vyrezať sochu. Ľudia sa, samozrejme, o tom, čo sa tu stalo, dozvedeli a tiež sa prichádzali k soche pomodliť. Zázrakov pribúdalo a biskup Imrich Eszterházy musel dokonca ustanoviť odbornú komisiu na prešetrenie zázračných uzdravení, ktoré sa mali spájať so sochou. Komisia ich našla až 726. 18. októbra 1732 biskup zázraky potvrdil dekrétom a sochu vyhlásil za pútnický predmet.
História najslávnejšej slovenskej baziliky
1564 - Začiatok pútnictva. Angelika Bakičová dala zhotoviť sochu Sedembolestnej. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí podnes.
1654 - Sochu Sedembolestnej Panny Márie počas tureckých vojen preniesli do blízkeho zámku a tu bola do začiatku 18. storočia.
1710 - Socha bola znova uložená do kaplnky. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši. Preto sa začalo s ich vyšetrovaním.
1732 - sochu preniesli do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Komisia preskúmala 726 zázračných prípadov, ktoré znovu prešetrila komisia v Bratislave. 10. novembra za účasti mnohých duchovných a 20 tisíc pútnikov slávnostne vyhlásili sochu za zázračnú a znova uložili do trojhrannej kaplnky. Vtedy sa na tomto mieste slúžila po prvý raz svätá omša. Sochu zverili do
1733 - provinciál radu paulínov vymohol, aby zázračná socha prešla pod ich opateru.
1736 - 16. júla bola posviacka základného kameňa a začali sa stavebné práce pod vedením Jána Damianiho, staviteľa z Viedne.
1748 - bola dokončená stavba a strecha nad kostolom a v roku 1751 bol zastrešený aj kláštor.
1757 - chrám maľoval Jean Joseph Chamant prekrásnymi freskami na strope a nad bočnými oltármi.
1760 - pokračuje vnútorná výzdoba chrámu podľa návrhu Františka Antona Hildebranta, cisárskeho staviteľa, ktorý navrhol aj stavbu hlavného oltára z červeného mramoru a celého priečelia chrámu. Celá stavba bola financovaná zo zbierok ľudu a s prispením cisárovnej Márie Terézie.
1762 - 12. augusta za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkóczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, mnohých duchovných a tisícov pútnikov bola vysviacka chrámu a 15. augusta slávnostné prenesenie sochy na hlavný oltár.
1765 - posvätili zvony na veži, ktoré dosahovali len výšku strechy a boli ukončené ihlanmi.
1771 - bol postavený organ s 25 variáciami a kazateľnica. Postupne postavili bočné oltáre z mramoru, okrem jedného. Oltárne obrazy maľoval Ján Lukáč Kracker.
1786 - cisár Jozef II. zrušil rehoľu paulínov, ktorých bolo v Šaštíne 17. Odišli do Poľska. Chrám prešiel pod správu šaštinského farára – dekana Jakuba Schneidera a štyroch kaplánov.
1864 - konala sa oslava tristoročného výročia uctievania sochy Sedembolestnej v Šaštíne. Celý chrám zrenovovali a 8. septembra sa konala veľká slávnosť, pri ktorej ostrihomský arcibiskup, kardinál Ján Scitovský, korunoval sochu zlatými korunami, ktoré posvätil pápež Pius IX. Slávnosti sa zúčastnilo 300 duchovných a vyše 120 tisíc pútnikov.
1902 - dekan Jozef Mária Škarda, pri príležitosti príchodu cisára do Šaštína na ukončenie manévrov, dal obnoviť chrám.
1914 - počas 1. svetovej vojny zobrali z veží zvony, okrem najmenšieho.
1924 - rozhodnutím trnavského biskupa Dr. Pavla Jantauscha prišli do Šaštína saleziáni. Opravili starý farský kostol na námestí, ktorý bol 150 rokov sýpkou. Zasvätili ho svojmu zakladateľovi sv. Jánovi Boscovi.
1926 - 31. októbra bola posviacka 4 veľkých zvonov.
1927 - pápež Pius XI. vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. 22. mája to slávnostne ohlásili aj za účasti 3 biskupov a 40 tisíc pútnikov.
1928 - bola posviacka veľkého národného zvona Sedembolestnej, ktorého hmotnosť je 4.745 kg.
1929 - bolo zavedené do chrámu a kláštora elektrické osvetlenie.
1941– oprava svätyne a celej budovy. Viedenskí Slováci darovali plastickú krížovú cestu. Po skončení zároveň objednali rozšírenie organa.
1950 - 14. apríla boli zo Šaštína násilne vyhnaní saleziáni a správa prešla do rúk diecéznych kňazov. Na jeseň bol dohotovený organ, ktorý má teraz 120 registrov, 5 manuálov, tri hracie stoly a 5500 píšťal. Pútnici aj naďalej, aj cez prekážky navštevovali pútnický chrám.
1964 - pápež Pavol VI. povýšil svätyňu Sedembolestnej na Baziliku Minor – menšiu.
1968 - faru opäť spravujú otcovia saleziáni – zavádzajú nové ozvučenie, elektrický pohon zvonov a postavili provizórny oltár k ľudu.
1975 - farár Karol Senáši dal postaviť nový mramorový oltár k ľudu, ktorý posvätil p. biskup Dr. Július Gábriš, veľký mariánsky ctiteľ a každoročný pútnik k Sedembolestnej.
1987 - baziliku navštívila Matka Tereza z Kalkaty. Pod vedením miestneho pána farára Jána Bašu sa začala generálna oprava baziliky.
1990 - koncom februára prichádzajú znova do Šaštína saleziáni a pokračuje oprava baziliky. 22. apríla pápež Ján Pavol II. pri ceste vrtuľníkom zvlášť pozdravil Sedembolestnú zakrúžením nad bazilikou a pri homílii sľúbil, že príde na púť.
1991 –pokračujú renovačné práce vnútra baziliky: nová elektrická inštalácia, nové ozvučenie, úprava oltára a presbytéria, úprava sakristie, účelné temperovanie baziliky, obnova dlažby a dokončenie mariánskeho múzea pri bazilike. V budove kláštora bolo (znovu)založené cirkevné katolícke chlapčenské internátne Gymnázium Jána Bosca.
1995 - Šaštín a Baziliku navštívil pápež Ján Pavol II., počas svojej druhej pastoračnej návštevy Slovenska.
2007 – Okrem 2 tradičných pútí (Národná púť a Svätodušná púť), začínajú vznikať tematické púte: Púť zaľúbených, Púť mužov, Púť miništrantov, Púť mamičiek v požehnanom stave, Púť motorkárov, Púť ružencových bratstiev či Púť nalomených sŕdc
2009– gymnázium Jána Bosca prešlo do zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavskej arcidiecézy.
2016– ukončenie činnosti Gymnázia Jána Bosca
2017– ukončenie pôsobenia saleziánov v Šaštíne, prichádza opäť rehoľa pavlínov.
Online modlitba na webovej stránke Baziliky
Ak sa do Šaštína nemôžete dostaviť osobne, rehoľa paulínov vám ponúka možnosť online modlitby. Stačí, ak na webovej stránke vyplníte formulár so svojim úmyslom a za vašu prosbu sa bude modliť spoločenstvo veriacich a prípadne aj návštevníci webovej stránky či samotnej baziliky v Šaštíne.
Zdroj foto: fb bazilika sedembolestnej, shutterstock, tk kbs, cyril jančišín
4
