Pamätáte si ešte na spartakiády? Na slávne športové podujatie nacvičovali milióny obyvateľov Československa každých 5 rokov, šancu dostať sa až do Prahy pred televízne obrazovky mali všetky vekové kategórie. Dodnes mnohí s nostalgiou spomínajú na tieto masové podujatia. Tušili ste však, že spartakiády mali svojich predchodcov, niektoré sa nevydarili a dokonca museli byť zrušené?
Prvá oficiálna spartakiáda sa začala dňa 23. júna 1955 a bola poňatá ako vyvrcholenie osláv desiateho výročia oslobodenia Československa Červenou armádou. Súčasťou mali byť pôvodne aj lyžiarske preteky, šachové súťaže, štafetové súťaže a zápolenie v zimných športoch. Príprava začala už v roku 1953, pred vyvrcholením na Strahove sa konalo 311 okresných a 28 krajských spartakiádnych vystúpení.
Jednota a víťazstvo
Už na začiatku júla 1954 schválilo politbyro návrh rozpočtu akcie s výdavkami 45 miliónov Kčs a príjmami 26,5 milióna Kčs i ideový program cvičenia. V prijatom dokumente sa môžeme napríklad dočítať, že skladba mužov symbolicky vyjadruje „ako jednotou robotníckej triedy dosiahli pracujúci víťazstvo“, alebo že záver skladby Červené Hviezdy „bude výrazom lásky, vďačnosti a vernosti Sovietskemu zväzu“. Nácviky na školách a učilištiach začali už v septembri 1954.
Spartakiáda pozostávala z 29 skladieb, na ktorých vystúpilo vyše 1 690 000 cvičencov. Vystúpenie na Strahove bolo rozdelené na Dni mladých, Dni dospelých, Dni Zväzarmu a Dni ozbrojených síl. Okrem toho sa konalo množstvo ďalších spartakiádnych športových a turistických podujatí a spartakiádny Festival ľudovej umeleckej tvorivosti.
Budovateľské časy
Prvá spartakiáda sa začala 23. júna 1955 vztýčením československej a sovietskej vlajky a hymnami oboch štátov, nad štadiónom sa nieslo heslo „Pripravený k práci a obrane vlasti“. V skladbách žiakov a dorastu sa zachovali mnohé tradície Sokolov, boli však obohatené budovateľskými motívmi, deti cvičili s kockami a mládež vytvárala obrazce ozubených kolies.
Príslušníci Sväzarmu a ozbrojených síl vytvorili veľkú päťcípu hviezdu, preliezali prekážky v plynových maskách, cvičili s puškami a program bol ukončený parašutistickým výsadkom. Počas dňa ozbrojených síl príslušníci Zboru národnej bezpečnosti pochodovali v uniformách a recitovali verše o Felixovi Dzeržinskom, ČEKE a Stalinovi.
Na štadión sa dostali aj tanky, vojaci cvičili s deťmi, na bradlách, s kladami a v poľných uniformách s puškami a bodákmi. Akciu ospevovala aj tlač, všímala si „urastené a krásne dievčatá, nadšený príval mladosti a monumentálnu krásu masových cvičení“.
Odkaz Sokola
Prvé hromadné verejné cvičenia v Československu mali však dlhú tradíciu a prvýkrát sa takéto podujatie konalo už v roku 1921 z iniciatívy robotníckych telovýchovných jednôt. Bolo známe aj ako 1. robotnícka spartakiáda organizovaná Federáciou robotníckych telovýchovných jednotiek na pražských Maninách. Podobné akcie organizoval aj Sokol už od začiatku 20. storočia, pre jeho všesokolské zlety bol v roku 1926 na Strahove postavený Veľký strahovský štadión, známy ako Masarykov.
