3Môže mať mesiac október nejakú farbu? Môže. V tomto roku je to ružová. Chcete vedieť prečo? Pacientska organizácia Nie rakovine spustila celonárodnú osvetovú kampaň s názvom „Ružový október - povedz nie rakovine prsníka.“ Mesiac osvety podporili športovci, lekári, nemocnice či mnohé známe tváre. Je veľmi dôležité, aby sa o tejto téme informovalo viac, ako doteraz. Každoročne totiž pribudne na Slovensku približne 3 500 nových prípadov rakoviny prsníka.
Podľa prieskumov odborníkov môže pravidelné samovyšetrovanie prsníkov a mamografický skríning u nás ročne zachrániť až 300 žien! Práve preto vyrazila pacientska organizácia Nie rakovine do slovenských miest, aby naučili ženy a dievčatá všetkých vekových kategórií, čo majú pravidelne robiť pre svoje ženské zdravie. Nie je to ale všetko. Onkologické pacientky sa tu dozvedia viac o tom, ako majú úspešne zvládnuť svoju liečbu a dostane sa im takisto dôležitej podpory od tých, ktorí si sami podobnou liečbou už prešli. Známa lekárka a rádiologička Alena Kállayová, konzultantka Národného onkologického inšitútu pre skríning karcinómu prsníka hovorí, že každá žena má zdravie vo svojich rukách a jej správanie sa je vzorom aj pre jej vlastné deti a vnúčatá. „Pravidelné vykonávanie nielen samovyšetrenia, ale aj skríningové mamografické vyšetrenie každé dva roky zachránia mnohým roky kvalitného života. Mamografia dokáže odhaliť veľmi malé ložiská a zachytí nádor o 3 až 5 rokov skôr, než by ho bolo možné nahmatať pri samovyšetrení, alebo lekárom.“
Dôležitý skríning
Rakovina prsníka je najčastejším nádorovým ochorením u žien a tvorí vyše pätinu všetkých ženských onkologických diagnóz. Úmrtnosť, žiaľ, zostáva vysoká, na Slovensku zomiera na túto diagnózu približne 1000 žien ročne. Alarmujúci je aj fakt, že len okolo 29 % žien vo veku od 50 do 69 rokov absolvuje mamografický skríning, hoci európsky priemer je až 57 %. V niektorých krajinách, ako je napríklad Dánsko, Fínsko, či Švédsko je to až vyše 80 % žien. Medzinárodné vedecké organizácie, ktoré sa dlhodobo špecializujú na rakovinu prsníka, sa zhodujú v tom, že skríning sa nesmie zanedbať a najlepší vek je od 45 rokov. Mimochodom, toto číslo potvrdili aj slovenské dáta. „V Národnom onkologickom inštitúte zbierame dáta už piaty rok a tie jednoznačne ukazujú, že najvyšší záchyt je práve vo vekovom rozmedzí od 45 do 75 rokov – až 70 % karcinómov,“ vraví riaditeľka Národného onkologického inštitútu Jana Trautenberger Ricová. Najväčšiu šancu na vyliečenie majú ženy, u ktorých sa ochorenie zachytí včas a práve samovyšetrenie prsníkov raz mesačne je jednoduchý nástroj, ktorý môže odhaliť podozrivé zmeny.
Šanca na život
Klinická onkologička Miroslava Malejčíková z Národného onkologického ústavu hovorí, že pacientky k nim prichádzajú často v jednom špecifickom období ich života. „Ženám sa často karcinóm prsníka diagnostikuje okolo menopauzy, kedy dochádza k veľkým hormonálnym zmenám a vo vyššom veku má organizmus unavenejšie mechanizmy, ktorými opravuje poškodenú DNA,“ vysvetlila. Na Slovensku sa ale stále veľké percento pacientiek diagnostikuje až v pokročilých štádiách. A je ich viac, než napríklad v takej Českej republike. Netreba však podliehať panike. „V minulosti mali ženy s rakovinou prsníkov nádej len na niekoľko mesiacov života. Dnes je to oveľa viac,“ povedala lekárka Miroslava Malejčíková, ktorá sa tiež pridala k ružovej kampani Nie rakovine. Ona sama má denne v ambulancii ženy, ktoré bojujú o život a zaslúžia si tú najkvalitnejšiu liečbu. Dobrou správou tiež je, že moderné lieky už dokážu predĺžiť život pacientiek o celé roky a udržať ho vo vysokej kvalite.
Chronické ochorenie
Vďaka pokroku v medicíne sa z rakoviny prsníka postupne stáva chronické ochorenie, to znamená také, s ktorým sa dá dlhodobo žiť a ženy tak môžu prežívať viac času so svojimi deťmi, rodinou či priateľmi. „Žijeme v dobe, kedy moderné lieky menia toto hrozivé ochorenie na chronické. Tieto lieky sú ako mozaika. To, ako ich s našimi pacientmi vyskladáme, im dopraje roky dobrého života,“ odkázala pacientkam onkologička Bela Mriňáková z Onkologického ústavu Svätej Alžbety. Dôležitým faktom pri skríningu a liečbe je aj to, že významnú úlohu v prevencii zohráva genetika. Mutácie v génoch BRCA1 a BRCA2 napríklad výrazne zvyšujú riziko vzniku rakoviny prsníka a vaječníkov. Ženy s pozitívnym genetickým testom sú teda pozorne sledované a môžu podstúpiť častejšie vyšetrenia alebo preventívne zákroky. Pacientky s rakovinou prsníka s BRCA mutáciou sú pritom vo všeobecnosti mladšie a majú často agresívne prejavy ochorenia. Príkladom je napríklad slávna herečka Angelina Jolie, ktorá musela podstúpiť dvojitú mastektómiu len vo veku 38 rokov alebo Slovenka Michaela Králiková, známa zo šou Masterchef, ktorá podstúpila rovnaký zákrok v rovnakom veku.