Na túto tradíciu potom nadviazali po II. svetovej vojne československé spartakiády, ktoré sa konali až do roku 1985, s výnimkou roku 1970. Neboli sme však jediní. Podujatia v štýle spartakiády sa zvykli konať i v Sovietskom zväze a Nemeckej demokratickej republike či Albánsku. Ich súčasťou boli hromadné gymnastické vystúpenia i súťaže v amatérskom i profesionálnom športe.
Revolučný názov
Známy názov spartakiáda vznikol ešte v roku 1921. Jeden z funkcionárov Federácie robotníckych telovýchovných jednôt, J. F. Chaloupecký hľadal pre akciu vhodný názov, ktorý by bol dostatočne revolučný i medzinárodný. Inšpiráciu našiel u vodcu známeho povstania otrokov v Rímskej ríši – Spartaka.
Pre každú spartakiádu boli, po vzore Všesokolských zletov, zložené rôzne zostavy pre jednotlivé kategórie, napríklad mladších či starších žiakov a žiačky, dorastencov a dorastenky, matky s deťmi, učňovskú i vysokoškolskú mládež, Zväzarm, vojakov základnej služby, rodičov s deťmi, mužov aj ženy. Napríklad na poslednej spartakiáde v roku 1985 vystupovalo aj 13 824 vojakov, teda 96 čiat po 144 mužoch. Hudba bola väčšinou skladaná priamo pre spartakiádu, telocvičné skladby mali náročnú choreografiu a mnohé boli fyzicky komplikované a náročné. Skladby pre najmenšie deti mávali dĺžku okolo 10 minút, náročnejšie skladby sa dĺžkou blížili 20 minútam.
S nadšením
Spartakiády za socializmu sa stali gigantickými propagandistickými akciami. Formálne boli síce pre väčšinu kategórií dobrovoľné, na mnohých školách či pracoviskách však bola účasť viac-menej povinná, napríklad pod sankciou zhoršenej školskej klasifikácie z telesnej výchovy. Spartakiáda mala niekoľko stupňov, od školských cez obvodné či okresné až po celoštátne v Prahe na Strahove, kam postupovali len najlepší z najlepších cvičencov, napriek tomu však v masovom počte. Spartakiády sa konali na prelome júna a júla, podobne ako predtým Všesokolské zlety.
V Prahe sa v čase celoštátnej spartakiády zdržiavalo niekoľko sto tisíc ľudí z celého Československa a aj zahraniční hostia. Cvičiaci boli ubytovaní spravidla na školách po celej Prahe a blízkom okolí, preto v meste v spartakiádnych rokoch začínali letné prázdniny o dva týždne skôr.
Praha na prasknutie
Mestská hromadná doprava mala počas spartakiády zvláštny režim, bolo zavedených mnoho špeciálnych liniek, v centre mesta panoval neobvyklý ruch. Posilnené linky trolejbusov končili namiesto pravidelnej otočky Hřebenka až pri strahovských štadiónoch. Vojaci mali postavené svoje vlastné vojenské mestečko v Břevnove na Vypichu pod Bielou horou, v miestach, ktoré bolo už za prvej republiky upravené pre vojenské prehliadky.
Ponuka tovaru v Prahe bola v spartakiádnych dňoch obohatená o inak nedostupnú ponuku exotických potravín napríklad banány, mandarínky i údeniny, čo zdôrazňovalo výnimočnosť týchto dní. Rudé právo pri príležitosti I. celoštátnej spartakiády pochválilo, že podnik zahraničného obchodu Koospol mimoriadne doviezol 80 ton pravej uhorskej salámy a z Rumunska nový typ talianskej konzumnej salámy.
Do autobusov
Všesokolské zlety a potom spartakiády boli jedinečnými záťažovými skúškami pražskej hromadnej dopravy. Napríklad dňa 30. júna 1985 bolo počas jednej hodiny (medzi 18.30 a 19.30) na takzvanej zelenej vetve liniek 308 autobusov, ktoré previezli 3 000 osôb a linkový interval dosiahol priemer 10,58 sekundy. V roku 1980 bolo na autobusové linky 61 a 62 nasadených 192 autobusov, ktoré jazdili v minimálnom intervale 12 sekúnd.
- celoštátna spartakiáda 1960 sa konala v prvom roku platnosti novej ústavy, ktorá Československo vyhlásila za socialistický štát. Prípravy sa začali zapálením tisícov ohňov. Na školách sa súťažilo o odznak BPPOV, čo bola skratka hesla Buď pripravený na prácu a obranu vlasti v tvare husitskej pavézy, teda veľkého dreveného obranného štítu a Tyršov odznak zdatnosti, ktorý bol doplnený ozubeným kolesom.
Dohľad prezidenta
Strahovskému finále predchádzalo 15 mestských, 411 okrskových a okresných a 47 krajských spartakiád. Výučba na základných a stredných školách bola ukončená už v polovici júna 1960. Nacvičených bolo 17 hromadných skladieb, v ktorých vystúpili takmer 2 milióny cvičencov. Priamo na Strahove sa zúčastnilo vyše 750 000 cvičencov a vystúpenie videlo viac ako 2 000 000 divákov. Spartakiádnych športových podujatí sa zúčastnilo takmer jeden a pol milióna súťažiacich, turistických podujatí 50 tisíc. Na Malom strahovskom štadióne sa konali Večery družby za účasti šiestich zahraničných delegácií. Všetky spartakiádne vystúpenia sledoval prezident republiky Antonín Novotný.
V roku 1965 sa pred spartakiádou s heslom „Spev mieru“ a „Víťazstvo patrí nám“ konalo 1485 verejných vystúpení, 424 okrskových a okresných spartakiád. Táto spartakiáda so sebou však priniesla aj nešťastie pri ktorom po páde reproduktorov ostali štyri mŕtve deti a mnohé ďalšie boli ťažko zranené.
Zrušená spartakiáda
- celoštátna spartakiáda v roku 1970 vrátane okresných spartakiád bola zrušená, namiesto nej sa konali len miestne telovýchovné slávnosti. Okrem ochromenia príprav rozpadom zjednotenej telovýchovy v tom hrali úlohu aj obavy, že by sa veľké zhromaždenia mohli zvrhnúť v protirežimovej demonštrácii, navyše sa pre udalosti roku 1968 nestihlo dostatočne nacvičovať.
V roku 1975 došlo k zmene názvu z Celoštátnej spartakiády na Československú spartakiádu. Na miestnych, okrskových a okresných spartakiádach vystúpilo vyše 1 460 000 cvičencov. Na Strahovskom štadióne v dvoch programových popoludňajších vystúpilo 180 tisíc cvičencov. Nacvičovalo sa 16 skladieb. Spartakiáde neprialo počasie, pršalo a bolo chladno, zatiaľ čo východ republiky sužovali vysoké horúčavy.
Štafetové ohne
Prípravy na spartakiádu v roku 1980 sa začali už v októbri 1979 na 35. výročie karpatsko-dukelskej operácie. Po celej republike bolo zapálených 2847 ohňov, ktoré putovali ako štafeta. Celkovo na všetkých úrovniach odcvičilo 1,9 milióna ľudí, počet divákov dosiahol číslo 4 milióny.
I nasledujúca spartakiáda začala zapálením vyše troch tisícok ohňov a počet cvičiacich prekonal 2,1 milióna. V rámci 12 000 sprievodných športových akcií sa zapojilo 9 miliónov účastníkov. Spartakiáda v roku 1990 sa už konala ako Pražské športové hry s výrazne nižším počtom účastníkov.
Okrem spomienok na najslávnejšie časy spartakiád v Československu si krajina za organizovanie tohto mimoriadneho podujatia vyslúžila v roku 1977 najvyššie vyznamenanie Medzinárodného olympijského výboru i viacero ocenení od medzinárodných organizácií.
Zdroj foto: shutterstock, reprofoto, grabyt
4
